Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, prezidentka Zuzana Čaputová by bola povinná odvolať ju a poveriť novú vedením krajiny. To, čo by nasledovalo, by podľa nej záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Jedna z možností po prípadnom odvolaní Hegerovej vlády je, že by zrejme dočasne poverila súčasný kabinet, aby vládol ďalej, kým by sa zostavila nová vláda.

„Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera, kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo tzv. úradníckej vlády,“ uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády, s tým, že po úradníckej vláde neprahne.

„Nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je,“ priblížila.

Nepriamo tak zrejme reagovala na slová predstaviteľov hnutia Sme rodina, a to ministra práce Milana Krajniaka či podpredsedu parlamentu Petra Pčolnského, ktoré vnímajú možný pád vlády a následné zostavenie úradnickej vlády ako „progresívny puč“ či podvod na voličoch. Poslanec OĽaNO György Gyimesi komentuje odvolávanie vlády ako pokus o dúhovú revolúciu v réžii SaS, Hlasu a Prezidentského paláca.

Čítajte tiež

SaS ide odvolávať vládu Stratila dôvod na existenciu, tvrdí Sulík. OĽaNO hovorí o zmluve s diablom

Marek Holka

SaS vyzbierala podpisy spolu s Hlasom.

Návrh SaS na odvolanie vlády prezidentku neprekvapil. Tvrdí, že pre menšinovú vládu je lepšie vedieť, kto ju podporuje. Menšinová vláda môže podľa nej fungovať, ale musí racionálne rokovať a staviť všetko na pokojnú a vecnú argumentáciu, čo sa nie vždy deje.

Napätie medzi konzervatívcami a liberálmi pokladá za zbytočné. „Ak sa dokážeme štiepiť v tejto rovine, je to obrovská škoda a cítim, že je to aj moja úloha pri stretnutiach či príhovoroch, aby som dávala signál a vyzývala do komunikácie a spolupráce ľudí, ktorí majú iný názor v tejto oblasti.“

O téme rozdelenej spoločnosti, ale aj klimatických zmenách bude hovoriť budúci víkend na návšteve pápeža Františka vo Vatikáne. Prezidentka dúfa, že prinesie potrebné posolstvo pred Vianocami.

Čaputová chce ísť na Žilinku cez Ústavný súd

Zuzana Čaputová v RTVS uviedla aj to, že nateraz z toho, čo počula a videla, nedospela k dôvodom podať disciplinárny návrh na Maroša Žilinku. Uvažuje však o podaní návrhu na Ústavný súd s cieľom preskúmať paragraf 363 a ústavnosť jeho používania zo strany generálnej prokuratúry.

Ak je totiž známe stanovisko súdu, ktorý potvrdil dôvodnosť stíhania pri rozhodovaní o väzbe, čo sa stalo pri viacerých obvineniach, stojí podľa prezidentky za úvahu, či má mať generálny prokurátor naďalej právomoc vstupovať do daného konania. Na podobnú reguláciu paragrafu 363 vyzvala aj parlament.

Keďže existuje odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, hovorí, že by na ňu mal dať odpoveď práve Ústavný súd.

Právomoci generálneho prokurátora označila za silné. Od vlády očakávala, že postavenie prokuratúry zreviduje. Plánuje sa tak Ústavného súdu opýtať, či zákonné vymedzenie jeho právomoci je ešte v ústavných medziach.

Posledné použitie paragrafu 363 v kauze Súmrak pri obvinení predsedu Smeru Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka ešte nemala možnosť preskúmať, no od prokuratúry si vyžiada odôvodnenie rozhodnutia. Technicky však išlo podľa jej slov o rozhodnutie Žilinkovho námestníka Jozefa Kanderu.

Prezidentka súčasne pripomenula, že ak by aj podala disciplinárny návrh v prípade generálneho prokurátora, rozhodne o ňom Najvyšší správny súd.