CIRKEV: Dvojité „vyšetrovanie“ rehoľníčok v USA. Sestra X prehovorila

Rehoľné sestry v Spojených štátoch amerických sú pod pozorným dohľadom Vatikánu: jedna kongregácia preskúma kvalitu ich života, druhá ich pravovernosť.

Podľa jezuitského časopisu America zažíva zasvätený život žien v USA evolučnú zmenu, ktorú možno opísať ako kataklizmatickú. „Rím je nespokojný s takzvanými pokoncilovými rehoľníčkami, ktoré si obliekli svetské šaty a opustili tradičný komunitný život,“ napísala profesorka a taktiež rehoľná sestra Ilia Delio.

America cituje štatistiku Centra pre aplikovaný výskum apoštolátu na Georgetownskej univerzite, podľa ktorej bolo v roku 1965 v USA takmer 180-tisíc rehoľných sestier. V roku 2009 je ich len 59-tisíc. „Trvalý pokles počtu sestier spolu s faktom, že ich stredný vek (medián) je 75 rokov, je znakom, že rehoľný život v Štátoch je umierajúcou inštitúciou. Predsa len vyklíčili nové komunity, v ktorých si ženy obliekajú tradičný habit a nasledujú denný rozvrh modlitby a služby. Tieto komunity priťahujú mladé, žiarivé povolania. Na povrchu sa zdá, že budúcnosť posvätného života je na ich strane,“ píše Delio.

Kongregácia pre doktrínu viery je druhá v poradí, ktorá chce preskúmať ženský rehoľný život v USA. Podobný záujem prejavila koncom roka 2008 Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorá chce zistiť „kvalitu života“ sestričiek.

Dvakrát sa meria. Bude sa aj raz strihať?

Slovinský kardinál Franc Rodé, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, poveril vizitáciou sestru Mary Clare Millea, ktorá by ju rada splnila už do konca roka 2011. National Catholic Register informuje, že táto rodáčka z Connecticutu je vrchná predstavená Apoštoliek svätého Ježišovho srdca, ktorých sídlo je v Ríme a ku ktorým patrí 1 250 sestier, vrátane 135 v USA.

Druhá apoštolská vizitácia – pod vlajkou Kongregácie pre doktrínu viery – sa zameriava na Vedúcu konferenciu rehoľníčok (Leadership Conference of Women Religious ; LCWR), ktorá má približne 1 500 členiek a tie zastupujú 95 percent amerických rehoľných sestier. Apoštolským vizitátorom je biskup Leonard P. Blair z Toleda v štáte Ohio.

Dvojtýždenník National Catholic Reporter uviedol, že skúmanie LCWR sa zakladá na troch témach: (1) vysväcovanie žien za kňazov, (2) vyhlásenie Dominus Jesus , kde sa tvrdí, že veriaci v Cirkvi majú plnosť prostriedkov spásy a (3) otázka homosexuality. V týchto troch otázkach sa majú americké rehoľnice – presnejšie časť z nich – odkláňať od cirkevného učenia.

Predpokladá sa, že situácia musí byť vážna, pretože podľa zistení National Catholic Reporter sa nič podobné ešte neudialo v žiadnej krajine. Neexistuje prípad, že by sa uskutočnilo obdobné hodnotenie uplatňovania doktríny na národnej úrovni v asociácii reholí. Budí to pozornosť: „Po prvé preto, že hodnotenie sa vykonáva Kongregáciou pre doktrínu viery v protiklade s Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, v právomoci ktorej zvyčajne bývajú záležitosti posvätného života; a po druhé, pretože Vatikán to robí všetko bez toho, aby to dovolil vykonať americkými biskupmi.“

Znakom, že nie všetky americké sestry konajú v zhode s „kostolným poriadkom“, je aj nedávno medializovaný prípad Donny Quinn, ktorá pracuje na jednej z potratových kliník v štáte Illinois. Táto dominikánka dokonca obhajovala možnosť voľby (pre potrat), špecifické práva pre homosexuálov a vysvätenie žien za kňazov. „Je smutné vidieť, ako sa niekto v maske rehoľnej sestry stáva anjelom smrti. Jej schvaľovanie potratov sa neobmedzuje len na sprevádzanie (eskortu) dievčat,“ vyhlásil Eric Scheidler z Pro-Life Action League v Chicagu.

Sestra X prehovorila

„Sú americké sestry, a obzvlášť LCWR, obeťou klerikálneho honu na bosorky?“ pýta sa americký magazín Commonweal, ktorý nepatrí práve medzi pravoverné katolícke časopisy. Webstránka o katolíckej kultúre ho opisuje takto: „V posledných rokoch publikoval články o ordinácii žien, príspevky obraňujúce odpadlíckeho teológa Charlesa Currana, a veľa článkov otvorene kritizujúcich Vatikán a jeho kroky.“ Tento časopis v čísle 17/2009 otvoril ďalšiu citlivú tému: dvojitú apoštolskú vizitáciu v USA. Prehovorila Sestra X.

Commonweal sa k vizitácii stavia s nevôľou (č. 15/2009). „Nech prídu vyšetrujúci. Sestry ich privítajú a pravdepodobne splatia svoj dlh. A možno sa im jeden deň vráti ich láskavosť. Ak sa raz pápež rozhodne zhodnotiť kuriálnu byrokraciu, nenájde vernejšiu, inteligentnejšiu a efektívnejšiu skupinu, aby mu asistovala, ako tieto americké sestry.“

Commonweal publikoval príspevok pod názvom Krížový výsluch. Prečo Rím vyšetruje americké sestry?. Autorkou je istá Sestra X, ktorej rehoľa patrí pod LCWR. Mníškou je už viac ako 30 rokov. Upozorňuje, že v Amerike je za posledných štyridsať rokov nielen zreteľný pokles počtu rehoľných sestier, ale aj kňazských povolaní – desať percent farností nemá stáleho kňaza. „Prečo nie je nedostatok kňazov objektom vizitácie? Počas rovnakého obdobia americkí biskupi čelili škandálom so sexuálnym zneužívaním, ktoré stáli katolícku komunitu viac ako dve miliardy dolárov a duchovenstvo stratilo veľa zo svojej morálnej dôveryhodnosti. Takže prečo nie je vizitácia biskupov?“ kladie otázku Sestra X.

Táto rehoľnica vystupujúca anonymne cituje Instrumentum laboris, ktorým bola vyhlásená vizitácia: apoštolský vizitátor má získavať informácie od diecéznych biskupov, v ktorých oblasti sídlia generálne a provinciálne domy a centrá prvotnej formácie. „Toto potvrdzuje podozrenie, že niektorí diecézni biskupi, stále sa usilujúci nadobudnúť morálnu autoritu stratenú v sexuálnych škandáloch, chcú uplatniť personálnu a kompetenčnú autoritu nad rehoľnými sestrami. Niektoré ženské komunity sa obávajú zámerov biskupov prisvojiť si ich majetky.“

Sestra X opisuje americké rehoľné sestry ako ženy slúžiace v školstve, nemocniciach, pomáhajúce bezdomovcom a poskytujúce ubytovanie. Podľa Sestry X sa Cirkev o ne nestará, majú nedostatočné dôchodky a na rozdiel od kňazov na dôchodku si musia platiť za lekársku starostlivosť.

Potom však Sestra X obracia tému na dodržiavanie doktríny. „Nie je to celoživotná vernosť, na ktorej záleží, ale konformita myslenia voči súčasným formuláciám doktríny; formuláciám, na ktoré teológovia a dokonca biskupi doteraz nenašli konsenzus. Prečo žiadať takúto jednotu názorov od LCWR, ktoré nie je ani teologickou organizáciou? Prečo Rím žiada podriadenie sa rehoľných sestier cirkevným učeniam, ktoré úprimne mätú väčšinu katolíkov?“

Z vlastných slov Sestry X vyplýva, že zažíva málo prejavenej úcty voči rehoľníčkam i citeľné problémy s klesajúcim počtom kňazov, čo spôsobuje aj to, že sestry neprijímajú eucharistiu každý deň, ako by si priali. Riešenie súčasného stavu vidí Sestra X vo vysvätení žien za kňazov. Uvažuje, že „odmietnutie vysväcovať ženy vytvorilo nedostatok kňazov a tým adekvátne utrpel duchovný a sviatostný život sestier.“ Sestra X si ako feministka myslí, že „v Katolíckej Cirkvi sú to muži, ktorí hovoria ženám, ako by sa mali pochopiť ako ženy.“ Podľa nej slovo vatikánsky znamená mužský a pre Vatikán sú dobré len tie sestry, ktoré napodobňujú jeho názory.

Amerika je iná

Apoštolská vizitácia rehoľných sestier v USA otvára mnohé citlivé otázky a problémy. Zdá sa však, že je potrebná a nevyhnutná, hoci si už stihla vyslúžiť od katolíckych médií prívlastok „kontroverzná“.

Katolícke sestry sa konfrontujú s cirkevnou hierarchiou, cirkevným učením a riešia konflikt, ako žiť v súčasnom svete: doslova, či sa zbaviť habitu alebo si ho nanovo obliecť. Ako pripomína sestra Catherine Joseph Droste, uvádzajúca príklady svätej Dominiky, Františky, Angely Merici či ďalších zakladateliek reholí, nové formy náboženského života vznikli v spolupráci so štruktúrami Cirkvi než mimo nich. „Pravdepodobne najväčšia príležitosť je aj najväčšia výzva: hlbšie pochopenie rehoľného života poskytne všetkým členom Cirkvi – kléru, rehoľným osobám a laikom – šancu rásť v chápaní mystéria Cirkvi. A súčasne hlbšie pochopenie Cirkvi poskytne rehoľníkom možnosť rásť v chápaní ich života v srdci Cirkvi.“

Kardinál Rodé, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, si je vedomý ťažkostí, ktoré sprevádzajú rehoľníkov a rehoľníčky. V októbri 2008 na teologickom sympóziu v štáte Massachusetts vyhlásil: „V mnohých západných krajinách rehoľníci stratili nádej. Rezignovali na nedostatok vitality, dôležitosti, radosti, atraktívnosti, života. Ale Amerika je iná. Vitalita, kreativita a hojnosť, ktorými sa Spojené štáty vyznačujú, sa odráža v kresťanskom i zasvätenom života. Len premýšľajme: od Druhého vatikánskeho koncilu viac ako stovka nových náboženských komunít vyrástla v tejto plodnej pôde. ... Som presvedčený, že ak zachováme to, čo nás Ján Pavol II. učil včera a čo nás Benedikt učí dnes, vystúpime z tejto krízy do novej jari zasväteného života v Amerike.“

Matúš Demko
Foto: flickr.com, wikimedia.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo