„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru,“ napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.

„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu,“ dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy vedie k tomu, že „Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní“, píše agentúra Reuters.

Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia.

Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako „teroristické útoky“ na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ.

Olaf Scholz naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov. 

„Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek,“ povedal Hebestreit.

Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej „podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii“.

Obaja lídri diskutovali aj o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú rusko-ukrajinský konflikt ohrozuje. Scholz a Putin sa zároveň dohodli, že „zostanú v kontakte“.

Spolkový kancelár a ruský prezident spolu naposledy telefonovali v polovici septembra. V rozhovore, ktorý vtedy trval 90 minút, Scholz taktiež vyzval Putina, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu, založenom na mieri.