Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. marec 2016

Nová vláda: Prvé zlyhanie

Posledná vláda, ktorá bude rozdeľovať masívny balík eurofondov, sa práve začína.
Nová vláda: Prvé zlyhanie

Ten pomer je už notoricky známy: 7:3:2:1. Defenzíva, v ktorej sa ocitli páni Bugár a Procházka, je až prekvapujúca. Ťažko sa bude čeliť kritike, čo ich vlastne v tejto vláde drží.

Na začiatok malé porovnanie.

V prvej Ficovej vláde (2006 – 2010), ktorá mala tri koaličné strany Smer – HZDS – SNS, bol pomer takýto: Ficova strana mala 50 poslancov, o jedného viac ako dnes, SNS 20 poslancov a HZDS 15 poslancov. Smer sa teda delil o moc v podobnom pomere, ako je to dnes (50 poslancov : 35 poslancov).

Pointa je inde. Ministerské kreslá sa delili 11:3:2, Robert Fico teda dnes ustupuje svojim partnerom nominálne viac ako v roku 2006. Sú tu však dve ale. Po prvé, HZDS a SNS lipli na ponuke na vstup do vlády, Smer vtedy testoval (a rozkladal) aj ochotu KDH a SMK, respektíve Mikuláš Dzurinda testoval možnosť vzniku vlády pravice spolu s HZDS. V hre bolo teda viac možností ako dnes. Inými slovami, Most a Sieť sú dnes pre Smer „vzácnejšie“ ako SNS a HZDS pred 10 rokmi. A svoj význam má aj to, že HZDS vtedy do vlády vyslalo Štefana Harabina, ktorým sa zásadne odlišovalo od Smeru, čo – zdá sa – nedokáže dnes Most ani Sieť politicky napodobniť.

Zaujímavé je aj isté porovnanie s druhou vládou Roberta Fica.

Pred štyrmi rokmi síce Robert Fico získal 44 percent a 83 kresiel v parlamente, o moc sa teda s nikým deliť nemusel, ale z istej opatrnosti zasadli do vlády síce voči Smeru konformní, ale politicky nezávislí ministri. Boli traja (Malatinský, Borec, Lajčák), teda taký počet, koľko bude ministrov Mosta a Siete.

Najväčším zlyhaním Mosta a Siete je to, že sa im nepodarilo prevziať politickú zodpovednosť za zdravotníctvo a školstvo, teda dva rezorty, ktorých fungovanie ešte z opozičných lavíc najviac kritizovali. Či sa im to nepodarilo z dôvodu, že o tieto ministerstvá nemali záujem, alebo im Fico nechcel ustúpiť, je vedľajšie. Výsledok je rovnaký.

Ako slušný úspech by tieto dve strany mohli prezentovať aspoň to, keby sa im podarilo vybojovať ministerstvo vnútra. Jeho získanie by znamenalo, že na potrebné zmeny vo fungovaní polície, razantnejší a nezávislejší postup proti politickej korupcii by existovala minimálne hypotetická šanca. Takto nie je žiadna.

Pokiaľ ide o tému právneho štátu, ministerstvo spravodlivosti je spoločensky vážny rezort, ten, kto je na jeho čele, môže niektorými krokmi ovplyvniť atmosféru v justícii, ale na jej fungovanie má kvôli silnému postaveniu sudcovskej samosprávy len obmedzený vplyv.

Inzercia

Radoslav Procházka a Béla Bugár si však zaslúžia ešte jeden druh kritiky za zloženie vlády. A tým je nízka ambicióznosť zatriasť s niektorými „škatuľami“. Nejde len o osobu Roberta Kaliňáka a uvidíme či aj Jána Počiatka, ktorých prítomnosť takpovediac ukáže pH celej vlády, ale aj tematicky. Nemyslíme teraz na vládny program, skôr dizajn vlády a tematické zameranie rezortov.

Keby napríklad žiadali vznik ministerstva pre Rómov alebo zásadnú zmenu v prístupe k politickej korupcii, dalo by sa hovoriť o tom, že menšie strany tretiu vládu Roberta Fica niekam tlačia.

Takto vzniká dojem, že sa vezú.

Most so Sieťou nebudú môcť v tejto vláde ani reformovať, ani poriadne kontrolovať. Iba čerpať eurofondy.  

 

Foto: TASR/Martin Baumann

 

 

Odporúčame