HISTÓRIA: Malá úvaha k černovskej tragédii 1907

Dnes si pripomíname stodruhé výročie tragédie v Černovej z 27. októbra 1907.

Každý deň nám správy prinášajú informácie o páchaní násilia. Doma i vo svete. Skupinové i individuálne páchané násilie. Násilie s rôznym podtextom. Na ženách, na deťoch, rasovo motivované, národne, nábožensky a podobne. Snáď sme si už na to aj akosi zvykli, že súčasťou nášho sveta je aj násilie a naše svedomie je už otupené pre nejaké hlbšie vnímanie kontextov násilia a venovanie im nejakej pozornosti. Reagujeme len vtedy, ak sa to deje len v našej bezprostrednej blízkosti a ak sa nás to bytostne dotýka.

Pred viac ako sto rokmi sa tiež udiala jedna takáto násilná udalosť. Možno tragická udalosť v Černovej nám dáva príležitosť na chvíľu sa zastaviť a pouvažovať o udalosti, ktorá sa vtedy stala, o násilí spáchanom na jednoduchých ľuďoch, ktorí chceli, aby im ich vlastný rodák, kňaz Andrej Hlinka, požehnal novopostavený kostol. Prečo sa to stalo? Aký kontext môžeme vnímať v černovských udalostiach? Občiansku neposlušnosť, národnú, náboženskú? Nech by to bolo akokoľvek. Násilie na nevinných, bezbranných ľuďoch je dnes vnímané ako hrubý barbarský zločin. Ani to násilie, ktoré sa vtedy odohralo v Černovej, nezostalo bez povšimnutia. Celým svetom sa rýchlo rozniesla správa o tejto udalosti a malá Černová sa zrazu ocitla na predných stránkach svetových novín. A pre Slovensko sa táto udalosť stala a zostáva symbolom novodobého zápasu za národnú zvrchovanosť.

Dalo by sa aj ináč postupovať? Musí sa prelievať nevinná krv, musia trpieť nevinní? Marika Gombitová v jednej zo svojich piesní spieva: “...ži a nechaj žiť..“. Aj takto môžeme a máme vnímať druhých okolo seba. Každý človek má právo na svoj život, na svoje sebaurčenie. A preto by dnes mala platiť zlatá zásada občianskeho spolunažívania: moja sloboda končí tam, kde sa začínajú práva druhého. Cesta k takýmto moderne chápaným právam a slobodám je, žiaľ, dejinami dláždená krvou našich predchodcov, ktorí sa dokázali aj s holými rukami postaviť zoči-voči tým, ktorí mali svoje vnímanie sveta, v ktorom nebolo miesta pre dôstojnosť človeka, ľudskej osoby.

Pretečie ešte asi veľa vody, kým sa nám podarí vytvoriť také občianske spolunažívanie, ktoré bude rešpektovať všetkých a bude vytvárať spravodlivé podmienky života pre všetkých. Veď aj dnes má naša demokraticky orientujúca sa spoločnosť problémy s právami menšín, nenarodených, starých, chorých, atď. Aj dnes majú zelenú hlasy, ktoré uplatňujú pri výkone správy štátu aroganciu, demagógiu, rozsievajú nenávisť. A často sa im dostáva aj širokého uznania. Zaoblečú sa do rúška baránkov a ochrancov, a preto zbavia aj človeka zdravého rozumu a oživia v ňom neovládané vášne. A hlasy upozorňujúce na scestnosť sa zatlačia do polohy nepriateľstva.

Kde sa kladú základy takéto myslenia, konania? Nepramenia z hĺbky našej vlastnej osoby? Neformujú sa v procese našej výchovy? Neponúka nám ich dnešné mediálne prostredie nasýtené násilím? A nakoniec nie sme my sami ich tvorcami? Ak pripustím v sebe možnosť netolerancie v maličkých prejavoch svojho každodenného života v rodinných, susedských, pracovných vzťahoch, ak som ticho pri mediálnych pokrikovaniach na druhých, tak v sebe živým rakovinu násilia. A niekedy je už len malý krôčik k tomu uskutočnenému, ktoré sa metastázami zmocní celej ľudskej bytosti, pokriví myslenie a videnie reality a ako vírus sa šíri a kazí aj tých okolo.

Udalosti aj dávno minulé môžu byť pre nás žijúcich silným mementom, že dejiny sa môžu opakovať a aj sa opakujú. Poučíme sa? Buďme múdrymi, takými, ktorých dejiny učia.

Zastavme sa pri obetiach tých, ktorí trpeli nevinne a vzdajme im úctu. Nech ich obety nás formujú v orientácii, ktorá bude vytvárať takú spoločenskú, občiansku, národnú realitu, v ktorej nebude miesto pre násilie, ale pre občianske spolunažívanie rešpektujúce práva a slobody každej ľudskej bytosti.

Jozef Trstenský
Autor vyučuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku a je správcom farnosti Ružomberok-Černová.

Foto: www.cernova.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo