Svet kresťanstva 26. november 2022

Slovo kňaza Čakanie nemusí byť nuda

Anton Ziolkovský
Anton Ziolkovský

Začína sa advent. Čakanie na Vianoce. Budeme sa nudiť a unikať alebo sa pustíme do serióznej duchovnej prípravy?

Začína sa advent. Čakanie na Vianoce. Budeme sa nudiť a unikať alebo sa pustíme do serióznej duchovnej prípravy?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Anton Ziolkovský

Čakanie nemusí byť nuda
Ilustračná fotografia: flickr.com

Ak je nejaká oblasť, kde si uvedomujeme spoločenské zmeny, tak je to časový manažment. Nie žeby všetko fungovalo ideálne.

Stále sú úrady a ambulancie, kde čakáte celé hodiny, kým prídete na rad. Na mnohých iných miestach sa to zlepšilo. Dohodnete si stretnutie v presnom čase a rýchlejšie vás vybavia. Čakaniu sa nedá vždy vyhnúť.

Často cestujem vlakom. Keď sme bol mladší, ľudia si sadli a debatovali. Dnes je v otvorenom vagóne hrobové ticho, lebo (takmer) všetci majú slúchadlá v ušiach. Knihy číta málokto. Takto strávený čas môže byť premárnený, ale aj užitočný. Za pár hodín si môžete vypočuť zaujímavé podcasty, pozrieť obľúbený film, niečo si prečítať. Horšie je, keď človeka nič nebaví a neustále strieda činnosti.

V tomto smere zaťažkávacou skúškou prechádzajú rodičia, keď cestujú s deťmi, ktoré nevedia udržať dlhý čas pozornosť pri jednej veci, a tak sa činnosti musia neustále striedať. Ale aj dospelí sa dokážu nudiť. V čakárňach sa bezmyšlienkovite prechádzame alebo sa hráme donekonečna so smartfónom.

Advent je časom očakávania Vianoc. V tomto roku prežívame jeho začiatok so zvlášť veľkou radosťou. Pred rokom boli obmedzenia pre šírenie koronavírusu. Ak očakávame niečo pozitívne, tak sa tešíme. A kto by sa už len netešil na Vianoce?

Očakávanie Vianoc môže mať mnoho tvárí. Keď som bol malým chlapcom, sem-tam sme mali doma adventný čokoládový kalendár. Bolo to veľké pokušenie: vydržať až do konca a každý deň naozaj otvoriť iba jedno okienko. Kalendár sa postupne deň za dňom vyprázdňoval. Blízkosť Vianoc sa zrazu dala počítať nie na týždne, ale dni.

Okrem blížiacich sa Vianoc nesie advent v sebe ešte jednu duchovnú pripomienku. Druhý Kristov príchod, posledný súd. Tešiť sa na stretnutie s Kristom možno znie príliš abstraktne, ale ak chápeme svoj život ako púť a návrat k Otcovi, bude uvažovanie o ňom konkrétnejšie. V istom zmysle celý život je jedným veľkým čakaním.

Vianoce a druhý Kristov príchod majú jednu vec spoločnú: môžu nás motivovať, aby sme stretnutie s Kristom nebrali na ľahkú váhu a netvárili sa, že je to nejaká metafora.Zdieľať

Čakanie sa dá prežiť všelijako. Ak nevieme, čo príde na konci, alebo neočakávame nič dobré, môžeme unikať. Toto je v dnešnej dobe jeden z tých rozmerov, ktorému mnohí súčasníci nerozumejú. Žijú pre „tu a teraz“, nedokážu vnímať nadprirodzené možnosti vlastného života. Možno niečo tušia, ale nevedia viac. Ako keby neboli na rovnakej komunikačnej frekvencii ako Stvoriteľ.

V tejto neschopnosti či nepripravenosti vnímať dôležitosť otázky po Bohu treba hľadať odpoveď na problém, prečo sa ľudia točia hlavne okolo zábavy. Sekulárna kultúra je vo svojom talente trivializovať obsahy a zahlcovať nimi naše duše ako vír, ktorý stále hlbšie vťahuje do seba všetkých, čo odsúvajú duchovnosť a spiritualitu na vedľajšiu koľaj.

Lenže my kresťania nie sme povolaní k tomu, aby sme unikali. Z Božieho zjavenia vieme, čo máme očakávať. Najskôr sviatok Ježišovho narodenia a niekedy v budúcnosti stretnutie s osláveným Kristom. Mali by sme byť preniknutí bázňou, nie strachom. Našou cestou je dobrá príprava, nie zbytočná panika.

Očakávanie ako príprava má niekoľko rozmerov. Vianoce a druhý Kristov príchod majú jednu vec spoločnú: môžu nás motivovať, aby sme stretnutie s Kristom nebrali na ľahkú váhu a netvárili sa, že je to nejaká metafora. Našou úlohou je kamienok po kamienku skladať mozaiku duchovných úkonov a rozhodnutí, ktoré nás zblížia s Pánom. Netreba sa v tomto snažení podceňovať, ale vytrvať. Úprimná túžba spojená s úsilím vždy prinesie nejaké ovocie.

Je lepšia krátka modlitba každý deň ako jedna dlhá za mesiac. Rast manželského vzťahu sa tiež skladá z miliónov drobných gest vytvárajúcich mozaiku lásky, ktorá je veľkodušná a obetavá. Vo vzťahu k Bohu je potrebné urobiť to isté. A to si žiada nielen vytrvalosť, ale patričnú dávku kreativity.

Čakanie na Vianoce alebo čakanie na stretnutie s Kristom tak rozhodne nemusí byť nuda. Na začiatku adventu si môžeme dať nejaké dobré predsavzatie, ktoré bude spočívať v záväzku viac využívať prostriedky duchovného života (osobná modlitba, účasť na bohoslužbách, sviatostný život, čítanie Písma a duchovnej literatúry) a v ochote niečo si odoprieť.

Všadeprítomné pokušenie zábavy vo forme sociálnych sietí, videí, filmov, podcastov a hudby si priamo žiada pôst. Ak ich dôsledne obmedzíme, získame nielen dobrý pocit, že sa ešte dokážeme ovládať, ale najmä priestor na budovanie vzťahov k Bohu a blížnym.

Začína sa advent. Čakanie na Vianoce. Budeme sa nudiť a unikať alebo sa pustíme do serióznej duchovnej prípravy?

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0