Nemecko sa chce po vojne vrátiť k mierovým vzťahom s Ruskom

Generálny tajomník NATO) Jens Stoltenberg (vľavo) a nemecký kancelár Olaf Scholz počas tlačovej konferencie v Berlíne. Foto TASR/AP
Spolkový kancelár Olaf Scholz na bezpečnostnej konferencii v Berlíne vyjadril „vôľu“ rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie.
Okrem toho vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému „mierovému poriadku“ vo vzťahoch s Ruskom.
Európa by mala takisto s Moskvou vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.
Scholz by podľa svojich slov rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril „vôľu“ rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet, píše Sky News. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie.
Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj, konštatuje Sky News a dodáva, že tieto krajiny už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.
Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. „Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme,“ povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda.
Nemecko bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“ – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.
Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí „všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou“.
Dnes treba vedieť
Vo volebnej miestnosti v Považskom Podhradí zomrel po kolapse 78-ročný volič. Hlasovanie v okrsku prerušili na trištvrte hodiny. Moratórium sa tak posunie na 22.45 h. (tasr)
V oravskej obci Zuberec nafúkali predseda aj člen volebnej komisie. Polícia preverovala oznámenie, že niektorí členovia volebnej komisie sú údajne pod vplyvom alkoholu. Prípad bude riešiť okresná volebná komisia v Námestove. (tasr)
V Považskom Podhradí skolaboval starší volič, hlasovanie je aktuálne prerušené. Zasahujú tam záchranári. Volebná miestnosť tak bude otvorená dlhšie ako do 22.00 h. (tasr)
Záujem o voľby na juhu Nitrianskeho kraja je vysoký, zhodujú sa členovia okrskových komisií. Podľa ich slov už v dopoludňajších hodinách prišla v niektorých okrskoch k urnám viac ako polovica zapísaných voličov. (tasr)
Afrika má záujem vyrábať ukrajinské zbrane, povedal minister Kuleba
Podľa Kulebu čaká Afrika na návrat ukrajinských firiem na svoje trhy, no zatiaľ tomu bráni agresia Ruska.
V Kostoľanoch pod Tribečom agresívny muž poškodil volebnú urnu, vo volebnej miestnosti zasahovala polícia. Podľa predsedníčky okrskovej volebnej komisie však incident priebeh volieb neovplyvnil. „Polícia muža vyviedla von a my sme iba vymenili poškodenú urnu za novú,“ uviedla. (tasr)
Zverejnenie exit pollov a ukončenie moratória sa posunie na 22.40 h. V jednom z okrskov v bratislavskej Petržalke predĺžia hlasovanie o 40 minút, dôvodom je zdravotná indispozícia jedného z členov okrskovej komisie, ktorému museli pomáhať záchranári. (tasr)
Noví kardináli
Buďme symfonickou a synodálnou cirkvou, povedal pápež novým kardinálom
Podľa pápeža je rozmanitosť v cirkvi „nevyhnutná“, jednotlivé zvuky však musia spolu ladiť. Vo Vatikáne kreoval 21 kardinálov.
Na pokojný priebeh parlamentných volieb dohliada približne 6 500 príslušníkov Policajného zboru. Pod drobnohľadom polície je aj osobitná volebná komisia pre voľbou poštou, ktorá sústreďuje hlasovacie lístky doručené zo zahraničia. (tasr)
Arménsko
Hranice z Náhorného Karabachu prekročilo už vyše 100-tisíc utečencov
Podľa oficiálnych, no neoveriteľných informácií v odštiepeneckom regióne žilo do eskalácie 120 000 etnických Arménov.