Putin povedal Scholzovi, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú nevyhnutné

Vladimir Putin. Foto TASR/AP
Ruský prezident v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom zároveň obvinil Západ, že presadzuje „deštruktívnu“ politiku.
„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru,“ napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.
„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu,“ dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy vedie k tomu, že „Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní“, píše agentúra Reuters.
Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia.
Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako „teroristické útoky“ na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ.
Olaf Scholz naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov.
„Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek,“ povedal Hebestreit.
Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej „podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii“.
Obaja lídri diskutovali aj o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú rusko-ukrajinský konflikt ohrozuje. Scholz a Putin sa zároveň dohodli, že „zostanú v kontakte“.
Spolkový kancelár a ruský prezident spolu naposledy telefonovali v polovici septembra. V rozhovore, ktorý vtedy trval 90 minút, Scholz taktiež vyzval Putina, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu, založenom na mieri.
Dnes treba vedieť
Zastropovanie cien potravín je zavádzaním ľudí, hovorí SaS
Podľa liberálov ide len o ďalšie populistické opatrenie tejto vlády.
Británia obvinila Putina zo šírenia nepravdivých informácií o nábojoch pre Kyjev
Londýn v pondelok oznámil, že pošle na Ukrajinu muníciu s ochudobneným uránom. Tvrdí však, že dodávky nemajú nič spoločné s jadrovými zbraňami, ako to prezentuje Rusko.
Slovensko dostalo druhú platbu z plánu obnovy v hodnote 709 miliónov eur
Slovensko teda v rámci grantov dostalo už takmer tretinu z celkového balíka šesť miliárd eur.
Parlament odmietol novelu poslanca Martina Čepčeka. Žiadal v nej zvýšiť informovanosť žien o aktuálnom vývoji ich tehotenstva pred vykonaním umelého prerušenia tehotenstva. Chcel, aby sa obrazový záznam zo sonografického vyšetrenia zaradil medzi informácie poskytované pri umelom prerušení. Navrhoval tiež presadiť zákaz propagácie a reklamy potratov. (tasr)
Maroš Žilinka nezrušil obvinenie operatívcom z NAKA
Branislava Dunčka a Róberta Magulu stíhajú pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa súdu na to nie je dôvod. Generálny prokurátor však nevyhovel ich žiadosti o zrušenie obvinenia cez paragraf 363.
Richard Sulík tvrdí, že Ivan Korčok neprijal jeho ponuku vstúpiť do SaS. V zákulisí sa hovorilo o tom, že Sulík mu ponúkol pozíciu lídra strany. „Je to jeho dobré právo ponuku neprijať. Do volieb je šesť mesiacov, ale povedal mi nie, takže neviem, keď zajtra zmení názor, tak predpokladám, že sa mi ozve. Ja som veľa iniciatívy vynaložil, odhodil som ego. Jednoducho, ponuka nebola preňho zrejme dostatočne atraktívna. Každopádne, Ivan Korčok opakovane prisľúbil, že nepôjde do žiadnej inej strany. No a toto je pre mňa celkom dôležité a takúto lojálnosť oceňujem,“ povedal Sulík v diskusii Večer Mareka Vagoviča.
Poslanci odmietli novelu ústavy, podľa ktorej mal predseda parlamentu vyhlásiť voľby do 14 dní od vyslovenia nedôvery vláde. Návrh predkladali Miroslav Suja a Eduard Kočiš z Republiky. (tasr)
V Slovenskom krase plánujú postaviť návštevnícke centrum
Architektonickú súťaž a projekt zaplatia z eurofondov. Národný park získal dotáciu vo výške viac ako 180-tisíc eur. Stavať by sa malo tiež z eurofondov.
Vysokú infláciu v Maďarsku podľa analytičky spôsobilo aj zastropovanie cien
„Maďarsko netrpí sankčnou infláciou, ale Orbánovou infláciou,“ uviedol opozičný predstaviteľ Imre Komjáthi.
Severná Kórea včera vypálila niekoľko striel s plochou dráhou letu. Pokračuje tak v zbraňových testoch, ktoré robí počas spoločného cvičenia juhokórejskej a americkej armády. (reuters)