Napriek všeobecnému pobúreniu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine, len malý počet západných firiem skutočne opustilo Rusko. Ukázala to štúdia švajčiarskych vedcov z univerzity v St. Gallen a z inštitútu IMD v Lausanne. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Štúdia sa pozrela na to, koľko firiem so sídlom v Európskej únii (EÚ) a v krajinách skupiny G7 (najbohatšie ekonomiky sveta) vlastne odišlo z Ruska po začiatku jeho invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Výsledky odhalili, že ich počet je „veľmi obmedzený“, čo spochybňuje naratív, že existuje obrovský únik západných firiem z ruského trhu, uviedla vo štvrtok Univerzita St. Gallen.

„V skutočnosti mnohé firmy so sídlom v týchto západných krajinách od invázie na Ukrajinu odolali tlaku vlád, médií a mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko,“ skonštatovali vo vyhlásení vedci zo švajčiarskej univerzity.

Aj ďalšia štúdia on-line siete pre výskum sociálnych vied (Social Science Research Network, SSRN), ktorú uverejnila minulý mesiac, ukázala, že len menej ako 10 % firiem z EÚ a G7 sa zbavilo svojich ruských dcér.

Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 spolu 2405 dcérskych firiem, ktoré boli aktívne v Rusku. Autori štúdie Niccolo Pisani a Simon Evenett zistili, že do konca novembra sa iba 120, teda asi 8,5 % z nich, zbavilo aspoň jednej dcérskej firmy v Rusku.

Spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch potvrdili viac odchodov ako firmy so sídlom v Európe a Japonsku.

Ale štúdia ukázala, že dokonca aj v prípade amerických firiem sa od začiatku invázie úplne zbavilo svojich ruských dcér len 18 % z nich. V rámci japonských firiem sa stiahlo z Ruska 15 % a z EÚ odčlenilo ruské divízie len 8,3 % firiem.

Spomedzi západných firiem, ktoré odišli z Ruska, bola podľa štúdie 19,5 % nemeckých a 12,4 % amerických.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že ruské divízie firiem z EÚ a G7, ktoré sa z krajiny stiahli, sa podieľali na celkovom zisku materských spoločností pred zdanením len 6,5 %. A v prípade celkového počtu zamestnancov to bolo 15,3 %.

To naznačuje, že v priemere mali odchádzajúce firmy tendenciu mať nižšiu ziskovosť a väčšiu pracovnú silu ako firmy, ktoré v Rusku zostali. Tieto zistenia podľa švajčiarskej univerzity „spochybňujú ochotu západných firiem oddeliť sa od ekonomík, ktoré ich vlády aktuálne považujú za geopolitických rivalov“.