Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. október 2009

HISTÓRIA: Malá úvaha k černovskej tragédii 1907

Dnes si pripomíname stodruhé výročie tragédie v Černovej z 27. októbra 1907. Každý deň nám správy prinášajú informácie o páchaní násilia. Doma i vo svete. Skupinové i individuálne páchané násilie. Násilie s rôznym podtextom. Na ženách, na deťoch, rasovo motivované, národne, nábožensky a podobne. Sná...

Dnes si pripomíname stodruhé výročie tragédie v Černovej z 27. októbra 1907.

Každý deň nám správy prinášajú informácie o páchaní násilia. Doma i vo svete. Skupinové i individuálne páchané násilie. Násilie s rôznym podtextom. Na ženách, na deťoch, rasovo motivované, národne, nábožensky a podobne. Snáď sme si už na to aj akosi zvykli, že súčasťou nášho sveta je aj násilie a naše svedomie je už otupené pre nejaké hlbšie vnímanie kontextov násilia a venovanie im nejakej pozornosti. Reagujeme len vtedy, ak sa to deje len v našej bezprostrednej blízkosti a ak sa nás to bytostne dotýka.

Pred viac ako sto rokmi sa tiež udiala jedna takáto násilná udalosť. Možno tragická udalosť v Černovej nám dáva príležitosť na chvíľu sa zastaviť a pouvažovať o udalosti, ktorá sa vtedy stala, o násilí spáchanom na jednoduchých ľuďoch, ktorí chceli, aby im ich vlastný rodák, kňaz Andrej Hlinka, požehnal novopostavený kostol. Prečo sa to stalo? Aký kontext môžeme vnímať v černovských udalostiach? Občiansku neposlušnosť, národnú, náboženskú? Nech by to bolo akokoľvek. Násilie na nevinných, bezbranných ľuďoch je dnes vnímané ako hrubý barbarský zločin. Ani to násilie, ktoré sa vtedy odohralo v Černovej, nezostalo bez povšimnutia. Celým svetom sa rýchlo rozniesla správa o tejto udalosti a malá Černová sa zrazu ocitla na predných stránkach svetových novín. A pre Slovensko sa táto udalosť stala a zostáva symbolom novodobého zápasu za národnú zvrchovanosť.

Dalo by sa aj ináč postupovať? Musí sa prelievať nevinná krv, musia trpieť nevinní? Marika Gombitová v jednej zo svojich piesní spieva: “...ži a nechaj žiť..“. Aj takto môžeme a máme vnímať druhých okolo seba. Každý človek má právo na svoj život, na svoje sebaurčenie. A preto by dnes mala platiť zlatá zásada občianskeho spolunažívania: moja sloboda končí tam, kde sa začínajú práva druhého. Cesta k takýmto moderne chápaným právam a slobodám je, žiaľ, dejinami dláždená krvou našich predchodcov, ktorí sa dokázali aj s holými rukami postaviť zoči-voči tým, ktorí mali svoje vnímanie sveta, v ktorom nebolo miesta pre dôstojnosť človeka, ľudskej osoby.

Pretečie ešte asi veľa vody, kým sa nám podarí vytvoriť také občianske spolunažívanie, ktoré bude rešpektovať všetkých a bude vytvárať spravodlivé podmienky života pre všetkých. Veď aj dnes má naša demokraticky orientujúca sa spoločnosť problémy s právami menšín, nenarodených, starých, chorých, atď. Aj dnes majú zelenú hlasy, ktoré uplatňujú pri výkone správy štátu aroganciu, demagógiu, rozsievajú nenávisť. A často sa im dostáva aj širokého uznania. Zaoblečú sa do rúška baránkov a ochrancov, a preto zbavia aj človeka zdravého rozumu a oživia v ňom neovládané vášne. A hlasy upozorňujúce na scestnosť sa zatlačia do polohy nepriateľstva.

Kde sa kladú základy takéto myslenia, konania? Nepramenia z hĺbky našej vlastnej osoby? Neformujú sa v procese našej výchovy? Neponúka nám ich dnešné mediálne prostredie nasýtené násilím? A nakoniec nie sme my sami ich tvorcami? Ak pripustím v sebe možnosť netolerancie v maličkých prejavoch svojho každodenného života v rodinných, susedských, pracovných vzťahoch, ak som ticho pri mediálnych pokrikovaniach na druhých, tak v sebe živým rakovinu násilia. A niekedy je už len malý krôčik k tomu uskutočnenému, ktoré sa metastázami zmocní celej ľudskej bytosti, pokriví myslenie a videnie reality a ako vírus sa šíri a kazí aj tých okolo.

Inzercia

Udalosti aj dávno minulé môžu byť pre nás žijúcich silným mementom, že dejiny sa môžu opakovať a aj sa opakujú. Poučíme sa? Buďme múdrymi, takými, ktorých dejiny učia.

Zastavme sa pri obetiach tých, ktorí trpeli nevinne a vzdajme im úctu. Nech ich obety nás formujú v orientácii, ktorá bude vytvárať takú spoločenskú, občiansku, národnú realitu, v ktorej nebude miesto pre násilie, ale pre občianske spolunažívanie rešpektujúce práva a slobody každej ľudskej bytosti.

Jozef Trstenský
Autor vyučuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku a je správcom farnosti Ružomberok-Černová.

Foto: www.cernova.sk

Odporúčame

CIRKEV: Tento týždeň zvolia biskupi nového predsedu KBS

CIRKEV: Tento týždeň zvolia biskupi nového predsedu KBS

Vo štvrtok sa dozvieme meno nového predsedu Konferencie biskupov Slovenska. Slovenskí katolícki biskupi zvolia tento týždeň spomedzi seba predsedu KBS. Na zasadnutí, ktoré bude v stredu a štvrtok na Donovaloch, vyberú tiež podpredsedu KBS, dvoch členov Stálej rady KBS a hovorcu. Funkčné obdobie vše...

Púť radosti o pravej tvári lásky

Púť radosti o pravej tvári lásky

Láska nie je sebecká… slová, ktorými sa niesla už 43. púť mladých – Púť radosti. V dňoch 16. - 18. októbra 2009 sme spoločne prežívali nespútanú radosť, objavovali sme ďalšiu z podôb lásky a predovšetkým, prehlbovali sme nanovo svoj vzťah s Bohom. Vysoká nad Uhom sa opäť na krátky čas stala domovo...

ZAHRANIČIE: Bitka o Matku Terezu

ZAHRANIČIE: Bitka o Matku Terezu

Albánska vláda žiada, aby sa pozostatky známej misionárky preniesli z Indie späť do jej rodiska. Matka Tereza sa má stať súčasťou veľkého múzea v hlavnom meste Tirana. India s tým nesúhlasí. O známu misionárku, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci chudobným a ktorá sa modlila za pokoj vo svete, s...