Blog 21. december 2022

Stephen Leacock - Vianoce Hoodoo McFiggina

Zabudnuté knihy
Zabudnuté knihy
Niekto by mal konečne ukončiť celú tú maškarádu so Santa Clausom. Čím skôr sa odhalí toto tajnostkárske a nechutné tajomstvo, tým lepšie. Rodič, ktorý pod rúškom tmy podstrčí kravatu za desať centov, aj keď chlapec čakal hodinky za desať dolárov, a nahovorí mu, že je to darček od Santa Clausa, jedná nízko, až úboho.
Niekto by mal konečne ukončiť celú tú maškarádu so Santa Clausom. Čím skôr sa odhalí toto tajnostkárske a nechutné tajomstvo, tým lepšie. Rodič, ktorý pod rúškom tmy podstrčí kravatu za desať centov, aj keď chlapec čakal hodinky za desať dolárov, a nahovorí mu, že je to darček od Santa Clausa, jedná nízko, až úboho.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zabudnuté knihy

Stephen Leacock -  Vianoce Hoodoo McFiggina

Mal som dobrú príležitosť pozorovať, ako to fungovalo tieto Vianoce, v prípade mladého Hoodoo McFiggina, syna a dediča McFigginovcov, u ktorých bývam v podnájme. Hoodoo McFiggin je dobrý a zbožný chlapec. Jasne mu povedali, že že Santa Claus neprinesie nič ockovi, ani mamke, pretože dospelým ľuďom Santa už darčeky nenosí. Takže za všetko svoje našetrené vreckové kúpil otcovi krabicu cigár a diamantovú brošňu v cene sedemdesiatich piatich centov pre svoju mamku.  Svoje vlastné darčeky nechal v rukách Santu. Ale modlil sa. Modlil sa, aby mu Santa priniesol korčule, šteniatko, vzduchovku, skladaciu Noemovu archu, sánky a bubienok - všetko v hodnote sto päťdesiat dolárov. Do Hoodoovej izby som zašiel skoro ráno. Tušil som, že ma čaká zaujímavá scéna. Prebudil som ho a on sa posadil na posteli. Oči sa mu žiarili nadšeným očakávaním, keď začal rozbaľovať darčeky ukryté v punčoche.
Prvý balíček bol veľmi objemný, voľne prekrytý a na pohľad zváštny.
„Ha! Ha!“ Hoodo radostne vykríkol, keď ho začal rozbaľovať. „Stavím sa, že je to šteniatko, zabalené do papiera!“
Bolo to šteniatko?  V žiadnom prípade. Boli to pekné a pevné topánky veľkosti štyri so šnúrkami a všetko to bolo označné: „Pre Hoodoo, od Santa Clausa,“ a pod tým Santa Claus napísal, „95 centov.“
Chlapcovi celou tou radosťou klesla sánka. „Sú to topánky!“ povedal a vrhol sa na ďalší balíček, ktorý vyťahoval s nádejou na tvári.
Bola to malá okrúhla škatuľa. Hoodoo horúčkovito trhal papier, až lietal naokolo. Potriasol škatuľou, len aby zistil, že vo vnútri čosi šramotí.
„Sú to hodinky s retiazkou! Hodinky s retiazkou!“ vykríkol. Potom zdvihol veko.
Boli to hodinky s retiazkou? Nie. Bola to plná škatuľa pekných, celkom nových celuloidových golierov. V škatuli ich bol tucet, všetky v rovnakej veľkosti. Chlapcovi od radosti mykalo tvárou. Počkal niekoľko minút, než jeho intenzívna radosť ustúpila. Potom to skúsil znovu.
Tentokrát to bol dlhý a tvrdý balík. Nedal sa spučiť a na jednom konci mal tvar lievika. „To je hračkárska pištoľ!“ povedal chlapec a triasol sa od vzrušenia. „Páni! Dúfam, že je tam dosť kapslí. Párkrát vystrelím a prebudím ocka!“ Nie, ty môj malý chudáčik, týmto ocka určite neprebudíš. Je to užitočný predmet, ktorý nepotrebuje kapsle a určite nespôsobí požiar. Spiaceho muža sotva prebudíš zubnou kefkou. Áno, bola to zubná kefka, krásna a čistá z pravej kosti, s malou kartičkou, „Hoodoo, od Santa Clausa.“
Výraz intenzívnej radosti znova preletel cez chlapcovu tvár, a slzy vďačnosti sa mu tisli do očí. Utrel si ich zubnou kefkou a pokračoval.
Ďalšie balík bol oveľa väčší a zrejme obsahovala niečo mäkké a neskladné. Bolo príliš dlhý na to, aby sa vošiel do pančuchy a bol preto položený na podlahe.
„Zaujímalo by ma, čo to je,“ uvažoval Hoodoo, a trochu sa ho bál otvoriť. Potom sa jeho srdce poskočilo, a zabudol na všetky jeho ostatné darčeky v očakávaní toho pravého.
„Je to bubon!“  zalapal po dychu. „Bubienok, poriadne zabalený.“ Ale nebol to bubon. Boli to nohavice. Dvoje najkrajšie nohavice žlto-hnedej farby, ktoré mali prúžky. Santa Claus zase pripísal, „Hoodoovi, od Santa Clausa.“ Ale v nohaviciach bolo niečo zabalené! Áno. Vo vnútri boli ukryté traky s posuvným prackami, takže ak by ste chceli, mohli ste si ich vytiahnuť až ku krku.
Chlapec rozvzlykal od radosti. Potom vzal posledný darček. „Je to kniha,“ povedal, keď ho rozbaľoval. „Zaujímalo by ma, či je rozprávková, alebo dobrodružná. Dúfam, že to dobrodružná! Budem čítať celé poobedie.“ Nie, Hoodoo, dobrodružná nebolo to správne slovo. Bola to malá rodinná Biblia. Hoodoo si prezrel všetky svoje darčeky, vstal a obliekol sa. Trochu sa s hračkami pohral. To je tá najväčšia radosť Vianoc.  Najprv sa hral so svojou zubnou kefkou. Použil veľa vody a vyčistil si zuby. Bolo to úžasné! Potom sa hral s goliermi. Zábava s nimi nemala konca kraja. Vyberal ich s nadávkami a s podobnými nadávkami ich odložil späť na miesto. Ďalšou hračkou boli nohavice. Užil si s nimi veľa zábavy, keď si ich obliekal a vyzliekal a snažil sa pohľadom prísť na to, ktorá strana je ktorá. Potom si vzal knihu a čítal si dobrodružstvo s názvom 1. Kniha Mojžišova až do raňajok.
Potom šiel dole a pobozkal otca i matku. Jeho otec fajčil cigaru, a jeho matka mal novú brošňu. Hoodoo bol zamyslený, a zdalo sa, že ho osvietilo. Som presvedčený, že budúce Vianoce sa spoľahne na svoje vlastné peniaze a nebude riskovať s tým, čo mu Santa Claus prinesie.

 

Upravená verzia poviedky je súčasťou výberu Mierové hračky.

www.zabudnuteknihy.eu

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0