S Arménmi skutočne nemáme problém

Absolvent diplomacie, Turek Özçelik aj o turecko-arménskych vzťahoch.

O názore Turkov na diplomatické zmierenie s Arménmi, vzájomných predsudkoch a tureckom pohľade na historický problém arménskej genocídy rozpráva absolvent medzinárodných vzťahov na univerzite Işıık v Istanbule Cebrail Özçelik.

Ako sa Turci stavajú k normalizácii turecko-arménskych vzťahov?
Je dobré, že sa tieto dve strany konečne rozhodli upokojiť. Z politického aj ekonomického hľadiska je to dôležité pre obe strany. Samozrejme, mnoho ľudí v Turecku sa teší, že sme z tejto politickej hry nevyšli ako porazení. Taktiež je v krajine veľa nacionalistov, ktorí nechcú žiadnu interakciu s Arménmi, pretože to považujú za zradu bratského národa – Azerbajdžanu.

Na ktorej strane dvoch národov bola väčšia ochota zlepšiť vaše vzájomné vzťahy?
Naša súčasná vláda skutočne pracovala na spolupráci, no Arménsko sa pred tým nechcelo pomeriť. Bolo to vtedy, keď Obama prišiel do Turecka a vyzval nás k posunu v našich vzťahoch.

Myslíš, že turecký parlament podpíše protokol v blízkej dobe?
Súčasná turecká garnitúra je demokratická a vo všeobecnosti v takýchto prípadoch nezvykne dlho čakať, no v tomto prípade je podstatné aj napätie medzi ľuďmi. V prípade ich protestov riskujú stratu dôvery voličov. Turecko však dokázalo svoju prevahu v regióne a potrebu tureckej podpory pre arménsku ekonomiku.

Aký je pohľad Turkov na Arménov? Cítia voči sebe obyvatelia týchto krajín stále predsudky?
Nemyslím, žeby bolo veľa ľudí, ktorí by voči Arménom cítili nevraživosť. Pre obete vo vojne o nezávislosť a tiež počas okupovania Náhorného Karabachu, kde bolo v azerbajdžanských mestách zabitých mnoho Turkov, sú mnohí obyvatelia Turecka nahnevaní. Sú nahnevaní, že vo svete sú Arméni, ktorí tvrdia, že my (Turci) sme jediní vinní.

Viem o tom, že v tureckom trestnom zákone máte zakotvený článok, ktorý zakazuje hovoriť Turkovi o arménskej genocíde, lebo sa tým previňuje proti tureckosti. No čítala som, že veľa Turkov začína genocídu uznávať a dokonca bola 30-tisíc Turkmi podpísaná petícia, v ktorej Turecko vyjadruje ľútosť nad vyvražďovaním Arménov v roku 1915. Aký je tvoj názor na túto citlivú tému?
Problémom je, že títo ľudia vedia, že ide o citlivú tému a sú sprostredkovateľmi pre isté záujmy alebo zradcami. Takíto ľudia sa nájdu v každom národe. Obzvlášť v časoch vojny.

Aké oficiálne vysvetlenie udalostí z roku 1915 ponúka Turecko?Pre Turkov to bolo najťažšie obdobie v dejinách, pretože naše územie si rozdelili krajiny s veľkým vplyvom (Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Grécko). Oni zvyšovali nacionalizmus etnických skupín, ako boli Arméni, sľubujúc im územie a vytvorenie vlastného štátu. Počas konfliktu zabíjali aj Arméni Turkov a vznikli rôzne povstania. Vláda ich uprostred vojny nemala čas zastaviť a prinútila Arménov odísť z krajiny. Iste tam boli nejaké obete, ale bola vojna a mnohí Arméni zomreli aj na ceste do Sýrie.

Myslíš, že medzinárodná nezávislá komisia, ktorá má byť zostavená na prešetrenie týchto historických udalostí, prinesie do veci viac svetla? Dokážu výsledky komisie prijať oba národy?
Komisia môže priniesť dobré rozhodnutia pre obe strany, ale na možné riešenia sa musia spýtať aj ľudí v referende.

Aké konkrétne výhody prinesie Turecku normalizácia vzťahov s Arménskom? Môže vás tento diplomatický krok posunúť ďalej v procese vstupu Turecka do EÚ?
Keby sa nám podarilo ukončiť nepriateľstvo Arménov žijúcich v Európe voči Turkom, mohlo by to priniesť pozitíva, ale ešte nie je celkom jasné, aké budú výsledky tejto spolupráce. Potrebujeme tiež vyriešiť problém Náhorného Karabachu. Potom sa všetko zlepší pre obe strany.

Dá sa očakávať, že podpísanie protokolov povedie Arménsko k prehodnoteniu jeho požiadaviek na Azerbajdžanské územie v regióne Náhorný Karabach?
Obe strany sa budú dožadovať svojich nárokov v regióne, preto musia lídri nájsť strednú cestu – určité riešenie. Osobne som hovoril s mnohými Azerbajdžancami, ktorí tvrdia, že Arméni sa nárokov na územie Karabachu nechcú vzdať.

Čo bolo hlavným dôvodom dlhodobých snáh USA, Ruska alebo EÚ o stabilizovanie regiónu?
V prvom rade sa problém netýka len našich dvoch štátov. V Európe aj v USA žije množstvo Turkov aj Arménov. Navyše sú to oblasti, v ktorých sa produkujú dve najcennejšie veci v súčasnosti, a to ropa a zemný plyn. Malý plamienok môže byť dôvodom veľkého napätia a bojov medzi krajinami. Môže to mať dosah na svetovú ekonomiku. Presne preto sa USA snaží schladiť Irak a vyťažiť z toho. Alebo si vezmime príklad Iránu, ktorý rozhoduje o produkcii jadrových zbraní. Tento región musí byť stabilizovaný kvôli svetovej bezpečnosti.

Myslíš, že podpísanie protokolov skutočne napomôže prekonať nepriateľstvo medzi tvojou krajinou a Arménskom?
Myslím, že bude dobré pre obe strany upokojiť sa a spolupracovať. My, Turci, skutočne nemáme problém s Arménmi. Naši predkovia žili 600 rokov v mieri a v Turecku spolu nažívame bez problémov. Táto politická éra sa teda musí uzavrieť čo najskôr...

Mária Škvarlová
Foto: archív C. Ö., wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo