Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
25. november 2022

Energetická kríza v EÚ

Eurokomisia navrhla nezmyselný strop na plyn, štáty ho odmietli

Kým nebude dohoda na cenovom strope, členské štáty formálne neodsúhlasia ani spoločný nákup a solidárne dodávky plynu.

Eurokomisia navrhla nezmyselný strop na plyn, štáty ho odmietli

Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson a český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela na tlačovej besede po skončení mimoriadneho energetického summitu. Zdroj: Tlačová služba EÚ

Ďalší mimoriadny summit ministrov členských štátov EÚ zodpovedných za energetiku nepriniesol definitívnu dohodu na riešení vysokých cien plynu.

Rada ministrov pri predchádzajúcom rokovaní zaviazala Európsku komisiu, aby pripravila návrh zastropovania cien plynu a korekčného mechanizmu trhu.

V utorok tento týždeň tak Komisia urobila. Návrh však znel tak bizarne, že ho mnohí predstavitelia považovali za zlý vtip.

Eurokomisia totiž navrhla, aby stropovou cenou bolo 275 eur za MWh. Avšak podmienkou aktivovania stropového mechanizmu malo byť, aby cena plynu bola nad touto úrovňou na holandskej referenčnej burze aspoň 14 dní po sebe.

Druhá podmienka aktivácie stropu sa týkala toho, že táto cena nebude v súlade s vývojom na ostatných svetových trhoch. To znamená, že bude počas desiatich po sebe idúcich dní o viac ako 58 eur vyššia ako svetové ceny skvapalneného zemného plynu.

Strop sa zároveň má podľa návrhu vzťahovať iba na kontrakty s mesačnou platnosťou. Spotových a denných kontraktov sa týkať nemá. Komisia argumentuje, že by to ohrozilo likviditu na krátkodobých trhoch a mohlo by to narušiť bezpečnosť dodávok.

„Vtipom“ bol tento návrh aj preto, že ani v auguste, keď boli ceny plynu (aj elektriny) najvyššie, sa nad túto úroveň nedostali na viac ako tri dni.

Nasledujúci graf nám ukazuje, že cena plynu na holandskej burze TTF  bola nad 275 eurami za MWh 22. augusta, ďalší deň klesla a opäť prudko stúpla v nasledujúcich troch dňoch (24. – 26. augusta). V pondelok 29. augusta už bola opäť pod touto hranicou.

Zdroj: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas

Na ďalšom grafe môžeme vidieť vývoj ceny za ostatného pol roka, ktorý nám ukazuje, že ku kritickým augustovým dňom sa cena plynu pred týmto časom a po ňom už nepriblížila.

To, že ceny od konca augusta kontinuálne klesajú a s príchodom jesene sa nezvýšili, je aj dôsledkom dostatočného naplnenia zásobníkov a nateraz aj teplotne nadpriemernej jesene. Zároveň platí, že došlo k zníženiu spotreby nielen vďaka poveternostným podmienkam, ale, žiaľ, aj preto, že mnoho priemyselných podnikov pre vysoké nákupné ceny plynu obmedzilo či zastavilo výrobu.

Zdroj: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas

Pritom zámerom toho, aby bol strop na plyn zavedený, bolo zabrániť situácii, ktorá vyvrcholila práve v auguste. Navrhnutý mechanizmus zo strany Európskej komisie tak členské štáty považovali za nepoužiteľný a zbytočný.

Eurokomisárka odpovede neposkytla

Podľa predsedajúceho Rady, českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu bola diskusia o tomto bode veľmi komplikovaná. Členské štáty sa líšia v názoroch, ako by zastropovanie malo fungovať. Dohodu chce hľadať do 13. decembra, keď by sa energetickí ministri mali pravdepodobne stretnúť na ďalšom mimoriadnom summite.

Belgicko, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Grécko žiadali oproti návrhu Komisie nižší strop na úrovni do 200 eur za MWh. Nemecko a Holandsko sú však proti.  Zdieľať

Od šoku, ktorí zástupcom členských štátov pripravil návrh Komisie, sa odvíjali aj otázky novinárov po skončení summitu na tlačovej besede Jozefa Síkelu a estónskej eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej.

Tá sa nepríjemným otázkam snažila čeliť práve poukazom na zachovanie bezpečnosti dodávok.

Inzercia

„Nikdy sme nehovorili, že dnes sa dohodneme, návrh sme predstavili len v utorok. Ako Komisia sme boli viazaní jasným mandátom od Rady, aby mechanizmus korekcie cien neohrozil bezpečnosť dodávok,“ obhajovala návrh eurokomisárka.

„To nie je len o jednom čísle, cenovej úrovni stropu. Je tu mnoho parametrov, ktoré treba zohľadniť a posúdiť ich spoločne. A pokiaľ sa zmení jeden parameter, rozhodí to celú schému a môže to ohroziť bezpečnosť dodávok,“ vyhýbala sa Simson priamej odpovedi aj na otázku novinárky z českých Hospodářskych novín, ako Komisia dospela k stropu 275 eur za MWh.

Neodpovedala priamo ani na otázku Euronews o tom, či na budúci týždeň eurokomisia príde s upraveným návrhom podľa požiadavky väčšiny členských štátov, aby bol cenový strop na plyn nižší ako 200 za MWh. Aj po otázke od reportéra talianskeho rozhlasu o prehodnotení návrhu Kadri Simson opäť zopakovala, že ide o súbor parametrov dôležitý pre bezpečnosť. Konkrétnejšej odpovede sa tak novinári ani po viacerých opakovaných dopytoch nedočkali.

Síkela naďalej verí, že sa opatrenie nakoniec podarí schváliť konsenzom a nebude treba využiť väčšinové hlasovanie.

Nesúhlasia zástancovia ani odporcovia cenového stropu

Český minister sa nedohodu snažil prezentovať pozitívne, keď poukázal na to, že štáty sa neformálne zhodli na podobe dvoch iných dôležitých opatrení.

Ide o balík solidarity, ktorý zahŕňa spoločné nákupy zemného plynu, solidárne dodávky medzi jednotlivými krajinami v prípade núdzovej potreby, obmedzenie volatility trhu na vymedzené percentuálne pásmo v rámci obchodovacieho dňa na trhoch a nový cenový štandard pre skvapalnený zemný plyn.

Druhým opatrením je urýchlenie schvaľovania projektov obnoviteľných zdrojov energie.

Obe tieto opatrenia majú podľa Jozefa Síkelu všeobecný súhlas členských krajín, nemusia tak už byť predmetom rokovania Rady. „Ešte neotvárame šampanské, ale už môžeme dať fľašu do chladničky,“ snažil sa Síkela o pozitívny pohľad.

Štáty však tieto opatrenia formálne neschválili.

Odsúhlasiť ich chcú až potom, ako sa nájde dohoda na cenovom strope na plyn.

Túto podmienku najhlasnejšie akcentovali krajiny, ktoré zásadne nesúhlasia s podobou stropu, ktorú navrhla Komisia – Belgicko, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Grécko. Ako uvádza portál Politico, grécky minister Kostas Skrekas požiadavku formuloval aj vo finančnom vyjadrení – cenový strop na plyn by sa mal ideálne nachádzať medzi 150 a 200 eurami za MWh.

Na druhej strane návrh Komisie kritizuje aj Holandsko s Nemeckom. Tieto krajiny v cenovom strope vidia ohrozenie finančnej stability EÚ a aj riziko, ktoré pomenovali už dávnejšie, teda že zastropovaná a prinízka cena oproti zvyšku sveta odradí dodávateľov, aby plyn predávali v Európe. Následne síce nebude problémom vysoká cena suroviny, ale jeho nedostatok v európskych zásobníkoch.

A eurokomisárka Kadri Simson tento nesúhlas de facto z oboch strán sporu využila na to, aby sa v mene celej Komisie alibisticky vyvinila z predloženia nerealizovateľného návrhu. „Boli sme viazaní veľmi konkrétnymi pokynmi,“ opakovala komisárka.

Podľa viacerých zainteresovaných je však takáto diskusia o cenových stropoch nezmyselná. Zastropovanie cien je totiž mimoriadnym opatrením v mimoriadnej situácii. A očakávať, že mimoriadne opatrenie so sebou nebude niesť aj isté riziká, je prakticky nemožné.

V reakcii na neschopnosť EÚ prijať spoločné riešenie došlo k pretekom štátnej podpory národných vlád pre domáce priemyselné sektory, ktoré môžu výrazne narušiť fungovanie spoločného trhu. Zdieľať

Za všetkým tak treba hľadať predovšetkým tlak Nemecka a jeho spojenca Holandska, ktoré sa od začiatku snažia akúkoľvek diskusiu o cenových stropoch na plyn torpédovať. A keďže podmienku ochrany bezpečnosti dodávok plynu do zadania eurokomisii vložili práve Berlín a Haag, komisári sa z celej situácie akoby snažili vykľučkovať práve tým, že navrhnú cenový strop, ktorý de facto stropom nie je, a plnia práve a najmä nemecké zadanie.

A kým sa politické špičky členských štátov a Európskej únie dohadujú o núdzovom mechanizme, ktorý by aj do budúcna mohol zabrániť nekontrolovateľnému rastu cien, priemysel, od ktorého závisia milióny ľudí v celej Únii, sa zatiaľ len bezmocne prizerá, ráta straty a zotrváva v neistote z budúceho vývoja.

A to aj vo svetle toho, že v reakcii na neschopnosť EÚ prijať spoločné riešenie si každá členská krajina začala riešiť cenové stropy po svojom, vrátane Slovenska. Nehovoriac o pretekoch štátnej podpory národných vlád pre domáce priemyselné sektory, ktoré môžu výrazne narušiť fungovanie spoločného trhu, napríklad ohlásená a hlasno kritizovaná masívna pomoc nemeckej vlády v hodnote 200 miliárd eur.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.