V januári tohto roku sa v Česku konajú prezidentské voľby, tretie priame a celkovo siedme za tridsaťročnú existenciu samostatnej Českej republiky.

Nepriamo, teda parlamentom, boli za českých prezidentov zvolení Václav Havel v rokoch 1993 a 1998 a Václav Klaus v rokoch 2003 a 2008. Potom český parlament zmenil prezidentskú voľbu na priamu, dvojkolovú, podobne ako je to aj na Slovensku.

V priamych voľbách bol vždy v druhom kole zvolený súčasný prezident Miloš Zeman v rokoch 2013 (jeho protikandidátom bol minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg) a 2018 (protikandidátom bol bývalý šéf Akadémie vied Jiří Drahoš).

Tento rok je kandidátov na prezidenta – rovnako ako aj v rokoch 2013 a 2018 – deväť, z nich len jedna žena (v roku 2013 to boli tri). Z nich len traja sú favoriti, ich podpora je stabilne v desiatkach percent. Zvyšných šesť kandidátov má podporu v jednotkách percent.

Tými tromi favoritmi sú (v abecednom poradí) bývalý premiér a predtým minister financií Andrej Babiš; bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne Danuše Nerudová; a bývalý predseda vojenského výboru NATO, predtým náčelník Generálneho štábu Armády ČR Petr Pavel.

Prvé kolo volieb sa bude konať v piatok a sobotu 13. – 14. januára, druhé kolo potom o dva týždne neskôr (27. – 28. 1.). Nový prezident(ka) bude inaugurovaný 8. marca (čo je zároveň MDŽ).

Jediná zaujímavá otázka pred prvým kolom volieb je táto: ktorí dvaja z tých troch sa dostanú do druhého kola? Zdieľať

Tá jediná zaujímavá otázka pred prvým kolom prezidentských volieb v Česku je teraz táto: ktorí dvaja z tých troch sa dostanú do druhého kola? Pretože ich preferencie boli také tesné, na jeseň minulého roku rôzne prieskumy ukazovali všetky tri možné kombinácie: Babiš – Nerudová, Babiš – Pavel i Nerudová – Pavel.

A, samozrejme, na každého kandidáta už bola vytiahnutá aj najväčšia špina, ktorej sa bolo možné dopátrať.

Andrej Babiš je Andrej Babiš, známa tvár, bývalý premiér a minister. Nenávidený elitami, predovšetkým pražskými. Jeho najväčším problémom je jeho „flexibilný“ prístup k pravde a možné dotačné podvody. Žiadosť o podporu z fondov EÚ na projekt farmy „Bocianie hniezdo“ formálne podali jeho deti, ale fakticky to bol on, miliardár a majiteľ poľnohospodársko-chemického holdingu Agrofert (podniká vo východnom Nemecku, v Česku, na Slovensku a v Maďarsku – preto ako premiér mal veľmi dobré vzťahy s Viktorom Orbánom).

Súd vo veci tohto možného dotačného podvodu práve prebieha a rozsudok bude vynesený v pondelok 9. januára. Babišova podpora u ľudí je minimálne 30 percent, možno až 35 percent, ale otázkou je, či dokáže získať hlasov viac. To je však otázka skôr pre jeho prípadné druhé kolo, pretože na postup do neho v tom prvom by to malo stačiť.

Danuše Nerudová ako jediná z trojice nebola prednovembrovou komunistkou, má však problém ako bývalá rektorka univerzity. Zistilo sa, že za jej obdobia, ak ste boli cudzincom, napríklad Nemcom či Rakúšanom, sa dalo na univerzite študovať akosi veľmi krátko, takpovediac v „skrátenom režime“, samozrejme, za poplatok (25-tisíc eur), a titul získať. Inými slovami, je tu podozrenie, že za jej rektorovania sa s titulmi na jej univerzite kupčilo. Ona sa najprv k tomu nevyjadrovala, potom povedala, že proti tomu bojovala, ale že ľutuje, že zrejme nie dostatočne.

Navyše sa zistilo, že keď bola rektorkou, univerzita uzavrela dohodu s advokátskou kanceláriou jej manžela – výhodnú pre kanceláriu. Ona na to reagovala tak, že oznámila, že ak bude zvolená, jej manžel sa bude venovať charite.

Danuše Nerudová chce byť českou Zuzanou Čaputovou a skopírovať jej úspešnú cestu na pozíciu prezidentky. Preto sa aj najviac z celej trojice profiluje progresivisticky. Zabúda však na to – a to si v Česku pamätá len málokto –, že Zuzana Čaputová získala vietor do svojich plachiet a dostala sa do druhého kola (a v ňom aj uspela) len vďaka tomu, že liberálny kandidát Robert Mistrík (ktorý mal vtedy vyššie preferencie než Čaputová) sa pred prvým kolom svojej kandidatúry vzdal a džentlmensky podporil práve Zuzanu Čaputovú.

Len preto, aby sa do druhého kola nedostala osoba skutočne ohavná a odpudivá, konkrétne Harabin.

Petr Pavel bol pred novembrom 1989 nielen komunistom, ale ako profesionálny vojak sa pripravoval na dráhu výsadkára operujúceho v zázemí protivníka a pracujúceho pre vojenskú rozviedku. Spolupracoval teda s vojenskou rozviedkou komunistického štátu (Andrej Babiš s civilnou rozviedkou).

Po novembri ’89 však preniesol svoju lojalitu na demokratický štát a zdá sa, že mu slúžil dobre. Argument, že vojak by nemal byť prezidentom, ale civilný prezident by mal v demokracii veliť vojakom, je nepresvedčivý; mnohí bývalí generáli boli dobrí civilní prezidenti, napr. Eisenhower či de Gaulle.

Pavel sa snaží vyjadrovať čo najmenej politicky vyhranene a razí nikoho neurážajúce heslá typu „odvaha a zodpovednosť“.

Vzhľadom na to, že na nikoho už asi nepôjde vyhrabať nejakú zásadnejšiu, horšiu špinu, o celkovom poradí kandidátov v prvom kole a predovšetkým o tom, ktorí dvaja postúpia do kola druhého, môžu rozhodnúť televízne predvolebné debaty. Tá na verejnoprávnej Českej televízii bola v nedeľu večer, tá na súkromnej Prime v stredu večer a tá na komerčnej Nove vo štvrtok večer, v predvečer prvého kola volieb. Nie je možné vylúčiť, že niekto v debatách pohorí, niekto zažiari a niekto spácha vlastnú deštrukciu.

Zaujímavú stratégiu zatiaľ zvolil Babiš: odmieta sa zúčastňovať na všetkých spoločných predvolebných debatách, okrem tej úplne pred prvým kolom poslednej na Nove.

Môj odhad? Do druhého kola postúpia Babiš a Pavel.