Uzdravenie

„Láska všetko zmôže.“ Toto nie je prázdna fráza, ale životmi nespočetných tisícov ľudí overená skutočnosť. Niet väčšej sily na tomto svete, ako aj na tom druhom, ako je láska. Vo Veľpiesni sa píše:
„Lebo láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie. Jej páľa - to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho je žiar. Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním.“ (Pies 8,6-7 SSV).
Tiež Hymnus na lásku v 13. kapitole Prvého listu Korinťanom, kde je krásne opísané, ako taká práva láska vyzerá, hovorí, že keby sme dosiahli čokoľvek a mali akékoľvek schopnosti, bez lásky sme ničím:
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1Kor 13,1-4 SSV).
Apoštol Ján dokonca vo svojom prvom liste uvádza, že Boh je láska (1Jn 4,16 SSV). Tento Boh s menom láska miloval svet až tak, že: „...dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ (Jn 3,16-17 SSV). Ježiš teda prišiel na svet, aby nás ľudí spasil = zachránil. Ako túto záchranu realizoval?
„Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,...“ (Mt 8,16 SSV).
„A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.“ (Mt 9,35 SSV).
Všimnime si v týchto veršoch slová „všetkých“ a „každú“. Teda Ježiš uzdravoval všetkých chorých a každú chorobu. Povedané obrazne dnešnými diagnózami:
Diagnóza F41.1 generalizovaná úzkostná porucha + Ježiš = uzdravenie. Diagnóza C22.0 hepatocelulárny karcinóm + Ježiš = uzdravenie. Diagnóza Q10.7 vrodená chyba očnice + Ježiš = uzdravenie atď.
Naša záchrana nespočívala len v uzdravovaní, ale tiež v Ježišovom učení, oslobodzovaní, a predovšetkým v jeho príklade, ako máme pristupovať k sebe navzájom, a ako máme pristupovať k Bohu. V jednoduchosti povedané, milovať Boha, ktorý je našim Otcom a milovať sa navzájom ako Božie deti. Naša záchrana bola zavŕšená tým, že vydal na kríži za nás svoj život, aby sme my mohli žiť jeho životom, teda životom Božích detí. Uskutočnila sa teda zámena na spôsob, že ja som niekomu dal obrazne povedané „zdochnutú kozu“ (môj život), a ako protihodnotu som dostal „parádneho arabského plnokrvníka“ (Ježišov Božský život).
A Ježiš nás zachraňuje aj dnes. Ježiš nás tiež aj dnes uzdravuje. On je: „...ten istý včera i dnes a naveky!“ (Hebr 13,8 SSV). Prečo to robí? Lebo nás miluje - láska. Ako to robí? Tak, ako pred dvetisíc rokmi, keď sa prechádzal po tejto zemi. Božím slovom, ktoré je pre nás liekom, prijímaným nie cez naše ústa, ale cez našu vieru. Veď sám Ježiš, pri pochybnostiach muža, či môže uzdraviť jeho syna vyslovil: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk 9,23 SSV).
Mnohí z nás sa však pýtajú, neraz i z dôvodu dlhého boja s chorobou, kedy neraz idú veci od desiatich k piatim: „Je Božia vôľa, aby uzdravil mňa, alebo niekoho z mojich blízkych, za ktorých sa tak úpenlivo modlím?“ Myslím si, že čo je Božia vôľa v našej situácii najlepšie spoznáme zo Svätého Písma (Božieho Slova). Kde sa okrem iného píše:
„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11 SSV).
„Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.“ (Ž 103, 2-5 SSV).
„Jeho (pozn. Ježišove) rany vás uzdravili.“ (1Pt 2,24 SSV).
„Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil.“ (Ž 30,3 SSV).
„Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života;“ (Múd 11,26 SSV).
Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že Boh chce pre nás život a zdravie, a to i tela. Veď sa aj v Otčenáši modlíme: „buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak aj na zemi...“. A v nebi nie je smrť, a ani choroba. Zatiaľ však žijeme tu, na tejto zemi a o všetky dobré veci pre náš život musíme bojovať. Je to svet, v ktorom je mnoho utrpenia a mnoho zlého. My však máme ísť vpred a do všetkých týchto temných miest prinášať Božie kráľovstvo:
„Povedal im: ‚Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov, a keď aj niečo smrtonosné vypijú, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.‘“ (Mk 16, 15-18 SSV.)
A tiež treba konať múdro, veď Boh nám dal aj rozum a s ochorením je potrebné bojovať nielen v duchovnej sfére, ale aj v telesnej. V zmysle známeho, že keď sa topíme, treba plávať k brehu i volať o pomoc. I samotné Písmo nás k tomu povzbudzuje:
„Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným). Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha... Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž ich nebude odmietať od seba... Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj, ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa. Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame; a očisti si srdce od každej neprávosti!... Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol), lebo nato ho stvoril Pán; a nech neodstúpi od teba, lebo potrebuješ jeho pomoc.“ (Sir 38, 1-12 SSV).
A láska, či už k iným, alebo aj k sebe, nás pohýna, ako to vyjadril aj jeden z našich biskupov, k mobilizácii dobroty. Dobroty, aby naši chorí boli uzdravení, či už z nášho pohľadu prirodzene, alebo nadprirodzene tak, že Boh sa v danej chorobe oslávi a raz a znova zjaví, slovami anjela Gabriela zvestujúceho narodenie Ježiša, že: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1,37 SSV).