Západ by mal podľa Macrona uvažovať o zárukách, ktoré chcelo Rusko

Foto - TASR/AP
Jeho slová naznačili, že sympatizuje so žiadosťou, ktorá bola stredobodom neúspešnej diplomacie pred vypuknutím vojny.
Západ by mal zvážiť, ako riešiť žiadosť Ruska o bezpečnostné záruky, ak by ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu.
Macron povedal, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru. "To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko," uviedol francúzsky prezident v rozhovore, ktorý bol natočený počas jeho tohtotýždňovej návštevy v Spojených štátoch.
"Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme pripravení urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu," dodal.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok povedal, že je pripravený rokovať s Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Kremeľ takúto podmienku v piatok odmietol a dodal, že "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine bude pokračovať.
Ukrajinskí predstavitelia viackrát uviedli, že s Moskvou budú rokovať o mieri iba vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne vojská z ukrajinského územia.
Macronove vyjadrenia naznačili, že sympatizuje so žiadosťou Moskvy o bezpečnostné záruky – požiadavkou, ktorá bola stredobodom intenzívnej, ale neúspešnej diplomacie v období pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Putin na februárovej tlačovej konferencii s Macronom, ktorá sa uskutočnila v Moskve dva týždne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, povedal, že Rusko sa bude naďalej snažiť získať od Západu odpovede na svoje tri hlavné bezpečnostné požiadavky: žiadne ďalšie rozširovanie NATO, žiadne rozmiestnenie rakiet v blízkosti ruských hraníc a zmenšenie vojenskej infraštruktúry Severoatlantickej aliancie v Európe na úroveň z roku 1997.
Dnes treba vedieť
Vojna na Ukrajine
Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti
Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny.
Fínsko chce do NATO vstúpiť spolu so Švédskom, tvrdí fínsky šéf diplomacie
Pekka Haavisto tak reagoval na víkendové vyjadrenia tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že Ankara by mohla schváliť vstup Fínska, avšak bez Švédska.
Termín predčasných volieb
Ani deň pred hlasovaním nie je isté, či miesto septembra nebudú nakoniec v júni
Richard Sulík vraví, že chcú dodržať dohodu o voľbách v septembri. Zmeniť sa to môže, len ak sa zhodnú v rámci celej bývalej štvorkoalície.
Šéf SaS Richard Sulík vníma septembrový termín volieb ako kompromisné riešenie. Povedal, že SaS nemala podmienku vo veci termínu. „My vieme žiť s júnovým aj so septembrovým termínom,“ uviedol Sulík.
Žena v rýchlovlaku TGV vo Francúzsku porodila zdravého chlapčeka
Pôrod predčasne narodeného Felixa trval približne 80 minút. Matku spolu s novorodencom následne previezli do najbližšej nemocnice.
„Pán generálny prokurátor Žilinka, toto je zahanbujúce pre všetkých. V Nemecku je únos Vietnamca za fakt, no u nás stále akoby nič. Hovorili ste, že ste opäť začali vyšetrovať. Tak teda kde sú výsledky?“ pýta sa poslanec Juraj Šeliga v reakcii na rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý potvrdil, že únos Vietnamca sa udial.
Andrej Babiš svojím správaním a vystupovaním nebol „prezidentský materiál“. On je konfrontačný politický líder, ktorý sa hodí na šéfa strany, ktorá chce vyhrať voľby do parlamentu. Píše Roman Joch.
Poľsko oznámilo prudké zvýšenie výdavkov na obranu. Premiér Mateusz Morawiecki pritom povedal, že krajina sa potrebuje rýchlejšie vyzbrojiť v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Rozpočet krajiny na obranu tak bude tento rok predstavovať 4 % HDP. (tasr)
Ukrajinský premiér Šmyhaľ
Do dvoch rokov chceme vstúpiť do EÚ
Blízki spojenci Kyjeva, ako napríklad Poľsko či pobaltské štáty, žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ silne podporujú.
Ministerstvo životného prostredia predstavilo prvý klimatický zákon
Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.