V strede Námestia svätého Petra v predvečer 2. adventnej nedele odhalili betlehem z cédrového dreva, dielo umelcov z horskej obce Sutrio v severotalianskom regióne Furlansko.

Svetlom variujúcich farieb s dominujúcou bledomodrou zažiarila do tmy 30-metrová jedľa, ktorá vyrástla v mestečku Rosello v regióne Abruzzo.

Súčasťou scény betlehemu je pologuľa symbolizujúca jaskyňu, ktorá prichýlila Svätú rodinu. Medzi sochami v životnej veľkosti sú okrem biblických postáv a zvierat aj bežní ľudia konajúci prácu alebo symbolické gestá: tkáčka, podomový predavač „kramár“, pastierka či manželský pár s dieťaťom. Nechýbajú ani mudrci.

Horská obec Sutrio v severotalianskej oblasti Carnia sa pýši významnou tradíciou spracovania dreva a každý rok v septembri organizuje kultúrne podujatie s názvom Čaro dreva.

Ozdoby na vianočný strom privezený z Rosella vyrobili mladí ľudia z tamojšieho rehabilitačného psychiatrického zariadenia.

Slávnosť pokazilo nepriaznivé počasie

Svätý Otec na poludnie v Aule Pavla VI. prijal delegácie darcov zo spomenutých miest, ako aj z Guatemaly, odkiaľ venovali betlehem, ktorý zdobí pódium auly.

V príhovore pripomenul význam symbolov: vianočný strom svieti do tmy ako Kristovo svetlo a hovorí aj o dôležitosti udržiavania našich koreňov, betlehemská scéna je zase pozvaním k rozjímavému nazeraniu na tajomstvo viery.

Foto: TASR/AP

Samotné odhalenie betlehemu a rozsvietenie vianočnej výzdoby bolo na Námestí sv. Petra o 17. hodine. Slávnosť za účasti predsedu vatikánskeho governatorátu kardinála Fernanda Vérgeza Alzagu a generálnej sekretárky sestry Raffaelly Petriniovej, ako aj darcov zo Sutria, z Rosella a Guatemaly sa pre nepriaznivé počasie konalo v Aule Pavla VI.

Strom a oba betlehemy zostanú vystavené až do konca vianočného obdobia – sviatku Krstu Pána v nedeľu 8. januára.

Z príhovoru pápeža Františka

„Stromček a betlehem sú dve znamenia, ktoré stále fascinujú malých aj veľkých. Strom so svojimi svetlami nám pripomína Ježiša, ktorý prichádza, aby rozjasnil našu tmu, našu existenciu často uzavretú v tieni hriechu, strachu, bolesti.

A ponúka ďalšiu úvahu: podobne ako stromy, aj ľudia potrebujú korene. Lebo len ten, kto je zakorenený v dobrej pôde, zostáva pevný, rastie, dozrieva, odoláva vetrom, ktoré ním otriasajú, a stáva sa vzťažným bodom pre tých, ktorí sa na neho pozerajú.

Nuž, moji drahí, nič z toho sa neudeje bez koreňov: bez pevných základov zostáva človek vratký. Je dôležité zachovať si korene, tak v živote, ako aj vo viere. V tejto súvislosti nám apoštol Pavol pripomína základ, v ktorom máme zakoreniť svoj život, aby sme zostali pevní: hovorí, že máme zostať „zakorenení v Ježišovi Kristovi“ (Kol 2,7). To nám pripomína vianočný stromček: byť zakorenení v Ježišovi Kristovi. (...)

Foto: TASR/AP

A tak prichádzame k jasličkám, ktoré nám hovoria o narodení Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, aby bol blízko každého z nás. Jasličky nám vo svojej skutočnej chudobe pomáhajú znovu objaviť skutočné bohatstvo Vianoc a očistiť sa od mnohých aspektov, ktoré znečisťujú vianočnú krajinu.

Jednoduchý a známy betlehem odkazuje na Vianoce, ktoré sa líšia od tých konzumných a komerčných: je to niečo iné; pripomína nám, aké dobré je, aby sme si v našich dňoch, často zahltených zhonom, vážili chvíle ticha a modlitby. Ticho nás povzbudzuje ku kontemplácii Dieťaťa Ježiša, pomáha nám zblížiť sa s Bohom, s krehkou jednoduchosťou maličkého novorodenca, s tichosťou jeho uloženia, s nežnou láskou plienok, ktoré ho zahaľujú. (...)

Korene a kontemplácia: strom nás učí o koreňoch, betlehem nás pozýva ku kontemplácii. Nezabúdajte na tieto dva ľudské a kresťanské postoje. A ak chceme skutočne sláviť Vianoce, objavme prostredníctvom jasličiek prekvapenie a úžas nad maličkosťou, maličkosťou Boha, ktorý sa robí malým, ktorý sa nenarodil v okázalosti, ale v chudobe stajne. A aby sme sa s ním stretli, musíme ho dosiahnuť tam, kde je; musíme sa znížiť, musíme sa zmenšiť, zanechať všetku márnosť, aby sme prišli tam, kde je on.

A modlitba je najlepším spôsobom, ako sa poďakovať za tento dar nezištnej lásky, ako sa poďakovať Ježišovi, ktorý túži vstúpiť do našich domovov a do našich sŕdc. Áno, Boh nás tak veľmi miluje, že zdieľa naše človečenstvo a náš život. Nikdy nás nenecháva samých, je po našom boku za každých okolností, v radosti i v smútku. Aj v tých najhorších chvíľach je tu, pretože je Emanuel, Boh s nami, svetlo, ktoré osvetľuje tmu, a nežná prítomnosť, ktorá nás sprevádza na našej ceste.

Drahí bratia a sestry, ešte raz vám ďakujem za vianočné dary v podobe stromu a jasličiek a každému z vás, vašim rodinám a spoločenstvám prajem požehnané Vianoce a zverujem vás materinskej ochrane Panny Márie, Božej a našej Matky. A prosím vás o modlitbu za mňa. Vďaka.