Prezidentka Čaputová
Neprahnem po úradníckej vláde, nie je to snom žiadneho prezidenta

Foto: TASR/Jaroslav Novák
Prezidentka nateraz nepodá disciplinárny návrh na Maroša Žilinku. Uvažuje však o posilnení podaného návrhu na Ústavný súd s cieľom preskúmať paragraf 363, ako aj ústavnosť jeho používania zo strany generálnej prokuratúry.
Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, prezidentka Zuzana Čaputová by bola povinná odvolať ju a poveriť novú vedením krajiny. To, čo by nasledovalo, by podľa nej záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Jedna z možností po prípadnom odvolaní Hegerovej vlády je, že by zrejme dočasne poverila súčasný kabinet, aby vládol ďalej, kým by sa zostavila nová vláda.
„Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera, kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo tzv. úradníckej vlády,“ uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády, s tým, že po úradníckej vláde neprahne.
„Nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je,“ priblížila.
Nepriamo tak zrejme reagovala na slová predstaviteľov hnutia Sme rodina, a to ministra práce Milana Krajniaka či podpredsedu parlamentu Petra Pčolnského, ktoré vnímajú možný pád vlády a následné zostavenie úradnickej vlády ako „progresívny puč“ či podvod na voličoch. Poslanec OĽaNO György Gyimesi komentuje odvolávanie vlády ako pokus o dúhovú revolúciu v réžii SaS, Hlasu a Prezidentského paláca.

SaS vyzbierala podpisy spolu s Hlasom.
Návrh SaS na odvolanie vlády prezidentku neprekvapil. Tvrdí, že pre menšinovú vládu je lepšie vedieť, kto ju podporuje. Menšinová vláda môže podľa nej fungovať, ale musí racionálne rokovať a staviť všetko na pokojnú a vecnú argumentáciu, čo sa nie vždy deje.
Napätie medzi konzervatívcami a liberálmi pokladá za zbytočné. „Ak sa dokážeme štiepiť v tejto rovine, je to obrovská škoda a cítim, že je to aj moja úloha pri stretnutiach či príhovoroch, aby som dávala signál a vyzývala do komunikácie a spolupráce ľudí, ktorí majú iný názor v tejto oblasti.“
O téme rozdelenej spoločnosti, ale aj klimatických zmenách bude hovoriť budúci víkend na návšteve pápeža Františka vo Vatikáne. Prezidentka dúfa, že prinesie potrebné posolstvo pred Vianocami.
Čaputová chce ísť na Žilinku cez Ústavný súd
Zuzana Čaputová v RTVS uviedla aj to, že nateraz z toho, čo počula a videla, nedospela k dôvodom podať disciplinárny návrh na Maroša Žilinku. Uvažuje však o podaní návrhu na Ústavný súd s cieľom preskúmať paragraf 363 a ústavnosť jeho používania zo strany generálnej prokuratúry.
Ak je totiž známe stanovisko súdu, ktorý potvrdil dôvodnosť stíhania pri rozhodovaní o väzbe, čo sa stalo pri viacerých obvineniach, stojí podľa prezidentky za úvahu, či má mať generálny prokurátor naďalej právomoc vstupovať do daného konania. Na podobnú reguláciu paragrafu 363 vyzvala aj parlament.
Keďže existuje odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, hovorí, že by na ňu mal dať odpoveď práve Ústavný súd.
Právomoci generálneho prokurátora označila za silné. Od vlády očakávala, že postavenie prokuratúry zreviduje. Plánuje sa tak Ústavného súdu opýtať, či zákonné vymedzenie jeho právomoci je ešte v ústavných medziach.
Posledné použitie paragrafu 363 v kauze Súmrak pri obvinení predsedu Smeru Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka ešte nemala možnosť preskúmať, no od prokuratúry si vyžiada odôvodnenie rozhodnutia. Technicky však išlo podľa jej slov o rozhodnutie Žilinkovho námestníka Jozefa Kanderu.
Prezidentka súčasne pripomenula, že ak by aj podala disciplinárny návrh v prípade generálneho prokurátora, rozhodne o ňom Najvyšší správny súd.
Dnes treba vedieť
Kiča a Heger veria v dohodu o syntetických palivách pre autá na úrovni EÚ
Premiér dodal, že automobilky sú kostrou slovenskej ekonomiky, a odkázal, že k zmenám aj v tejto oblasti treba pristupovať pragmaticky.
TikTok bude v celej infraštruktúre kancelárie parlamentu blokovaný
„Množstvo, spôsob a typ údajov, ktoré sú zbierané, nezodpovedá primárnemu určeniu aplikácie ako sociálnej siete a môžu byť použité na cielený kybernetický útok na konkrétne osoby,“ uviedol v liste poslancom vedúci kancelárie Daniel Guspan.
Rusko nedokáže plniť dodávky zbraní pre Indiu
Vyplýva to z armádnej správy, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu.
Vláda stiahne nomináciu poslanca Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov, pokiaľ tak neurobí on sám. Avizoval to dočasne poverený premiér Eduard Heger s tým, že očakáva, že kandidatúru stiahne. (tasr)
V Indonézii vybuchla sopka, úrady uzavreli okolie krátera
Mount Ili Lewotolok naposledy vybuchla na konci roku 2020. Úrady vtedy museli evakuovať tisíce ľudí a uzavreli aj miestne letisko. Výstražný stupeň zostal po piatkovej erupcii na treťom najvyššom stupni a úrady zatiaľ nenariadili evakuáciu.
Banky v eurozóne sú odolné, uviedla šéfka ECB
Vyjadrenie Christine Lagardovej prišlo krátko potom, čo sa akcie viacerých veľkých európskych bánk v piatok popoludní oslabili o niekoľko percent.
Matovič navrhuje znížiť platy poslancov, strana by mohla doplácať príspevok
Z návrhu lídra OĽaNO tiež vyplýva, že k platu by mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla peniaze z príspevku strane zo štátneho rozpočtu.
V Nemecku muž vrazil autom do ľudí v garáži letiska
K udalosti došlo na medzinárodnom letisku Kolín/Bonn a niekoľkí chodcovia utrpeli menšie zranenia. Muž chcel údajne naraziť priamo do ľudí vnútri garáže, ale väčšina sa mu dokázala vyhnúť.
Vyšetrovateľ NAKA podal prokurátorovi podnet na väzobné stíhanie advokáta Adama Puškára obvineného z vraždy Daniela Tupého. Informoval o tom hovorca polície Michal Slivka. (tasr)
O reakciu na výzvu KÚ pre KDH na spoločný postup do volieb sme požiadali šéfa kresťanských demokratov Milana Majerského. Z hnutia nám odpísali, že o možnej spolupráci bude predsedníctvo rokovať v sobotu a zatiaľ na výzvu nebudú reagovať. KÚ avizuje, že ak KDH odloží v sobotu rozhodnutie o spoločnom postupe do volieb na neskôr, Záborská a spol. to už budú považovať za nezáujem spolupracovať.