Ešte v polovici októbra sa konal 20. zjazd čínskej komunistickej strany, ktorým si Si Ťin-pching výrazne posilnil moc v strane. Viac ako 2 300 delegátov podporilo jeho nominantov na všetky vysoké pozície v strane a reformne ladené osobnosti ako premiér Li Kche-čchiang boli z ústredných funkcií odstránené. Posledné dni však po internete kolujú zábery z protestov proti covidovým opatreniam v mnohých metropolách Číny, aké krajina nezažila už desiatky rokov.

Znamenajú tieto už dlho nevídané protesty ohrozenie Si Ťin-pchinga alebo sú len krátkou epizódou, po ktorej príde ich tvrdé potlačenie?  

Politika nulového výskytu covidu

Politika nulového covidu, ktorú uplatňuje Si Ťin-pching, je politika, pri ktorej sú použité tvrdé opatrenia ako lockdowny s cieľom dosiahnuť nulový výskyt covidu. Aj napriek tomu, že táto stratégia lockdownov sa spočiatku využívala po celom svete vrátane Slovenska, s príchodom variantov ako omikron, ktoré sa rýchlejšie šíria, ale majú ľahšie účinky, sa od tejto stratégie upustilo. Väčšina krajín sveta sa rozhodla pre masívne očkovanie a pravidelné preočkovávanie populácie, ktoré je efektívnejšie a nemá negatívne dosahy na ekonomiku.

Zábery z protestov okamžite obleteli celý svet, no táto čínska politika nie je nová a spôsobila veľké problémy už na jar 2022, keď bol zavedený tvrdý lockdown v Šanghaji. Uzavretie Šanghaja, obrovskej metropoly s 26 miliónmi obyvateľov, prinieslo obrovské ekonomické, ale aj ľudské straty. Milióny obyvateľov mali úplný zákaz vychádzania, nemohli ísť ani k doktorovi či nakúpiť si jedlo – tento zákaz neplatil pár dní, ale niekoľko týždňov.

Zo Šanghaja dokonca prichádzali správy, že ľudia prvýkrát od obdobia Mao Ce-tunga doslova hladujú. Navyše, čínska vláda využívala nevedecké a autoritárske opatrenia. Vždy, keď sa napríklad zistil jeden nový pozitívny prípad, celá komunita v okolí bydliska nakazeného sa ocitla okamžite v najtvrdšom lockdowne na ďalších 14 dní. Nešlo však o pár ľudí, ale niekedy až o 200 000 obyvateľov danej štvrte či časti mesta.

V niektorých prípadoch boli obyvatelia celých činžiakov nasilu presťahovaní do karanténnych stredísk. Tieto opatrenia aj tak nepomohli – s rýchlo sa šíriacimi variantmi covidu je možné rátať počty nakazených v desiatkach tisíc aj napriek lockdownom.

Aj keď lockdowny boli zavedené aj v iných veľkých mestách, Šanghaj bol prvým mestom, kde sa objavili drobné protesty. Do jari 2022 väčšina populácie silno podporovala vládne opatrenia a tie boli aj súčasťou určitej národnej hrdosti, keďže na začiatku pandémie bol čínsky prístup efektívnejší ako prístup jej hlavného rivala USA.

V určitom zmysle išlo aj o posilnenie ideológie Si Ťin-pchinga, ktorý považuje demokraciu za umierajúcu a neefektívnu na rozdiel od jeho autoritárskeho štýlu. 

To už dnes neplatí. Prečo teda Si Ťin-pching stále uplatňuje politiku nulového covidu aj napriek tomu, že je zjavné, že táto politika nefunguje? Jedným z možných vysvetlení je, že Čína má relatívne nízku mieru zaočkovanosti a preočkovania, najmä medzi staršími ľuďmi – iba 40 percent ľudí nad 80 rokov podstúpilo preočkovanie. Takmer nikto nemá prirodzené protilátky z predchádzajúcich infekcií, keďže iba minimum populácie sa nakazilo počas predchádzajúcich vĺn pandémie.

Čína tiež spočiatku obmedzovala prístup k vakcíne pre ľudí starších ako 60 rokov a v tejto skupine vládne paradoxný skepticizmus k vakcinácii. Navyše, Čína využíva iba svoje vlastné vakcíny, ktoré sú menej efektívne ako tie západné, a tak aj jej celková vakcinácia poskytuje populácii menšiu ochranu. Tieto faktory aj spolu s rastúcimi prípadmi nákazy spôsobujú, že čínsky zdravotný systém by bol bez lockdownov čoskoro preťažený. To by spôsobilo blamáž vláde a zatriaslo by to režimom. Keď sa však pozrieme viac na ideologické vysvetlenia, všetko sa začína a končí pri Si Ťin-pchingovi.

Pre neho predstavuje politika nulovej tolerancie úspešnú stratégiu zo začiatku pandémie a má pre neho symbolický význam víťazstva nad Západom. Si Ťin-pching investoval príliš veľa politického kapitálu a spochybnenie tejto stratégie by oslabilo jeho pozíciu. Rovnako ako Putin, aj Si Ťin-pching je čoraz viac obklopený iba svojimi lojálnymi spolupracovníkmi, ktorí sa mu v dôsledku autoritárskeho štýlu a takmer absolútnej moci zdráhajú protirečiť.

A tak v novembri prepukli po celej Číne nevídané protesty, ktoré zatriasli dominanciou komunistickej strany. Už v októbri sa počas zjazdu strany objavili odvážne drobné protesty priamo v Pekingu. Koncom novembra sa vzbúrili pracovníci v jednej z fabrík na iPhony a následne ich surovo zbili poriadkové zložky. Hlavné protesty sa však rozhoreli minulý týždeň priamo v súvislosti s lockdownmi. Všetko odštartoval incident v meste Urumči v regióne Sin-ťiang. Jednu z obytných budov v tomto meste zachvátil obrovský požiar, ktorý zabil 10 ľudí. To, že sa títo ľudia nevedeli zachrániť a že záchrana neprišla dostatočne skoro, sa pripisuje práve tvrdému lockdownu. Správy o tomto nešťastí sa rýchlo rozšírili po sociálnych sieťach a ľudia po celej Číne vyšli do ulíc. Protesty sa objavili v mestách ako Peking, Šanghaj, Chengdu, Wuhan, Lanzhou, Nanjing a na viacerých univerzitných kampusoch.

Na týchto protestoch je oproti minulosti nový fakt, že priamo smerujú na najvyššie vedenie krajiny. Ľudia vyzývajú na zrušenie vedúceho postavenia komunistickej strany a na odstúpenie Si Ťin-pchinga. Práve na tento účel vznikol aj jeden zo symbolov týchto protestov, a to biely papier veľkosti A4. Ide o odkaz na porušovanie slobody prejavu a všadeprítomnú cenzúru. Protestujúci sa tiež snažia šíriť informácie o protestoch kreatívnymi spôsobmi cez internet a zatiaľ relatívne efektívne dokážu prejsť aj cez sofistikovanú štátnu internetovú cenzúru.

Dosahy protestov

Súčasné protesty sú tak najväčšie od brutálneho zásahu proti študentským zhromaždeniam na pekinskom Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Dokážu však povaliť komunistickú stranu?

Táto možnosť je veľmi nepravdepodobná. Aj napriek protestom má Si Ťin-pching zatiaľ všetku moc pevne v rukách. Využíva aj zatiaľ efektívnu stratégiu cukru a biča, keď polícia tvrdo zasahuje proti demonštrantom a stupňuje cenzúru, ale zároveň na mnohých miestach sa výrazne uvoľňujú covidové opatrenia a život sa čiastočne vrátil do starých koľají.

Protesty však ukazujú štrukturálne problémy Číny, ktoré Si Ťin-pching dlhodobo nerieši a ktoré generujú napätie v spoločnosti. Čína nie je na takom jednoznačnom vzostupe, ako to bolo ešte na začiatku 2. tisícročia. Svoj rast financuje vysokými dlhmi, má rýchlo starnúcu populáciu, neudržateľný trh s nehnuteľnosťami, problémy so vzdelávaním veľkej časti obyvateľstva v rurálnych oblastiach a množstvo štátnych monopolov, ktoré nedostatočne generujú inovácie. Všetky tieto faktory budú časom smerovať k čoraz pomalšiemu ekonomickému rastu krajiny. Lockdowny však spôsobili obrovský ekonomický prepad už teraz.

Sila komunistickej strany spočívala v tom, že dokázala rapídne zvýšiť životnú úroveň stámiliónov Číňanov. Keď sa však politika Si Ťin-pchinga dostane do bodu, že prestane poskytovať perspektívu lepšieho života, jeho pozícia môže byť vážne ohrozená – a dnešok je pre neho prvou veľkou výstrahou.