Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Spoločnosť
20. január 2023

Radoslav Procházka o rozhodnutí ESĽP

Ak sa slovenskí homosexuáli obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, tak uspejú

Radoslav Procházka vysvetľuje, aké dôsledky má rozhodnutie o zväzkoch homosexuálov ako ľudskom práve pre naše súdy i pre legislatívu.

Ak sa slovenskí homosexuáli obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, tak uspejú

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Fedotova a ďalší vs. Rusko rozhodol, že nárok na právne uznanie rovnakopohlavných zväzkov je základné ľudské právo. Je toto chápanie tohto rozhodnutia presné?

Áno, tento nárok je podľa ESĽP súčasťou práva na ochranu súkromného a rodinného života.

Sme členom Rady Európy, pripojili sme sa k Dohovoru o ľudských právach, ktorého výklad má v rukách ESĽP. Aké sú praktické dôsledky tohto rozhodnutia pre náš právny systém? Konkrétnejšie, znamená toto rozhodnutie to, že ak sa homosexuálny pár žijúci na Slovensku bude chcieť domôcť právneho uznania svojho zväzku, môže sa obrátiť na naše súdy (napríklad na Ústavný súd) a s odvolaním sa na toto rozhodnutie ESĽP môže dosiahnuť to, že naše súdy skonštatujú, že má nárok na právne uznanie svojho zväzku?

Ústavná sťažnosť v našom právnom poriadku nie je pre súkromné osoby dostupná voči legislatíve, ale „len“ voči individuálnym rozhodnutiam. Čiže toto rozhodnutie nevytvára bezprostrednú možnosť domáhať sa ochrany na Ústavnom súde ani na všeobecných súdoch. Pôsobí skôr ako návod pre zákonodarcu.

Vzniká týmto rozhodnutím povinnosť pre našu zákonodarnú moc implementovať toto rozhodnutie ESĽP do našej legislatívy?

Morálno-politická povinnosť áno a v istom obmedzenom zmysle azda aj právna, ale vzhľadom na absenciu sankcie to striktne vzaté nezakladá na strane Slovenskej republiky bezprostrednú formálno-právnu povinnosť, ktorej plnenie by sa dalo vynútiť.

Z istého pohľadu platí, že domáci zákonodarca môže počkať, kým ESĽP nevydá analogické rozhodnutie v slovenskej kauze. Takýto postup by mal reputačné náklady, ale neviedol by zatiaľ k žiadnemu konkrétnemu právnemu konaniu proti Slovenskej republike. Ak niekto takéto konanie bude iniciovať, s najväčšou pravdepodobnosťou bude úspešný a domôže sa aj primeraného finančného zadosťučinenia.

Náš parlament pred niekoľkými rokmi ústavne zadefinoval manželstvo ako zväzok muža a ženy. Je toto rozhodnutie ESĽP v protiklade s týmto ústavným článkom?

Nie je, pretože ESĽP neurčuje, že rovnoprávnosť na úrovni manželstva je jediným dostupným spôsobom, akým má štát chrániť prístup osôb rovnakého pohlavia k ich právu na súkromie a rodinný život.

Inzercia

Ak sa toto rozhodnutie ESĽP týka len práva na nejaký typ právneho uznania rovnakopohlavných zväzkov, napríklad registrovaných partnerstiev, a nie je teda v protiklade s našou ústavou, nie je argumentácia ESĽP „otvorením dverí“ k neskoršej konštatácii, že aj manželstvo rovnakopohlavných zväzkov je ľudské právo? Alebo sa to dá skôr vylúčiť, hlavne v kontexte iných rozhodnutí ESĽP?

Vylúčiť sa takýto záver nedá, ale v horizonte rokov nie je pravdepodobný. Pravdepodobné je, že sa objaví aj kauza slovenského pôvodu a že v nej ESĽP aktuálnu slovenskú legislatívu posúdi ako nesúladnú s Dohovorom.

Myslíte si, že nedávno navrhnuté zmeny legislatívy z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa, konkrétne návrh zákona o domácom spolužití pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti, ktoré majú uľahčiť osobám rovnakého pohlavia dediť či nahliadať do zdravotnej dokumentácie prostredníctvom možnosti navzájom sa splnomocniť pred notárom, aby konali ako dôverníci, by spĺňali požiadavku ESĽP poskytnúť právne uznanie rovnakopohlavných zväzkov alebo sa tu vyslovene vyžaduje špecifický inštitút pre tieto zväzky?

Ťažko sa to odhaduje, ale môj osobný názor je, že čerstvý návrh ministerstva by v tejto podobe nestačil. Dokonca si myslím, že by stačiť nemal.

Súhlasíte s tým, aby ESĽP vykladal Dohovor „evolutívne či dynamicky“, ktorý tým, ako konštatuje právnik Michal Lipták, „vtláča západoeurópsky kultúrny rámec východnej Európe“? Ako osobne vnímate obavu, že takýmto postupom súdu, ktorý obchádza zákonodarnú moc danej krajiny a tým väčšinovú vôľu obyvateľstva danej krajiny, sa oslabuje demokracia?

Ako akademik som bol voči súdnej tvorbe práva vždy zdržanlivý a upozorňoval na jej paternalistický rozmer, ako občan však súdnu ochranu menšín oceňujem.

Áno, za istou hranicou zakladá ideová emancipácia súdov výrazné riziko svojvôle, ale vtedy je namieste polemizovať s konkrétnym odôvodnením, nie sťažovať sa paušálne na to, že súd vety napísané pred mnohými desaťročiami vykladá v perspektíve spoločenského vývoja. V celkovej súvahe považujem pôsobenie európskych súdov za prínosné pre demokraciu a právny štát.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.