Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
19. január 2023

Nechcený Slovák Andrej Babiš

Ako sa v českej prezidentskej kampani hrá slovenskou kartou

Česi majú pravdu, že Babiš je slovenského pôvodu (ako bol aj Husák). No zabúdajú, že k slovenskému pôvodu sa hlásil i Masaryk.

Ako sa v českej prezidentskej kampani hrá slovenskou kartou

Kandidát na prezidenta ČR Andrej Babiš, jeho manželka Monika Babišová (vľavo) a dcéra Vivien odchádzajú z volebnej miestnosti po hlasovaní v 1. kole prezidentských volieb. FOTO TASR/AP

Po Prahe sa objavujú nápisy s heslom: „Prezidentem ČR by měl být Čech!“ Kontroverzie vzbudil aj veľký plagát na jednej z pražských budov, na ktorom sa nachádza portrét komunistického prezidenta Gustáva Husáka vedľa karikatúry Andreja Babiša so vztýčeným prostredníkom. Sprevádza ich nápis: „Ďalšího Čecho-Slováka už ne!“

Za plagátom stojí občianske združenie Dekomunizace. Ako názov združenia napovedá, jeho členovia bojujú proti komunistom vo verejných funkciách. Proti Slovákom okrem Babiša vraj nič nemajú.

Hoci výhrady voči Andrejovi Babišovi sú v Česku dlhodobé a týkajú sa najmä jeho politickej činnosti, podnikania či údajnej eštebáckej minulosti, v prezidentských voľbách došlo aj na slovenský pôvod tohto 68-ročného rodáka z Bratislavy.

Je viacero spoľahlivo vychodených chodníčkov, po ktorých by teraz komentátor mohol vykročiť v ústrety čitateľovi. Napríklad zaujať pohoršenú pózu, zabrnkať na tradičné slovenské mindráky voči väčšiemu bratovi a vyčítať časti Čechov, že nám touto kampaňou pripomínajú povyšovanie, ktoré nám za federácie dávali z času na čas pocítiť niektorí z nich.

Dodať by sa ešte dalo nejaké klišé o liberálnej „pražskej kaviarni“. V tom zmysle, že poukazovanie na slovenský pôvod Babiša ako negatívum zaznieva z tej časti spoločnosti, ktorá sa pokladá za „to lepšie Česko“ a použitie národnostnej karty by netolerovala, keby bolo zamerané proti inej skupine.

Prípadne sa dá vykročiť ešte iným smerom: poukázať na nebezpečenstvo stereotypov ako takých a upozorniť Slovákov, že tak ako sa nám nepáči hádzanie všetkých našincov do jedného vreca s Andrejom Babišom, nemali by sme sa ani my dopúšťať toho istého, pokiaľ ide o druhých. Napríklad ako keď pred pár týždňami začala časť slovenskej majority stotožňovať všetkých Rómov s vrahom zdravotnej sestry v Michalovciach.

Prípadne by sa dalo k českej antikampani pristúpiť s pochopením: niekto môže úplne legitímne zastávať názor, že prezidentom tej-ktorej krajiny by mal byť iba ten, kto sa na jej území narodil a väčšinu života v nej prežil.

Tak ako prezidentom Spojených štátov môže byť len ten, kto sa tam narodil (prípadne sa aj narodil v cudzine, ale rodičom, ktorí sú americkí občania). Aj preto zostane „prezidentská knižnica Arnolda Schwarzeneggera“ navždy asi len vtipným bonmotom zo Stalloneho filmu Demolátor.

Na druhej strane Andrej Babiš sa síce narodil v Bratislave, teda na súčasnom území SR, ale v roku 1954, keď prišiel na svet, išlo o územie spoločného štátu, Československa. Žiadny súčasný český zákon mu nezakazuje kandidovať za prezidenta len preto, že je slovenského pôvodu…

Aby nedošlo k omylu, na všetkých týchto názoroch niečo je. No skúsme radšej vykročiť na menej prebádané chodníčky.

Český spisovateľ a publicista Pavel Kosatík, s ktorým sme pred pár mesiacmi priniesli rozhovor o jeho knihe Slovenské století, na Facebooku napísal, že ho poburuje to zdôrazňovanie Babišovho slovenského pôvodu. Dodal, že sú to Česi, kto ho volia do verejných funkcií. Nedosadili ho Slováci.

Pod Kosatíkovým statusom sa rozbehla zaujímavá debata. Väčšina diskutujúcich sa vyjadrila, že slovenský pôvod je to posledné, čo Babišovi vyčítajú. Niektorí by však od prezidenta Českej republiky očakávali, že bude vedieť hovoriť spisovne po česky, čo tento bratislavský rodák nespĺňa na sto percent.

To je požiadavka, ktorá nie je neopodstatnená. Prezident je na Slovensku i v Česku predovšetkým reprezentatívna funkcia, s ktorou sa spájajú isté nároky aj na vystupovanie, oblečenie či jazykový prejav.

Babišova „českoslovenčina“ píli mnohým Čechom uši. Len na porovnanie, náš spolupracovník Andrej Žiarovský na prezidenta SR nekandiduje, no aj tak mu takmer pod každým videom na YouTube niekto vyčíta ostentatívne používanie slovíčka „ničmenej“ (z českého „nicméně“), ktoré sa na neho nalepilo počas jeho manažérskych rokov v českej energetike.

Pokiaľ ide o Babišov jazykový prejav, ten mnohým Čechom navyše pripomína podobnú rečovú zlátaninu, akou rozprával normalizačný komunistický prezident a rodák z Dúbravky Gustáv Husák.

Kým u nás niektorí ľudia vnímajú Husáka pozitívne, lebo sa im spája s istou emancipáciou Slovákov v rámci spoločného štátu, prípadne s nostalgiou spomínajú na socialistickú modernizáciu Slovenska v 70. a 80. rokoch, česká spoločnosť väčšinovo toto obdobie vníma negatívne ako éru stagnácie. Modernizáciou si totiž české krajiny prešli už za Rakúsko-Uhorska a prvej ČSR. Nehovoriac o normalizačnej neslobode.

Inzercia

Dá sa teda pochopiť, ak Andrej Babiš niektorým Čechom pripomína nenávideného Gustáva Husáka. Oboch spája slovenský pôvod. Česi však zabúdajú, že k slovenskému pôvodu sa hlásil aj T. G. Masaryk (na čo zabúda, žiaľ, aj drvivá väčšina Slovákov).

„Jsem víc než napůl Slovák a už před padesáti lety jsem přišel s programem Slovenska,“ povedal Masaryk v Čapkových Hovoroch s TGM. „To se rozumí, že bych to nedělal bez lásky, člověk už je takový, že rád poslouchá svého srdce.“

A nižšie prvý československý prezident dodal:

„Já jsem byl vlastně napůl Slovačiskem odmalička; můj otec byl Slovák z Kopčan, mluvil slovensky do smrti, aj i já jsem mluvil spíš slovensky – nějakého rozdílu mezi Slováky uherskými a moravskými, mezi kterými jsem jako dítě rostl, nebyl jsem si vědom.“

Vlastne je zvláštne, že sa Babišova kampaň poukázaním na slovenský pôvod pozitívne vnímaného Masaryka nepokúša prekryť to porovnávanie s negatívne vnímaným Husákom. Namiesto toho Babiš zdôrazňuje, že sa pokladá za Čecha.

„Stokrát mi můžete říkat, ať se vrátím na Slovensko, ale já jsem český premiér, jsem hrdý Čech a já to prostě nevzdám,“ citoval kontroverzného politika v roku 2021 týždenník Reflex.

No okrem „husákovskej“ češtiny vyčítajú niektorí Česi Babišovi, že z neho slovenskosť presakuje ešte iným spôsobom. A to konkrétne jeho spôsobom robenia politiky.

„Přístavní povaleč“ z Twitteru určite nie je reprezentatívny hlas českej spoločnosti. No jeho výčitka voči prezidentskému kandidátovi stojí za zamyslenie.

Andrej Babiš podľa nej vnáša do českého verejného života presne tú neblahú stránku slovenskej politickej kultúry, ktorú u nás reprezentovali Vladimír Mečiar a Robert Fico. Najmä hrubozrnný populizmus a útok na prvú signálnu. Ako inak nazvať napríklad Babišov predvolebný bilbord, na ktorom sľubuje: „Nezavleču Česko do války. Jsem diplomat. Ne voják.“

Demagógia hodná Smeru. V skutočnosti v Česku podľa ich ústavy o vojne rozhoduje parlament, nie prezident. Takže do vojny nedokáže sám od seba Čechov zatiahnuť ani prípadný prezident Petr Pavel. A nič nenasvedčuje tomu, že by vojnu chcel.

V americkom prostredí sa občas s trochou nadsadenia rozprávajú anekdoty o ľuďoch z demokratickej Kalifornie, ktorí sa presťahovali trebárs do republikánskeho Texasu alebo na Floridu, aby unikli negatívnym dôsledkom politík dlhodobo presadzovaných na štátnej úrovni Demokratickou stranou. Do svojho nového domova si však často prenášajú aj svoje volebné návyky, ktoré poškodili ich predchádzajúci štát. Preto zvyknú Texasania svojim „prisťahovalcom“ z Kalifornie odkazovať: Ste tu vítaní, ale svoje kalifornské politické postoje, prosím, zanechajte za hranicou nášho štátu.

Platí azda niečo podobné aj o Slovákoch v Česku? Odnášajú si so sebou do cudziny nevedome aj politické vzorce myslenia, pred ktorých dôsledkami vlastne utekajú? A je Andrej Babiš príkladom takéhoto druhu emigranta?

Zdá sa to nepravdepodobné. Slováci a Slovenky žijúci v Českej republike sa dajú nájsť medzi pokladníčkami v maloobchode, pracovníkmi v automobilkách i na vysokých manažérskych pozíciách. V posledných rokoch si české médiá všímajú, že Slováci žijúci v ČR zarábajú v priemere i mediáne viac ako domáci. Majú tiež vyššie vzdelanie ako Česi. Náš západný sused vo všeobecnosti získava zo Slovenska mnohých z našich najlepších ľudí.

Možno je Andrej Babiš výnimkou. Čiernou ovcou inak dobre prijímanej a bezproblémovej slovenskej národnostnej menšiny v Česku.

Zaželajme Čechom, aby ich prezidentské voľby dopadli dobre. A zaželajme sebe, aby si kontroverzný český podnikateľ po prípadnom volebnom neúspechu nespomenul na svoju otčinu a neprišiel robiť politiku sem. Jeho politický štýl by tu, žiaľ, našiel úrodnú pôdu. Jedinou výhodou takého prestupu by bolo, že Robert Fico a Peter Pellegrini by dostali konkurenciu na vlastnom ihrisku.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.