Zásobníky plynu
Na túto zimu máme plynu dosť. Aká bude tá ďalšia, nikto nevie
Tento rok sa Európa dokázala zmobilizovať, ak sa však oživí dopyt po plyne v Číne, môže to znamenať problémy.

Podzemný zásobník plynu Gajary-Baden spoločnosti Nafta. FOTO: TASR/Pavel Neubauer
Európska komisia vydala v uplynulých dňoch nariadenie, ktorým zaväzuje členské štáty, aby počas nasledujúceho roka priebežne plnili svoje podzemné zásobníky zemného plynu.
Celoúnijným cieľom je naplnenie zásobníkov na 90 percent do 1. novembra 2023.
Priebežné plnenie spočíva v dosiahnutí určitej úrovne ku konkrétnym dátumom budúceho roka. Záväzné úrovne sa podľa nasledujúcej tabuľky v jednotlivých členských krajinách líšia.
Pre Slovensko platí, že by k 1. februáru malo mať zásobníky naplnené na 45 percent, k 1. máju na 25 percent, k 1. júlu na 27 percent a k 1. septembru na 67 percent.
Zdroj: Európska komisia
Takisto platí, že ak by bola zima teplotne nadpriemerná, členským krajinám s februárovou hodnotu 45 percent sa odporúča, aby sa snažili mať v zásobe 55 percent kapacity svojich zásobníkov. Nariadenie Európskej komisie počíta aj s nesplnením vyčíslených úrovní. Ak bude naplnenosť k danému dátumu nižšia s rozdielom do piatich percentuálnych bodov, bude sa to považovať za splnenie cieľa (napr. 1. 11. 2023 bude úroveň medzi 85 a 90 percentami).
Zároveň však členské štáty budú mať povinnosť prijať opatrenia, aby stanovenú hranicu naplnili. Nariadenie ich nešpecifikuje, ale v zásade sú týmito opatreniami len rýchly nákup plynu (bez ohľadu na cenu) alebo výrazné šetrenie.
Šetrenie v neskorších jarných a letných mesiacoch, keď plyn nejde do spotreby domácností na vykurovanie, znamená, že by sa úspory vo významnom objeme dotýkali priemyslu. Hoci totiž počas leta smeruje väčšia časť dodávok do zásob, časť sa spotrebúva práve v priemyselných zariadeniach, resp. na výrobu elektriny.
Doplnenie zásobníkov na požadovanú úroveň by teda muselo ísť na úkor spotreby.
Aktuálne nariadenie je vo svojej technickej časti, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej tabuľke, de facto novelou nariadenia z roku 2017, ktorá stanovuje, že každý členský štát musí komisii oznámiť, ako bude napĺňať svoje zásobníky k uvedeným dátumom. Toto oznámenie musí doručiť do 15. septembra roka, ktorý predchádza plánovanému obdobiu.
Tieto oznámenia následne komisia zhrnie a vydá záväzné objemy pre každú členskú krajinu tak, ako to urobila aj tento rok. Tentoraz vychádza aj z nariadenia z marca tohto roka, ktorým určila potrebu naplniť zásobníky minimálne na 90 percent ich kapacity.
Plány členských štátov sa týkajú zásobníkov, ktoré majú na svojom území, resp. sú priamo prepojené s jeho trhovou oblasťou. To, že sa v stanovenej tabuľke údaje za jednotlivé krajiny líšia, vychádza z toho, že sa zohľadňuje priemerná miera naplnenia počas piatich predchádzajúcich rokov.
Kde sa na Slovensku skladuje plyn
Na Slovensku prevádzkujú podzemné veľkokapacitné zásobníky plynu dve spoločnosti. Nafta a Pozagas, pričom druhá menovaná je spoločným podnikom Nafty a SPP Infrastructure.
Do nášho trhu ešte patrí zásobník Dolní Bojanovice na území Českej republiky. Tú prevádzkuje spoločnosť SPP storage ako pozostatok SPP Bohemia, v súčasnosti pod kontrolou SPP Infrastructure.
Všetky spoločnosti sú zároveň prepojené rôznymi pomermi spoluvlastníctva štátneho SPP a súkromného EPH.
Tieto spoločnosti však nemajú priamy vplyv na objem dodávaného plynu. Poskytujú len skladovacie kapacity podľa objednávok klientov.
Zásobník Dolní Bojanovice zároveň slúži ako núdzový zdroj. Jednak na zabezpečenie toho, aby v prípade akútneho nedostatku dokázal zásobovať Slovensko na minimálne 30 dní. Takisto slúži na vyrovnávanie rozdielov v distribúcii. Tá sa totiž riadi objednávkami, pričom reálny odber môže byť v skutočnosti vyšší. V tom prípade sa dodatočná spotreba odčerpá práve z Dolných Bojanovíc.
Varovania Medzinárodnej agentúry pre energetiku
Na možné problémy so zásobami plynu v budúcej vykurovacej sezóne, teda 2022/2023, upozornila nedávno aj Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).
Tá uvádza, že hoci sa zásobníky v Európskej únii pred touto sezónou podarilo naplniť na 95 percent, čo je o 5 percent viac ako päťročný priemer, budúci rok je značne rizikový z pohľadu dodávok plynu. A teda aj priebežného plnenia zásobníkov počas roka.
„Proces plnenia zásobníkov plynu v EÚ v tomto roku ťažil z kľúčových faktorov, ktoré sa v roku 2023 nemusia zopakovať. Patria medzi ne dodávky ruského plynu, ktoré sa síce v roku 2022 výrazne znížili, ale väčšinu prvého polroka boli na normálnej úrovni. Celkové dodávky plynovodom z Ruska do EÚ v roku 2022 budú pravdepodobne na úrovni približne 60 miliárd m3, ale je veľmi nepravdepodobné, že Rusko dodá ďalších 60 miliárd m3 plynovodom v roku 2023 – a ruské dodávky do Európy by sa mohli úplne zastaviť,“ píše IEA.
Druhým faktorom je podľa IEA tohtoročný znížený dopyt po skvapalnenom plyne (LNG) v Číne. Ak sa čínsky dopyt oživí a dostane sa na úroveň roku 2021, je pravdepodobné, že zachytí až 85 percent zvýšenej budúcoročnej produkcie LNG, ktorá je predpokladaná na úrovni 20 miliárd m3.
Z uvedených predpokladov prichádza IEA k záveru, že Európskej únii by v budúcom roku chýbalo až 30 miliárd m3. To je približne polovica plynu potrebného na naplnenie európskych zásobníkov na 95 percent.
IEA odporúča na zachovanie energetickej bezpečnosti v prípade plynu investovať do energetickej úspornosti. A rovnako, pre zachovanie bezpečnej úrovne naplnenosti po tejto vykurovacej sezóne by malo dôjsť k úsporám.
„Analýza ukazuje, že bez zníženia dopytu a úplného prerušenia dodávok ruského plynu by zásobníky plynu v EÚ boli vo februári zaplnené na menej ako 20 percent za predpokladu vysokej úrovne dodávok LNG – a takmer na 5 percent za predpokladu nízkej dodávky LNG.
Zníženie dopytu po plyne v EÚ počas zimného obdobia o 9 percent v porovnaní s priemernou úrovňou za posledných päť rokov by bolo potrebné na udržanie úrovne zásobníkov plynu nad 25 percent v prípade nižších dodávok LNG. A zníženie dopytu o 13 percent z 5-ročného priemeru by bolo potrebné počas zimného obdobia, aby sa v prípade nízkeho prítoku LNG udržala úroveň skladovania nad 33 percent,“ dodáva IEA.
Záležať bude, pravda, aj na vývoji počasia a toho, koľko plynu zostane v zásobníkoch po zime. Ale ako sa dnes hovorí v plynárenských kruhoch, to, ako budú vyzerať zásobníky na budúcu jeseň, nevie nikto.
Ako sa plnia a čerpajú zásobníky
V nasledujúcej tabuľke vidíme, že s nástupom chladnejšieho obdobia klesajú zásoby plynu v európskych krajinách. Denný vývoj možno sledovať na tomto odkaze.
Zdroj: https://agsi.gie.eu/#/
Ak si pozrieme údaje za Slovensko, vidíme, že s najnižšími zásobami sme vykurovaciu sezónu končili v roku 2018 – na úrovni 4,51 percenta kapacity. Najlepšie to za ostatných šesť rokov bolo v roku 2020, keď sme sa dostali na minimum okolo 76 percent. Tento rok sme boli na najnižšej úrovni na konci marca so 17,25-percentnou naplnenosťou.
Ak by sme postupovali podľa minuloročného scenára, zásoby k prvému máju by sa nám naplniť nepodarilo, no ciele k 1. júlu a k 1. septembru by sme bez problémov splnili. Tento rok sme sa dostali aj nad 90 percent k 1. novembru.
S dobrým vývojom by sme však počítať nemali a radšej sa treba pripraviť na ten horší. Podľa SPP, ktorý je rozhodujúcim subjektom pre zásobovanie Slovenska plynom, sa nám pre aktuálnu sezónu podarilo vytvoriť dostatočné zásoby.
„Uzavretím diverzifikačného kontraktu na nákup plynu z ťažobných polí v Severnom mori a uzavretím diverzifikačného kontraktu na dodávky LNG vieme v súčasnosti pokryť viac ako 65 percent spotreby svojich zákazníkov z iného ako ruského zdroja. Dokážeme tak zabezpečovať pre svojich zákazníkov dodávky plynu z juhu, využívajúc okrem talianskej infraštruktúry aj LNG terminál v Chorvátsku, a to popri spomenutej severnej trase a stále fungujúcej prepravnej ceste cez Ukrajinu,“ hovorí pre Postoj Ondrej Šebesta, riaditeľ odboru korporátnej komunikácie.
Dopĺňa, že dodávky z Ruska v posledných mesiacoch kolíšu od 60 do 0 percent, preto je tento dodávateľ vnímaný ako nespoľahlivý. Pre energetickú bezpečnosť Slovenska je podľa SPP tiež kľúčové, aby zostal zachovaný jednotný trh EÚ v tomto segmente aj fungujúce prepojenia medzi členskými štátmi.
Ondrej Šebesta vysvetľuje, že aj pre nadchádzajúcu sezónu 2023/2024 majú krajiny povinnosť uskladniť 35 percent koncovej spotreby zákazníkov. Tá bola podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v roku 2021 na úrovni 56 706 GWh. V zásobníkoch by tak malo byť k dispozícii minimálne 19 847 GWh. Aktuálne tam máme 35,1325 TWh, čo znamená 35 132,5 GWh.
„Splnenie cieľa na zimnú sezónu 2023/2024 bude závisieť od objemu dodávok ruského plynu do Európy počas roka 2023 a rýchlosti budovania novej plynárenskej infraštruktúry v podobe terminálov na LNG. Kľúčovým opatrením v nadchádzajúcom období však bude znižovanie spotreby plynu všade, kde to bude možné. Nižšia spotreba, a teda aj dopyt bude mať pozitívny vplyv aj na cenu plynu, ale aj na možnosti naplnenia zásobníkov plynu a priblíži nás k splneniu klimatických cieľov,“ uzatvára Šebesta pre Postoj.
Pred niekoľkými dňami zhodnotil na energetickej konferencii CEEC výhľad na budúci rok aj generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
Neočakáva síce, že by Rusko úplne zastavilo dodávky do EÚ, no myslí si, že nebude možné naplniť zásobníky na viac ako 70 percent. V tomto roku Eustream prepraví okolo 25 miliárd m3 plynu z Ruska. Priemerná ročná preprava v ostatných rokoch bola okolo 47 miliárd m3.
Aký plyn je v našich zásobníkoch
Ako sme spomenuli vyššie, prevádzkovatelia podzemných plynových zásobníkov nemajú priamy vplyv na to, koľko plynu si u nich zákazníci uskladnia. Svoju kapacitu predávajú na voľnom trhu a to zároveň znamená, že nie všetok plyn, ktorý v nich je, je vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo slovenských firiem.
Podľa Výročnej správy ÚRSO za rok 2021 bolo v zásobníkoch spoločnosti Nafta v slovenskom vlastníctve len 33,45 percenta plynu. Najviac – 41,25 percenta – vlastnili subjekty so sídlom vo Veľkej Británii. V menších objemoch majú v slovenských zásobníkoch plyn aj české, švajčiarske, nemecké, francúzske, holandské a dánske subjekty.
V mnohých prípadoch uskladňovaciu kapacitu využívajú obchodníci s plynom, ktorí ho následne predávajú distribútorom vrátane tých slovenských. Pološtátna SPP Distribúcia totiž nie je jediným subjektom, ktorý na Slovensku dodáva plyn koncovým zákazníkom.
Z hľadiska dostupnosti je teda tento plyn k dispozícii najmä pre zákazníkov zo Slovenska, resp. z blízkych krajín, keďže na cenu majú vplyv aj prepravné náklady. Na vzdialenejších trhoch je tak menej konkurencieschopný. A tak aj britský majiteľ ho zo slovenského zásobníka rýchlejšie predá slovenskému distribútorovi ako povedzme francúzskemu.
A v prípade naozaj mimoriadnej situácie majú štáty možnosti a nástroje, aby plyn, ktorý sa nachádza v zásobníkoch na ich území, zadržali a využili pre svoju potrebu s finančnou kompenzáciou jeho majiteľovi.