Svet kresťanstva Názory 24. január 2023

Návrat biskupa Lacha Aké sú dôvody a čo môže nasledovať

Imrich Gazda
Imrich Gazda

Menovanie do Bratislavy je zrejme predzvesťou ďalších personálnych rošád v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Menovanie do Bratislavy je zrejme predzvesťou ďalších personálnych rošád v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Aké sú dôvody a čo môže nasledovať
Foto – Postoj/Andrej Lojan

Pápež František vymenoval za nového pomocného biskupa Bratislavskej eparchie Milana Lacha, ktorý uplynulých päť rokov pôsobil ako biskup eparchie Parma v Spojených štátoch.

Aj keď sa k svojmu preloženiu späť na Slovensko zatiaľ priamo nevyjadril, dôkazom, že ide o nečakané rozhodnutie, je prekvapivá reakcia samotného bratislavského eparchiálneho biskupa Petra Rusnáka, ktorý otvorene priznal, že menovanie pomocného biskupa nečakal.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v zaujímavej situácii: hoci má len tri eparchie (Prešov, Košice, Bratislava), žije v nich až šesť biskupov – k dvom eparchiálnym (Vasiľ, Rusnák) a trom emeritným (Babjak, Chautur, Pacák) teraz pribudol pomocný biskup Lach.

A to práve do Bratislavskej eparchie, ktorá je síce teritoriálne najrozsiahlejšia (od hlavného mesta sa tiahne až po Horehronie), no personálne najmenšia – dve desiatky kňazov spravujú 15 farností, v ktorých žije približne 30-tisíc veriacich.

Zároveň však platí, že biskup Rusnák posledné mesiace trávi väčšinu času na východe Slovenska, keďže po odstúpení arcibiskupa Jána Babjaka v apríli 2022 bol menovaný za apoštolského administrátora mnohonásobne početnejšej Prešovskej archieparchie. Z tohto hľadiska je menovanie pomocného biskupa do Bratislavy pochopiteľné.

K tomuto kroku by však určite nedošlo, nebyť dvoch dôvodov.

Napätie s Babjakom, kritika Fica

Prvým je spomenuté odstúpenie prešovského arcibiskupa Babjaka, niekdajšej hlavy Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá je jednou z 23 východných katolíckych cirkví sui iuris.

Ani nie 40-ročný Lach bol v roku 2013 vymenovaný za jeho pomocného biskupa, no už zakrátko sa ukázalo, že ich pohľady na spôsob spravovania archieparchie sa výrazne rozchádzajú.

Pôvodne sa zdalo, že napätá situácia sa vyrieši zriadením novej eparchie v Humennom, do ktorej by sa Lach presunul, no keďže Kongregácia (dnes už Dikastérium) pre východné cirkvi o vytvorení ďalšej eparchie nerozhodla, táto možnosť padla.

V roku 2017 sa však objavila možnosť obsadiť uprázdnené miesto v americkej eparchii Parma, kde sa ku gréckokatolíckej viere hlásia prevažne potomkovia Rusínov z východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Kongregácia pre východné cirkvi, ktorej sekretárom bol v tom čase arcibiskup Cyril Vasiľ, navrhla pápežovi vymenovanie Lacha.

Hoci biskupom bol ešte len štyri roky, stihol sa výrazne zapísať do všeobecného povedomia. A to nielen verejnou obhajobou štrajkujúcich zdravotných sestier pred vtedajším premiérom Robertom Ficom a finančnými skupinami v zdravotníctve.

„Pozornosť priťahovalo aj Lachovo životné smerovanie, spôsob, akým prepájal svoj intelektuálny potenciál s pastoračnými aktivitami. Pôsobil medzi internátnou mládežou, ale mal aj doktorát z prestížneho Pápežského východného inštitútu v Ríme. Bol akademickým funkcionárom, ale aj aktívnym skautom,“ napísal som vtedy v rozlúčkovom komentári.

Ťažkosti v zámorí

Aj keď na prvý pohľad by sa mohol zdať opak, Spojené štáty neboli pre biskupa Lacha ľahké pôsobisko. „Amerika nebola mojím snom,“ priznal po prvých mesiacoch za morom pre denník Postoj slovenský biskup. No jedným dychom dodal: „Ale ak je potrebné ísť a ohlasovať Krista, čo iné by mal biskup robiť?“

Eparchia Parma s približne tridsiatkou kňazov a farností sa rozkladá na území 14 amerických federálnych štátov, čo predstavuje takmer polovicu Európy. 

„Cirkev nedostane od štátu ani dolár. Kým na Slovensku sú na platy a chod biskupských úradov vyhradené peniaze zo štátneho rozpočtu, v Spojených štátoch sme odkázaní len na podporu našich veriacich. Pri uvažovaní nad založením novej farnosti tak musím zvažovať nielen to, či mám kňaza, ale aj či je miestna komunita dostatočne ekonomicky silná, aby kňaza uživila. To isté platí aj pri zatváraní farností,“ priblížil biskup Lach v knihe rozhovorov Choďte do celého sveta (Postoj Media, 2018), kde sa čitateľ dozvie aj o ďalších ťažkostiach a výzvach pastorácie amerických gréckokatolíkov.

Časom musel čeliť dokonca aj otvorenému odporu časti veriacich, ktorí boli nespokojní s niektorými jeho personálnymiorganizačnými rozhodnutiami (neprekvapivo sa týkali práve zlučovania farností).

Zrejme aj to mal na mysli, keď v rozlúčkovom posolstve napísal, že „päť a pol roka vedenia veriacich Parmskej eparchie bolo pre mňa peknou duchovnou skúsenosťou, ale nie vždy ľahkou“.

A práve tu sa skrýva druhý pravdepodobný dôvod, ktorý umožnil Lachov návrat do domoviny.

Svätá stolica totiž s Lachovým menovaním do Bratislavy oznámila, že eparchiálny biskup v Passaicu (New Jersey) Kurt Richard Burnette bol menovaný za apoštolského administrátora eparchií Parma (Ohio) a Phoenix (Arizona). Ten istý biskup pritom už od roku 2020 administruje aj eparchiu Toronto v Kanade, ktorú predtým dva roky spravoval Marián Pacák.

Vo všetkých prípadoch ide o eparchie vytvorené v 60. – 80. rokoch minulého storočia, teda v čase emancipovania sa východných katolíckych cirkví, keď ešte v USA a Kanade žila početná a vitálna rusínska komunita na čele so zámožným a vplyvným Štefanom Boleslavom Romanom.

Napokon, prví biskupi nových eparchií pochádzali práve z tohto prostredia (napr. Stephen John Kocisko, Michael Joseph Dudick, Michael Rusnak, John Stephen Pazak a ďalší).

Dnes však všetko nasvedčuje tomu, že po krátkej misii dvoch mladých slovenských biskupov v zámorí sa Svätá stolica napokon rozhodla málopočetné ruténske (rusínske) eparchie spojiť pod jedno vedenie.

Čo bude nasledovať?

Na aktuálnom menovaní biskupa Lacha je zaujímavá ešte jedna vec – z eparchiálneho sa stane „len“ pomocný biskup. Niet však žiadnych pochýb, že ide o dočasné riešenie.

Biskup Rusnák totiž tento rok oslávi 73. narodeniny, do „cirkevného dôchodku“ mu teda ostáva o čosi viac ako 2,5 roka. A za ten čas sa toho môže udiať mnoho.

Na pár rokov môže byť Rusnák vymenovaný za prešovského arcibiskupa metropolitu (spomeňme si na 73-ročného arcibiskupa Jana Graubnera poslaného z Olomouca do Prahy), v takom prípade by sa Lach stal bratislavským biskupom.

Alebo Rusnák ostane v Bratislave, Vasiľ sa presunie do Prešova, čím sa stane arcibiskupom metropolitom, a Lach si to namieri do Košíc.

Alebo Lach prevezme Bratislavu až po Rusnákovom odchode do dôchodku, Vasiľ pôjde do Prešova a Pacák sa z predčasného cirkevného dôchodku poberie do Košíc.

Vylúčiť pritom nemožno ani to, že budúci pápež si stále mladého Vasiľa povolá späť do Ríma, čo by opäť úplne menilo situáciu u slovenských gréckokatolíkov.

Tých možností je skutočne veľa.

V každom prípade platí – ako som napísal už pred rokom –, že v menšinovej Gréckokatolíckej cirkvi v poslednom období sledujeme výraznejšie a zaujímavejšie personálne zmeny ako vo väčšinovej Rímskokatolíckej cirkvi.

A návrat Milana Lacha môže patriť medzi najpríjemnejšie z nich.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0