Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. marec 2016

Slovenskí Kotlebovia nemôžu, ukrajinskí môžu stokrát toľko

Nie, Marian Kotleba nie je úplne v poriadku. Človek, ktorý sa aj so svojou partiou navlečie do čiernych akoby gardistických uniforiem a pochoduje cez Komárno, ako to urobil Kotleba v roku 2005, nie je v poriadku.
Slovenskí Kotlebovia nemôžu, ukrajinskí môžu stokrát toľko

Marian Kotleba, predseda strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Foto: TASR/František Iván

Človek, ktorý dovedie v roku 2016 do parlamentu kamaráta súdeného pre ublíženie na zdraví cudzincovi tmavej pleti, nie je úplne v poriadku. A dalo by sa pokračovať.

K týmto excesom sa jeho voliči radšej nevyjadrujú. Prečo by to aj robili, keď môžu poukazovať na to, čo všetko nie je v poriadku s Kotlebovými kritikmi? A toho je veru tiež dosť.

Mnohí Kotlebovi kritici totiž používajú dvojaký meter, a to spôsobom, ktorý vyráža dych. Napríklad keď bagatelizujú alebo dokonca ospravedlňujú ukrajinských „kotlebovcov“, ktorých činy sme mali možnosť sledovať počas uplynulých dvoch-troch rokov. Mám na mysli extrémistických prívržencov strany Svoboda alebo členov Pravého sektora.

Keby Kotleba robil, čo tí na Ukrajine

Predstavte si, že by sa kotlebovci zúčastnili na násilnom zvrhnutí Ficovej vlády, lebo je skorumpovaná (no veď je, nie?) a boľševická a promoskovská (na tom tiež niečo je, však?), pričom by zabili niekoľko policajtov. Tak ako to robili extrémisti na Majdane. Predstavme si, že by v nejakej budove zabili upálením päťdesiat ľudí. Ako sa to stalo v Odese. Alebo že by pri nejakom obliehaní parlamentu hodili medzi ľudí granát. Ako to urobil jeden z prívržencov Svobody minulý rok pred kyjevským parlamentom. Alebo keby robili prestrelky s políciou, ako to robil Pravý sektor na Zakarpatskej Ukrajine.

Predstavme si, že by sa kotlebovci neuspokojili s občasnými slovnými prejavmi uznania na adresu prezidenta Tisa, ale by (spolu s parlamentnou väčšinou) rovno presadili zákon o zásluhách Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. A to by ešte stále nebolo to isté ako schválenie zákona o zásluhách OUN-UPA v kyjevskom parlamente minulý rok, pretože UPA zavraždila počas vojny do stotisíc poľských civilistov vrátane starcov, žien a detí. S takou štatistikou sa POHG nemôže merať.

Ak by teda na Slovensku kotlebovci toto všetko urobili, tak by sa horko-ťažko dotiahli na ukrajinských extrémistov. A nie je väčšina najväčších Kotlebových kritikov totožná práve s tými, ktorí výčiny ukrajinských extrémistov najprv zatajovali, zakrývali, potom zľahčovali? Áno, je to tak.

Nečítali sme v mienkotvornom liberálnom denníku, ako dobre si počínal na Majdane šéf Pravého sektora Dmytro Jaroš? Neobjavil sa tam i zľahčujúci a pozitívny článok Petry Procházkovej o veliteľovi práporu Azov Andrijovi Bileckom, inak podporovateľovi rasovo čistej Ukrajiny? Objavil.

Neboli tí, čo na ukrajinský extrémizmus poukazovali, označovaní za putinovcov, hoci Putina neobhajovali? Boli tak označovaní.

Nepodpisovali mnohí, čo dnes varujú pred Kotlebom, ani nie pred rokom výzvy západným lídrom, aby vyzbrojili Ukrajinu na vojnu o Donbas? Neboli by vyzbrojení tými zbraňami aj všetci tí extrémisti z práporov Azov, Ajdar a ďalších? Nehovorili signatári výzvy, že sme vo vojne s Ruskom? Hovorili. Nuž a tí ukrajinskí extrémisti sú potom podľa logiky tejto výzvy nevyhnutne našimi druhmi v zbrani.

Odpustky za fašizmus

Je to jednoduché. Podľa liberálnej logiky sa možno aj z najťažších obvinení z fašizmu vykúpiť. Stačí byť proti Putinovi. Tak ako sú proti Putinovi všetci ukrajinskí extrémisti.

Inzercia

Lenže ako potom majú brať Slováci vážne hrozbu Kotlebu, keď negatívnym postojom k Putinovi sa ako šibnutím čarovného prútika neonacista zmení na bojovníka za európske hodnoty, na hrádzu proti „Putlerovi“?

Takýmto Kotlebovým kritikom sa nebude dať veriť. A Kotlebovi prívrženci na to budú poukazovať ako prví.

Kto ešte nebol fašista, rasista, extrémista?

Liberálni Kotlebovi kritici sa dopúšťajú i opačnej krajnosti, ktorá ich tiež robí nedôveryhodnými. O čo cudnejšie zakrývajú prejavy extrémizmu a fašizmu povedzme na Ukrajine, o to štedrejšie celé roky rozdávajú nálepky fašistov a rasistov a antisemitov na Slovensku komukoľvek, kto sa im trochu znepáči. Ktorý politik s kresťanským pozadím ešte nebol označený za klérofašistu? Čarnogurský v rozhovore v roku 2013 tvrdo odsúdil deportácie Židov ako zločin, ale keď na ďalšiu otázku novinára v tom istom rozhovore, či za vojnovej Slovenskej republiky bola sloboda v kultúrnej tvorbe, odpovedal kladne, už bol oheň na streche. Už bol klérofašista. Asi po stý raz.

Aj autor tohto článku bol označený za rasistu, keď navrhoval, aby sa robila štatistika trestnej činnosti u Rómov. Síce v Amerike sa to tak robí a osobitne sa sledujú štatistiky trestnej činnosti u černochov, belochov kaukazského typu a hispáncov, ale veď poznáte to. Keď Amerika môže, neznamená to, že môže niekto iný.

Takýchto útokov a falošných obvinení z fašizmu a rasizmu tu boli od roku 1989 voči veľkému počtu ľudí stovky. Takéto obvinenia sú vlastne spôsobom, ako vládnuci liberalizmus rituálne vykonáva moc nad pravicou.

Keď je potom raz naozaj zle a v parlamente je Kotleba, tak jeho kritici ešte aj tú SNS, nie tak dávno označovanú za krajnú pravicu, zrazu pasujú na pravicu úplne obyčajnú, ktorá by mala byť súčasťou pravicovej vlády.

Je to celé nedôveryhodné. Argumentácia ľudí, ktorí vonku zakrývajú skutočných extrémistov a doma naopak vyhlasujú normálnych ľudí za extrémistov, nebude v zápase s fenoménom Kotleba úspešná.

Asi bude treba jednoducho hovoriť celú pravdu. Aj o Kotlebovi, aj o niektorých jeho kritikoch. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame