Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
06. december 2022

Katolíci s jedným dieťaťom

Malá rodina, za ktorou je neraz veľká bolesť

Žijú v komunitách väčších rodín, sami takú túžili vytvoriť. Niektoré veci sa však naplánovať nedajú. 

Malá rodina, za ktorou je neraz veľká bolesť

Foto: Postoj

Počet rodín s jedným dieťaťom v mnohých krajinách stúpa. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu z roku 2021 má jedno dieťa takmer polovica všetkých európskych rodín.

V konzervatívnejšom prostredí sú však rodiny s jedným dieťaťom skôr menšinou. Potvrdzujú to aj prieskumy, podľa ktorých majú praktizujúci veriaci viac detí ako ľudia bez vierovyznania či nepraktizujúci. Aj v opakovaných prieskumoch denníka Postoj medzi čitateľmi a podporovateľmi prevládajú rodiny s viacerými deťmi a medzi našimi čitateľmi sú nadštandardne zastúpené aj mnohodetné rodiny.

Aké je to byť malou rodinou v komunitách s väčším počtom detí?

Radosť z dcérky a boj o prežitie

Silvia je 38-ročná mama deväťročnej dcéry. So svojou rodinou žije v malom meste na západe Slovenska. „Páčila sa mi predstava štyroch detí,“ začína rozprávať svoj príbeh. Život sa však vyvíjal inak. Na svet prišlo prvé bábätko, mladá rodina si zvykala na život v trojici.

No po štyroch mesiacoch k veľkej radosti z prírastku pribudol strach a neistota. Čerstvá mamička Silvia musela popri starostlivosti o novorodenca zápasiť so zákernou chorobou. „Práve vďaka dcérke som bojovala ako levica. Nebolo veľa momentov, keď som sa o ňu nevládala postarať, stavala ma na nohy aj počas liečby,“ spomína a v očiach sa jej zalesknú slzy. Pomocnú ruku podali aj rodina a priatelia.

Boj s rakovinou prsníka vyhrala, no prognózy dedičného typu rakoviny ohrozujúcej aj vaječníky neveštili nič dobré. Po niekoľkých rokoch šance na ďalšie deti padli úplne. Celý proces prinášal nielen fyzické ťažkosti, ale aj veľkú psychickú záťaž, ktorá viedla k úzkosti.

„Manžel ma vtedy povzbudzoval: ,Si a stále budeš mamou rovnako, či máš jedno, alebo päť detí‘,“ hovorí Silvia o manželovej podpore. Vďaka neľahkému osudu sa podľa vlastných slov díva na svoju jedinú dcéru ako na zázrak každý jeden deň. „Stále je pre mňa taká vzácna ako to voňavé bábätko, ktoré si prinesiete z nemocnice,“ dodáva.

„Manžel ma vtedy povzbudzoval: ,Si a stále budeš mamou rovnako, či máš jedno, alebo päť detí‘,“ hovorí Silvia o manželovej podpore.  Zdieľať

Dcéra je dnes už školáčka a Silvia je so svojou situáciou zmierená. Blízki ľudia v komunite jej príbeh poznajú, keď sa na ďalšie deti pýtajú kolegovia či známi, odpovie všeobecnou frázou. Spoločenstvo veľkých rodín považuje za obrovský benefit, jej dcéra tam nachádza priateľov a prijatie.

S kamarátmi z ďalších rodín trávi mnoho chvíľ mimo školy, ktoré jej rovesníci najčastejšie trávia so súrodencami. „Naša situácia nás pozýva otvárať sa viac spoločenstvu a ukázala nám, akú veľkú cenu má priateľstvo. Pán nás naučil, že rodinou môžem nazvať aj blízkych priateľov, a takto to odovzdávame aj našej dcére,“ vysvetľuje Silvia.

Poznámky, ktoré zrania

Spoločnosť mladých rodín, kde sa témy „točia“ prevažne okolo detí, môže byť v niektorých situáciách bolestnejšia pre rodičov, ktorí sa stále neúspešne snažia o ďalšie dieťa. Trápenie v podobe neúspešných snáh o počatie, opakovaných potratov či iných fyzických a psychických ochorení zažíva mnoho párov. Tí, ktorí žijú v konzervatívnejšom prostredí, popritom niekedy čelia pocitu, že nevyhovujú akémusi nepísanému ideálu.

Neraz dostávajú aj nevhodné otázky či rady od druhých, niekedy aj výčitky od kňazov v spovednici. Podľa mamy syna v predškolskom veku, 36-ročnej Márie, majú veriaci s jedným dieťaťom niekedy ťažkú pozíciu. Sama je z mnohopočetnej rodiny a mať dom plný naháňajúcich sa detí bol pre ňu úplne prirodzený model.

„My, ktorí riešime problém s otehotnením, sme na tom v niečom podobne ako neplodné páry, akurát sa nemôžeme kvôli nášmu dieťaťu rodinám vyhýbať, hoci sa na stretnutia s nimi práve necítime. Samozrejme, že syn potrebuje socializáciu. Niekedy je však ťažké počúvať, aké má kto ideálne rozstupy medzi deťmi či aké sú ich ratolesti dobrá partia. Cítim sa potom niekedy tak, akoby sme medzi nich nepatrili,“ hovorí Mária pre Postoj. S manželom preto odišli napríklad zo stretka, kde sa často riešili témy mimo ich záujmu, napríklad prirodzené plánovanie rodičovstva.

Veľmi ťažko sa jej počúva aj to, keď sa mamičky v jej okolí sťažujú, že sú nečakane tehotné a aké to majú hrozné. „Nemám rada ani moralizátorské poznámky, že dnes majú rodiny psy namiesto detí. Len v mojom okolí máme viacerých aj neveriacich kamarátov, ktorí majú aj štyri až päť detí. Kto má patent na to, aby povedal, aký je správny počet detí?“ pýta sa Mária.

Spomína aj situáciu, keď rodičia siedmich detí z farnosti boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že sa Márii a jej manželovi nedarí počať ďalšie. O svojom príbehu im mladá rodina porozprávala, keď spolu trávili dlhší čas počas víkendovej akcie. „Mysleli si, že viac detí nechceme, lebo sa pekne obliekame. Teda že sme asi karieristi,“ vysvetľuje mama „jedináčika“.

Mária a jej manžel robili všetko pre to, aby mohli mať ďalšie deti, čo prinášalo sériu nekonečných vyšetrení a meniacich sa liečebných postupov. Po čase si uvedomili, že to veľmi zasahovalo do ich vzťahu. Namiesto svojmu manželstvu a rodine, ktorú majú, sa podľa Máriiných slov venovali viac „deťom, ktoré sa im nedarilo mať“. „Na jednej spovedi sa ma kňaz opýtal, či ďakujem za tento kríž. Najskôr mi to pripadalo divné, no začala som to robiť, aj keď, priznávam, spočiatku to sprevádzal aj hnev voči Bohu. Každý mesiac som však vyslovila v sebe vďaku, hoci som to tak ešte vôbec necítila,“ opisuje Mária. Dodáva, že po dvoch rokoch už cíti oveľa väčší pokoj a hlavne vďaku za zdravého syna. „Jasné, že by sme sa bábätku potešili. Ale uvedomujem si, že aj to, akou rodinou sme teraz, je perfektné.“

Foto: Postoj

Mami, tati, prečo som sám?

Manželia Andrea a Martin sú rodičmi deväťročného syna. Trvalo niekoľko rokov, kým sa im ho podarilo počať. „Ľudia v okolí, nie priatelia, sa často pýtali: ,Prečo ešte nemáte dieťa? Je vám to pohodlnejšie a chcete si žiť bezstarostný život?‘ Keď sme už mali jedno, nasledovali ďalšie otázky: ,Prečo nemáte druhé?‘ Boľavé to bolo aj od niektorých kňazov, keď sa pri spovedi pýtali, prečo nemáme ešte deti alebo prečo máme iba jedno. Každému som nepotrebovala ,vešať na nos‘ svoje problémy,“ hovorí pre Postoj Andrea.

Inzercia

Dodáva, že kamarátky, ktoré majú viac detí, často čelia otázkam, načo im je toľko detí. „Mám pocit, že ľudia sa takto pýtajú, lebo potrebujú rozprávať o problémoch druhých a odvrátiť tak pozornosť od tých svojich,“ hovorí Andrea. Na druhej strane sa jej stávalo aj to, že kamarátky či páry z rodiny sa jej báli oznámiť, že čakajú dieťa, lebo ju nechceli raniť.

To, že je jej syn sám, stále bolí, aj keď s pribúdajúcimi rokmi sa so situáciou zmieruje. „Veľmi som chcela viac detí, bolo to pre mňa ťažké nie kvôli druhým, ale kvôli prirodzenej potrebe väčšej rodiny, potrebe mať súrodencov pre staršie dieťa. Nikdy som si nemyslela, že budem mať jedináčika. Vážim si však, že máme jedno zdravé dieťa,“ dodáva.

Viac než nevhodné otázky okolia trápia manželov otázky vlastného syna. „Mami, tati, prečo som ja sám? Prečo má môj spolužiak sestru a ja nemám nikoho?“ spomína Andrein manžel Martin na otázky, ktoré sa rodičovi nepočúvajú ľahko.

Čeliť otázkam detí o súrodencoch musia všetky mamy jedináčikov. Silvia dcére vysvetlila svoju zdravotnú situáciu a nemožnosť mať brata alebo sestru primerane jej veku. „Vyzerala veľmi chápavo a odvtedy sa na súrodenca nepýtala.“

Máriin syn podľa nej svoju situáciu viac riešil, keď sa za súrodenca každý večer spolu modlili. „Začal mať otázky, prečo jeho bratranci majú súrodencov a on nie, či ho Pán Boh nemá rád. Samozrejme, vysvetlili sme mu to a prestali sme to pri modlitbe menovať ako hlavnú tému. Rozhodli sme sa viac prosiť za kamarátov a ďakovať za to, čo máme,“ dopĺňa Mária.

Výchova „jedináčika“ dá zabrať

Okrem podobných otázok prináša výchova jedného dieťaťa mnohé výzvy, ktoré si rodičia viacerých detí vôbec neuvedomia. Napríklad koľko času trávia spolu súrodenci hrou v detskej izbe, pričom oni môžu robiť niečo iné. Jedno dieťa, hoci aj staršie, vyžaduje o to väčšiu angažovanosť rodiča.

Súrodenci poskytujú deťom prirodzené možnosti naučiť sa deliť, súťažiť, prehrávať, robiť kompromisy. „Syn má našu stopercentnú pozornosť a maximálne musí chvíľu počkať, kým dorozprávame myšlienku. Keď ideme autom, môže si vybrať audiorozprávku len on sám. Nemusí sa deliť o sladkosti alebo o hračky. Nevie prehrávať,“ vymenúva Mária.

Podobne ako ďalší rodičia, aj ona sa sťažuje na nedostatok literatúry, ktorá by im vo výchovných výzvach pomohla. 

Voči ľuďom, ktorí vyrastali bez súrodencov, vládli v minulosti veľké predsudky. Išlo podľa nich o egocentrických ľudí, ktorí sa nevedia zaradiť do spoločnosti. Teórie o syndróme jedináčika zastávali aj niektorí vedci, napríklad nemecký psychoterapeut Adolf Adler.

Katolíci podľa nej potrebujú v tejto oblasti zapracovať na súcite voči druhým. „Pamätajme, že rodiny, ktoré sedia v kostole pri nás, majú svoj príbeh, o ktorom nič nevieme…“ Zdieľať

Rozsiahly výskum americkej psychologičky Toni Falbo z konca 80. rokov vyvrátil tieto teórie. Metaanalýza Falbo a jej kolegov sa zameriavala na úspechy, prispôsobivosť, charakter, inteligenciu či úroveň vzťahu rodiča a dieťaťa. Podľa zistení výskumu jedináčikovia v sociálnych zručnostiach nijako nezaostávali za deťmi z viacpočetných rodín, v niektorých faktoroch ich dokonca predstihovali.

V rámci rizík pri výchove jedného dieťaťa odborníci upozorňujú rodičov, aby nemali od svojich detí priveľké očakávania. Toto riziko je u nich väčšie, keďže sa pozornosť nedelí medzi viac detí.

Každý nesie iný kríž 

Americká teologička a publicistka Constance T. Hull vo svojom blogu s názvom Aké je to byť katolíckou mamou „len“ jedného dieťaťa podrobne opisuje trápenie, ktorým si prešla v prvých rokoch manželstva.

Opakované potraty, masívne krvácanie, úplne rozhodené hormóny spojené so zlými psychickými stavmi, ktoré viedli až k užívaniu antidepresív. Pre zdravotné problémy ich dcéra už nikdy nebude mať súrodenca.

„Obaja s manželom máme súrodencov a mať jedno dieťa nikdy nebol náš plán. Náš plán! Nie je to ohromná lekcia? Hoci sme katolíci, ktorí nepoužívajú žiadnu formu antikoncepcie, opakujem, žiadnu, to, koľko máme detí, nie je na nás,“ píše otvorene publicistka.

Katolíci podľa nej potrebujú v tejto oblasti zapracovať na súcite voči druhým. Hull považuje za veľké požehnanie, keď má niekto veľa detí. Zároveň prízvukuje, že Božia vôľa nie je rovnaká pre každú rodinu. „Z nejakého dôvodu nám Pán Boh dal jedno dieťa a nemáme povinnosť to nikomu zdôvodňovať,“ dodáva s tým, že sama sa nikdy neubráni slzám, keď vidí bábätko.

„Pamätajme, že rodiny, ktoré sedia v kostole pri nás, majú svoj príbeh, o ktorom nič nevieme… Keď budete nabudúce na omši, modlite sa za menšie aj väčšie rodiny, netušíte, aký kríž nesú,“ vyzýva Hull.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.