Strach nie je zlý, pomáha nám vyhnúť sa nebezpečenstvu v živote. O umelo vyvolanom strachu to však až tak veľmi neplatí. Hlavne u detí.

Odborníci sú v tomto zajedno. Deti by sme mali pred hrôzostrašnými filmami, videami či strašidelnými zážitkami do istého veku chrániť, inak následky môžeme u nich pociťovať aj roky.

„Naša šesťročná dcérka bola už pomerne samostatná a odvážna. Až do toho času, kým nevidela vo filme strašidelnú postavu bez očí,“ hovorí Postoju o nepríjemnom zážitku svojej dcéry Petra Brodňanská z Bratislavy, ktorá už niekoľko mesiacov bojuje s jej nočnými morami.

Petra doteraz ľutuje, že si nevšimla, že jej dcéra potajomky sleduje film, ktorý v jeden sobotný večer pozerala s manželom. Dieťa uložila, zostala pri ňom, kým nezaspí, a potom si chceli manželia pozrieť spolu horor, na ktorý mali dobré recenzie od priateľov.

„Odvtedy nejde sama ani na záchod, odmieta byť osamote v izbe aj cez deň, hneď v panike za nami uteká.“ Zdieľať

„Skutočne nevieme, kedy zo svojej izby vyšla a pozerala s nami schovaná za operadlom gauča. Asi sme boli veľmi zabraní do deja. Keď len zrazu pri jednej nepríjemnej scéne vykríkla. Hneď sme to vypli, ale bolo už neskoro,“ opisuje, ako sa to celé začalo.

„Odvtedy nejde sama ani na záchod, odmieta byť osamote v izbe aj cez deň, hneď v panike za nami uteká. Keď pracujem za počítačom, sedí mi pri nohách a tam sa hrá alebo si niečo vyrába,“ hovorí nešťastne Petra.

Večer to býva ešte horšie. Dievča odmieta spávať vo svojej izbe a presťahovalo sa do rodičovskej postele. Rodičia si nie sú istí, či robia dobre, keď tam dcéru nechali, ale ako Petra hovorí, nechali ju u seba už zo zúfalstva.

„Nielenže musím byť pri nej, kým nezaspí, to som zostávala aj predtým, ale má neuveriteľne ľahký spánok. Keď si myslím, že už tvrdšie spí, a potichu od nej odídem, do piatich minút je hore a volá na mňa,“ hovorí Petra.

Počas noci sa často stane, že zo spánku kričí alebo plače. Petra priznáva, že je to pre ňu i manžela veľmi únavné a majú pocit, že sa im naspäť vrátilo malé bábätko, ktoré si vyžaduje ich neustálu prítomnosť vo dne v noci.

„Dcéra nám hovorí, že má strach, že si pre ňu tá škaredá postava príde. Snažíme sa jej vysvetliť, že to bol film, že toto sa nikdy v skutočnosti nemôže stať. Nič nepomáha. Doma sa nechce od nás pohnúť ani na krok,“ dodáva.

Spolu s manželom už zvažujú, či nie je nutná návšteva psychológa. Dcérka čoskoro nastúpi do školy a majú obavy, že sa dovtedy situácia nestihne znormalizovať. V škôlke totiž počúvajú sťažnosti učiteliek, že prestala byť samostatná a neustále sa dožaduje ich pozornosti.

Odporúčaný vek netreba brať naľahko

Že sa tieto zážitky detí nesmú brať na ľahkú váhu, upozorňuje aj španielska psychologička Marta Costelosová. Tejto téme sa na svojej stránke venuje podrobne aj preto, že sama ako dieťa zažila niečo podobné.

Ako tvrdí, v nevhodnom veku videla film s bábikou „Chucky“, a preto ju dlhé roky sprevádzali nočné mory. „Mala som osem rokov a pozerala som tento film so svojím starším bratom, ktorý mi tvrdil, že je to zábavný a vtipný film.“

Teraz v dospelosti chápe, prečo jej brat označil film za komédiu, ide skutočne o treťotriedny horor. Ona ho však videla v nevhodnom veku. „Dnes to vidím a smejem sa na tom, ale ten film sa mi v ôsmich rokoch dokázal dostať do mysle na niekoľko rokov. Nemala som ho v tom veku vidieť,“ hodnotí svoj zážitok psychologička.

Marta Costelosová upozorňuje rodičov na ten najdôležitejší fakt. Deti do veku desiatich rokov nevedia samy pre psychologickú nezrelosť odlíšiť realitu od fikcie a sú veľmi ľahko ovplyvniteľné. Nerozpoznávajú jasne hranicu medzi fikciou a realitou.

„My dospelí na to čoskoro zabudneme, ale v krehkej detskej mysli tieto zábery pretrvávajú ešte dlho potom.“ Zdieľať

„Pozeranie strašidelného filmu môže spôsobiť úzkosť, rýchly tlkot srdca, nespavosť, neistotu, nočné mory, obavy a fóbie. Môže sa u nich vyvinúť strach zo spánku, takže sa radšej budú vedome udržiavať v stave bdenia, ako by mali zaspať. Tiež sa môže vrátiť strach z tmy, pridať sa môžu aj záchvaty paniky,“ zdôrazňuje.

Costelosová navyše upozorňuje, že sledovanie hororov či strašidelných príbehov môže spôsobovať tachykardiu a tá zase môže vyvolať problémy so srdcom a úzkosti. Znamená to, že sledovanie nevhodného filmu dieťa ovplyvní nielen psychicky a emocionálne, ale i fyzicky.

„Musíme si uvedomiť, že keď tieto filmy dokážu vydesiť dospelých ľudí, čo to urobí s deťmi. My dospelí na to čoskoro zabudneme, ale v krehkej detskej mysli tieto zábery pretrvávajú ešte dlho potom. Odporúčaný vek na sledovanie týchto filmov nie je zo zábavy. A to platí aj pre násilné videohry,“ dodáva psychologička.

Nedovolíte deťom erotické filmy, nedovoľte ani horory

Marta Costelosová je aj pre vlastnú skúsenosť nekompromisná. „Rovnako ako nedovolíte svojim deťom pozerať erotické filmy, nenechajte ich pozerať ani horory. Nie sú pre ne, ich myseľ nedokáže pochopiť, že ide o fikciu. Veď je teraz na trhu toľko krásnych filmov pre deti, prečo sa ponáhľať?“ hovorí psychologička.

„Keď budú deti staršie a ich nervový systém pripravený, budú mať dosť času pozrieť si aj strašidelné filmy,“ dodáva.

Chrániť deti, ktoré sú zručné v online svete, pred škodlivým obsahom je pre rodičov čoraz komplikovanejšie. Aj keď niektorí im starostlivo vyberajú obsah a blokujú nevhodné veci, desaťročné deti trávia veľa času s priateľmi, ktorých rodičia vôbec nemusia mať nastavený prísnejší režim. Odborníci pritom varujú, že ani deti v tom veku ešte nedokážu plne oddeliť fikciu od reality.

Rodičom nepomáhajú ani streamovacie služby, ktoré ponúkajú deťom asi tú najjednoduchšiu cestu, ako sa pár klikmi dostať k množstvu hororov na najrôznejšie témy.

A úplne najhoršie je, keď sa deti dostanú k strašidelným filmom cez vlastných rodičov, ktorí nevidia nič zlé v tom, že ich deti sú z nich vydesené. Dokonca niektorí z nich to považujú za ten najlepší spôsob, ako dieťaťu vypestovať zoceleného ducha.

Presne takúto skúsenosť má mama štvorročného syna, ktorá redakciu požiadala o anonymitu, aj z toho dôvodu, že jej zistenie viedlo k hlbokej manželskej kríze. Sama netušila, čo sa deje, len zrazu videla zmeny v synovom správaní. Bol ustráchaný, plačlivý, odmietal spať sám, ustavične si vyžadoval jej prítomnosť, neustále rozprával o „bubákoch“.

Dvakrát do týždňa chodievala cvičiť a vtedy zostával syn doma s otcom. Raz sa vrátila skôr, pretože cvičenie neplánovane zrušili krátko pred začiatkom. Vtedy našla manžela, ako spolu so synom pozerajú horor.

„Priznal sa, že to robil zakaždým, keď som bola preč. Svojimi argumentmi ma odrovnal. Vraj nedovolí, aby z neho vyrástla nejaká citlivka, a toto z neho urobí poriadneho chlapa, ktorý sa nebude ničoho báť. Vravel, že ho týmito filmami zoceľuje,“ hovorí rozčúlene.

Za poľahčujúcu okolnosť pritom jej manžel považoval skutočnosť, že malý chlapec si zvykol a už sa tých filmov ani nebojí a nekričí ako na začiatku. „Keď od strachu kričal, tak mu môj muž vynadal. Samozrejme, že bol už potom radšej ticho,“ dodáva s tým, že ju manžel neuveriteľne sklamal.

Nedávno otriasol americkou verejnosťou škandál, keď podobne nevhodne konali zamestnanci jednej z amerických škôlok v Mississippi. Učiteľka v známej hororovej maske z filmu Vreskot strašila malé deti, kričala im do tváre a vyhrážala sa im, že ich zoberie, ak nebudú poslúchať.

Deti sa triasli od strachu a zadúšali od plaču, na čom sa zamestnankyne škôlky dobre zabávali. Jedna z nich sa s touto „zábavou“ nestotožnila, celú scénu natočila a rozposlala rodičom. Tí podali na zamestnankyne trestné oznámenie a celá vec bude mať aj trestnoprávne dôsledky.

Odborníci v reakcii na zhliadnuté video predpokladajú, že tieto deti si ponesú dôsledky z hrozného zážitku veľmi dlhý čas.

Spomínaná učiteľka neskôr svoj čin oľutovala, ale rodičia jej to nemôžu odpustiť. Deti sú aj po čase zo zážitku traumatizované a vo svojich kresbách najčastejšie kreslia spomínanú masku.

Hra u detí uvoľňuje napätie a úzkosť

Čo môže deťom, ktoré videli hororový film v nevhodnom veku, pomôcť prekonať traumatizujúci zážitok? Odborníci radia nechať deti sa veľa hrať. Pri hre deti na chvíľu zabudnú na zlý zážitok. Hra je v takýchto prípadoch spôsob, ako uvoľniť napätie a úzkosť, ktoré sa v dieťati hromadia.

Rodičom tiež radia, aby sa o celom zážitku porozprávali čo najpodrobnejšie. Nechajte, nech vám dieťa vyrozpráva všetko, čo v ňom z toho filmu zostalo, od deja až po všetky pocity, ktoré v ňom strašidelné scény zanechali.

Rodič by s dieťaťom mohol prerobiť scenár filmu, ktorý sa skončí podľa priania dieťaťa. Hrôzostrašnú postavu si môže dieťa prerobiť na hrdinu, ktorý ochraňuje slabších. Podľa rád psychológov pomáha, keď si takýto šťastný koniec nakreslí a umiestni niekam, kde to bude často vídať. Dieťa tým získava zdanie kontroly alebo moc nad tým, čo má vo svojej mysli.

„Spravte si s dieťaťom príjemný filmový zážitok. Vezmite si deku a pukance a pozerajte spolu pekné filmy.“ Zdieľať

Americká psychologička a psychoterapeutka Joanna Fortuneová okrem týchto všeobecných rád odporúča „prebiť“ nepríjemný filmový zážitok pozitívnym a pohodovým.

„Spravte si s dieťaťom príjemný filmový zážitok. Vezmite si deku a pukance a pozerajte spolu pekné filmy. A zvážila by som postupné zavádzanie príbehov s jemným nádychom strašenia, aby ste zvýšili schopnosť dieťaťa postupne zvládať svoj strach,“ odpovedá vo svojej poradni.

„Existuje veľa filmov pre deti, ktoré majú nejaký strašidelný, ale nie traumatický obsah. Také, v ktorých nakoniec všetko dobre dopadne a je v nich jasne rozlíšené dobro od zla,“ dodáva, pričom menovite spomína Čarodejníka z krajiny Oz alebo Nekonečný príbeh.

Keď dieťa potrebuje pomoc s úzkosťou, potrebuje trpezlivých a chápavých rodičov, tvrdia detskí terapeuti. Pokrok sa totiž môže zdať pomalý s množstvom neúspechov, čo býva frustrujúce.

Ale keď budú rodičia trpezlivo s dieťaťom o probléme hovoriť, nebudú jeho strach podceňovať či zosmiešňovať, ale, naopak, budú ho povzbudzovať, dieťaťu tento pocit dôvery pomôže problém zvládnuť.