ZAHRANIČIE: Tak trochu všetko

Posledné mesiace prinášali najvplyvnejšie nemecké denníky rozsiahle analýzy štyroch rokov vládnutia nemeckej veľkej koalície. Na jej čele stála prvýkrát v histórii krajiny žena, podľa niektorých vôbec najvplyvnejšia politička planéty. Vyštudovaná fyzička. Bývalá východná Nemka. Kresťanka.

Dobre už bolo

Analytici sa vo svojich článkoch zaoberali najčastejšie ekonomickými a politickými úspechmi a zlyhaniami nemeckej kancelárky. Akosi menší priestor však venovali názorom, ktoré by ako kresťanská politička mala zastávať. Nie je na tom nič prekvapujúce, keďže tradičné témy kresťanskodemokratických politikov absentujú v predvolebnej kampani do nemeckého spolkového snemu už poriadne dlho. Nemeckí politici reagujú len na problémy svojich voličov – a tých trápia skôr otázky nezamestnanosti než konzervatívno - liberálne súperenie.

Vrcholový politický život Angely Merkelovej je neodmysliteľne spätý s Kresťansko- demokratickou nemeckou úniou (CDU). So stranou odvážneho Konrada Adenauera, ktorý bol jej prvým predsedom a zároveň vstúpil do dejín ako prvý povojnový nemecký kancelár. CDU si pri svojom založení dala za cieľ spojiť sily nemeckých katolíkov a protestantov a presadzovať ich záujmy v politickom systéme. Bola teda sformovaná ako nadkonfesná strana, so silnými kresťanskými koreňmi. Vo volebných programoch sa prezentovala ako všeľudová, skôr pravicová a rýdzo nesocialistická. Podstatnú rolu zohrávala pozícia straníckeho lídra. Adenauerova zásadovosť, osobná odvaha, schopnosť pomenovať javy pravými slovami boli v povojnovej ére nenahraditeľnou devízou strany. V roku 1953 získala koalícia CDU- CSU pod vedením charizmatického lídra dokonca 50,2 % hlasov, čo je dosiaľ neprekonateľný rekord v nemeckej volebnej histórii.

Zabudnite na Konrada

Adenauerovo posolstvo však zjavne neoslovilo súčasných lídrov CDU. Merkelová, dcéra protestantského farára, je skôr známa iným typom zásadovosti než Adenauer. Je to jej tvrdohlavosť za každú cenu zotrvať v kancelárskej stoličke stoj čo stoj. Na zjazde svojej strany pred tromi rokmi nezabudla zdôrazniť: „Drahí priatelia, vládneme tejto krajine. A to je dôležité a správne.“

Jej osobným ambíciám podriadila skutočne veľa: z obáv o konkurenciu sa obklopila nevýraznými ľuďmi - azda s výnimkou ministra vnútra Wolfganga Schäubleho a zaujímavej Ursuly von der Leyen. Ďalej svoj slovník naplnila korektnými frázami a svoje vystúpenia rokmi skvalitnila skôr formou než obsahom. Aj seriózne média častejšie riešili skôr výstrihy než odkazy z jej prejavov. Chyba médií alebo Angely?

Medzi členmi CDU je tesná väčšina ľudí hlásiacich sa ku katolíkom, no v poslednej dobe strana prichádza o ich priazeň. Potvrdili to aj nedeľné voľby, keď cca milión bývalých voličov zostalo v deň volieb radšej doma. Vadí im práve to, že ich kancelárka vlastne z hľadiska politickej orientácie nevie kým je a čo chce. Ako sa totiž sama v marci vyjadrila, je: „raz liberálna, raz konzervatívna, raz kresťansko-sociálna a to vytvára CDU“. Názorovo z každého rožku trošku, tak trochu všetko. Niektorí katolícki intelektuáli vyzývali voličov, aby nevolili CDU kvôli liberálnemu postoju kancelárky k registrovaným partnerstvám, k potratom, jej neidentifikovateľnej forme vládnutia a rovnako jej nemôžu zabudnúť útok na jej krajana, súčasného pápeža vo februárovej afére týkajúcej sa biskupa Williamsona.

V kvante Merkelovej prejavov je skutočne veľmi náročné nájsť nejaké dlhodobé posolstvo, aspoň náznak čo i len konkrétnejšej vízie. Naštartovať ekonomický motor Európy je bezpochyby dôležitý cieľ, no skôr krátkodobý a dosť úzko profilový. S presadzovaním svojich pozícií je to u kancelárky podobne komplikované. Osobne síce bola za zmienku o Bohu v prvom návrhu ústavnej zmluvy o EÚ, no nevyvinula žiadnu iniciatívu, aby svoj názor presadila na celoeurópskej úrovni. Pri Lisabonskej zmluve však už stála pevne na oficiálnej strane, začo ju pochválil aj samotný šéf Európskej komisie Barroso: "Lisabonská zmluva by neexistovala bez odhodlania a vodcovstva, ktoré preukázala nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová a nemecké predsedníctvo v EÚ.“ Trochu odvahy Merkelová preukázala, keď sa nezúčastnila otváracieho ceremoniálu olympijských hier v Pekingu, a takisto vtedy, keď pri návšteve Istanbulu Turkom oznámila, že je maximálne za ich privilegované partnerstvo s EÚ.

Zabudnite na Margaret

Čerstvé voľby do Bundestagu dopadli zaujímavo. Kresťanskí demokrati presvedčili 27.septembra percentuálne najmenší počet voličov za posledných šesť desaťročí. No paradoxne, vďaka ešte väčšej volebnej tragédii socialistov (SPD), voľby vyhrali.

Čierno žltá koalícia vládla v Nemecku naposledy pred jedenástimi rokmi a viedla ju kresťanskodemokratická legenda Helmut Kohl. Jeho päť čierno-žltých kabinetov riadilo Nemecko plných šestnásť rokov. A z ekonomického hľadiska to neboli až tak stratené roky. Večné debaty o vhodnosti či nevhodnosti spolupráce kresťanských demokratov s liberálmi idú v tejto krajine bokom. V nemeckých podmienkach je to rokmi osvedčená prax a ako som už raz spomenul, konzervatívne témy nie sú u Nemcov v kurze aj tak už poriadne dlho.

Nič nie je zlé na vládnutí s liberálmi. Vládol s nimi Adenauer, vládol aj Kohl. Vládnuť s názorovými oponentmi, bez ohľadu na to, či sú to socialisti alebo liberáli tak, aby kresťanský politik úplne nestratil svoju tvár, však vyžaduje kus umenia. Hmlistá politika Merkelovej umením nikdy nebola.

Skúsenosť nemeckých kresťanských demokratov provokuje k dvom otázkam. Aké by mali byť ambície súčasnej európskej kresťanskej demokracie? A majú kresťanskodemokratické strany redukovať svoj program skôr na ekonomické otázky a tým sa vzdať tradičných konzervatívnych tém?

O Angele Merkelovej sa na jej začiatku hovorilo ako o novej Margaret Thatcherovej. Dnes vieme, že to boli prehnané očakávania. Na čiastočnú obranu súčasnej kancelárky však treba zdôrazniť, že vládnutie vo veľkej koalícii so socialistami nikdy nie je jednoduché. Nič to však nemení na fakte, že konzervatívny potenciál, ak vôbec nejaký mala, nevyužila. A asi sa o to ani nesnažila.

Obratná no neutrálna kancelárka ostáva aktuálne najpopulárnejšou nemeckou političkou. Odkaz konzistentnej kresťanskej politiky Konrada Adenauera teda samotným Nemcom asi nechýba. Možno by im nevadilo ani odstránenie slova kresťanský z názvu strany... A všimol by si to vôbec niekto?

Dušan Čurila

Foto: flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo