Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Politika
24. november 2022

1500 tankov, desaťtisíce vojakov

Čo vieme o ruských a ukrajinských stratách po deviatich mesiacoch

Ruská invázia Ukrajiny trvá už deväť mesiacov a zrejme je najkrvavejším konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny. Čo vieme povedať o počte obetí?

Čo vieme o ruských a ukrajinských stratách po deviatich mesiacoch

Foto: Postoj/Christian Heitmann

Postoj podrobnejšie o otázke počtu obetí Rusov a Ukrajincov písal po troch mesiacoch vojny, téma si preto zaslúži aktualizáciu. Rovnako ako v máji platí, že všetky čísla je potrebné vnímať v kontexte informačnej vojny, ako aj vždy prítomného „fog of war“ – hmly vojny.

Reportér portálu Grid Joshua Keating preto citoval pruského vojenského teoretika Carla von Clausewitza: „Správy o obetiach na oboch stranách nikdy nie sú presné, len zriedka pravdivé a vo väčšine prípadov zámerne sfalšované.“

Rusko naposledy priznalo stratu 5937 padlých vojakov, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov hovoril o „významných stratách“ a „obrovskej tragédii“.

Zelenskyj v júni odhadoval straty na ukrajinskej strane na desaťtisíc vojakov. Počet civilných obetí konfliktu udáva OSN ako vyše 6500, pričom ide o výrazne podhodnotené čísla. Európsky diplomat v Kyjeve pre Postoj odhadoval len počet civilných obetí v Mariupole na niekoľko desaťtisícov.

Čo tvrdia Američania

Jedným zo štátov, ktorý podrobne pozorujúce dianie na Ukrajine, sú aj USA a americkí predstavitelia o svojich zisteniach či odhadoch informujú aj verejnosť.

Koncom júla odhadoval šéf CIA William Burns straty na ruskej strane na „v blízkosti 15-tisíc“ padlých a trojnásobok ranených, v auguste Američania hovorili o 70- až 80-tisícoch padlých a ranených. Na ukrajinskej strane odhadovali Američania v polovici apríla počet padlých na 5500 až 11000.

Naposledy americký náčelník generálneho štábu Mark Milley odhadoval 10. novembra, že straty ruských síl na Ukrajine už vzrástli na vyše stotisíc padlých a ranených. Straty ukrajinských síl považuje Milley „pravdepodobne“ za podobne vysoké, počet ukrajinských civilných obetí odhadoval na 40 000 osôb.

Číslo vyše stotisíc ponúka teda dolnú hranicu, ale nahor ponúka Milley značný interpretačný priestor. Technicky vzaté, aj 110-, aj 150-tisíc je viac než stotisíc, ale medzi oboma číslami je značný rozdiel. Milley sa ani nevyjadruje k metodike – ide o liberálnejšie (v technickom význame slova) alebo konzervatívnejšie odhady? A obsahujú uvedené čísla aj straty žoldnierov – Vágnerovcov a vojakov „ľudových republík“ pred ich anexiou?

Práve tieto skupiny utrpeli značne nadpriemerné straty, Vágnerovci pri márnych pokusoch dobyť Bachmut, v ktorých pokračujú napriek strate Iziumu, a teda zjavnej zbytočnosti tohto podujatia.

1500 tankov

Najpodrobnejšie čísla o ruských stratách poskytuje Kyjev, ktorý každodenne zverejňuje odhady generálneho štábu o počte padlých a zničenej techniky na nepriateľskej strane. Zároveň však platí, že tieto čísla budú zrejme významne nadhodnotené.

Ukrajinci tvrdia, že na ruskej strane od 24. februára do 23. novembra padlo 85 410 vojakov. Rusi údajne prišli aj o 2897 tankov, podľa nezávislých analýz sa podarilo zatiaľ vizuálne potvrdiť stratu 1503 tankov – alebo približne 52 % počtu deklarovaného Ukrajincami. Lepšie to pre Rusov vyzerá s letectvom, z údajne 278 lietadiel a 261 helikoptér sa podarilo zatiaľ potvrdiť stratu len 63, respektíve 71 kusov – alebo 23 % a 27 % ukrajinských tvrdení.

Odhady vychádzajúce z ukoristených ruských dokumentov na jar hovorili, že analytici Oryx zrejme dokážu zachytiť asi 80 % skutočných ruských strát tankov. Za predpokladu, že to je stále pravdivé, Rusi by dodnes stratili nie 1500, ale takmer 1900 tankov. Vylúčiť však nemožno ani, že Oryx dnes zachytáva väčší podiel tankov, keďže s dlhším trvaním vojny je menej pravdeposdobné, že nejaký zničený tank ujde pozornosti.

Na druhej strane samozrejme obe strany podnikajú kroky, aby svoje straty utajili. Je prirodzené, že bojujúce strany nemajú záujem na tom, aby fotografie či videá ich zničenej techniky kolovali po internete, kde môžu poslúžiť propagande protivníka alebo ako zdroj informácií pre nepriateľských analytikov.

Nadproporčnú časť techniky a zrejme aj vojakov stratila ruská armáda v úvodnej fáze vojny, najmä v prvých dvoch mesiacoch. Z 1503 potvrdených stratených tankov až 697– alebo až 46 % stratila v prvých troch mesiacoch vojny, zatiaľ čo „iba“ 54 % – alebo 803 kusov bolo stratených v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

Podobne aj 756 z 1754 (43 %) strát bojových vozidiel pechoty (BVP) Rusko utrpelo počas prvej tretiny bojov.

Počet obetí

Rešerše ruskojazyčnej sekcie britskej BBC a ruského opozičného média Mediazona ukázali, že v Rusku boli do 11. novembra oznámené úmrtia prinajmenšom 8712 vojakov, z toho 1278 dôstojníkov. Ešte vyššie počty zverejnili analýzy Russian officers killed in Ukraine, do 20. novembra zmapovali 1486 ruských dôstojníkov, ktorí prišli o život počas invázie.

Samotní autori uvádzajú, že sa spoliehajú „len na potvrdené správy o úmrtí, takže zozbierané údaje neodrážajú skutočný počet obetí. Predpokladáme, že náš zoznam môže obsahovať aspoň o 40 – 60 % menej mien mŕtvych, ako je skutočne pochovaných v Rusku. K tomuto záveru sme dospeli štúdiom situácie na cintorínoch vo viac ako 60 osadách v Rusku“.

Vychádzajúc z tohto odhadu si preto myslia, že „straty ruskej armády a Národnej gardy na Ukrajine by preto podľa najkonzervatívnejšieho odhadu mohli predstavovať viac ako 17 400 ľudí“.

BBC pokračuje: „Celkové nenahraditeľné straty Ruska (teda počet tých, ktorí sú mimo prevádzky v dôsledku zranenia, smrti alebo nezvestných) môžu byť najmenej 78 300 ľudí. Tento údaj bol získaný na základe pozorovaní amerického Centra pre námornú analýzu, podľa ktorého na každého ruského vojaka, ktorý zomrel počas vojny na Ukrajine, bolo zranených asi 3,5.“ Odvoláva sa pri tom na staršie odhady Michaela Kofmana.

Na druhej strane, zrejme ani samotné ruské velenie nebude poznať presné čísla padlých. Ukázal to aj prípad námorníka Michaila* z potopeného krížnika Moskva, ktorého rodine koncom októbra poslal miestny voenkomat povolávací rozkaz. Michail je pritom už od apríla nezvestný.

Inzercia

No i bez falšovania dát by boli čísla BBC a Mediazóny neúplné. Napríklad v prípade britskej armády v prvej svetovej vojne platilo, že podiel nezvestných, ktorí boli v skutočnosti padlými, dosahoval ďalších 40 % zmapovaných počtov padlých. Ak by rovnaký počet platil aj dnes, k číslam vyplývajúcim z rešerší BBC – teda asi 18 tisícom padlých – by bolo potrebné pripočítať asi ďalších 7200, ktorých ruské úrady budú viesť ako nezvestných, dohromady teda vyše 25-tisíc vojakov.

Tieto čísla ani nezahŕňajú padlých „DNR“ a „LNR“, rádovo môžeme hovoriť o ďalších tisíckach vojakov. Ako píše BBC, „DNR“ uvádza 3746 padlých, straty „LNR“ môžu presahovať ďalších tisíc vojakov.

Ešte viac vojakov?

Analytik Michael Kofman 16. mája odhadoval počet ruských padlých na 10- až 12-tisíc. Ak by podiel personálnych strát Rusov v úvodnej fáze dosahoval podobne nadproporčnú časť ako v prípade tankov či BVP, teda približne 45 %, počet padlých na ruskej strane by sa po deviatich mesiacoch od začiatku vojny pohyboval v intervale 22- až 27-tisíc osôb. Naopak, ak predpokladáme, že denný priemer padlých zodpovedá tomu z prvých troch mesiacov, počet padlých by sa pohyboval medzi 30- a 36-tisíc.

Statickejšie frontové línie síce znamenajú, že straty na tankoch a BVP klesajú, no na celkovom počte obetí to nemusí veľa zmeniť.

Zabudnúť netreba ani na to, že tieto kalkulácie závisia od otázky, či Kofmanov pôvodný odhad zodpovedal realite. Vojenský analytik Matej R. Riško povedal pre Postoj, že ruské straty budú ešte vyššie, než väčšina analytikov spočiatku predpokladala:

„Oproti jari a začiatku leta som musel (a nielen ja) mnohé z týchto základných a veľmi hrubých výpočtov korigovať a straty ruskej armády sú zrejme vyššie, než som si pôvodne myslel a predpokladal. Nič to nemení na linearite ich vývoja, odmysliac si niektoré úseky bojiska, ako je napríklad Bachmut,“ vysvetľuje Riško.

„Veľké straty cez leto možno pripísať opotrebovacej forme vojny a niektorým neúspešným ofenzívam, ako napríklad pri Popasnej, kde došlo k skutočne obrovským stratám.“

„Za relatívne presné, s dôrazom na relatívne, by som považoval odhady Pentagónu,“ myslí si analytik. „Vo všeobecnosti sú ukrajinské údaje nadhodnotené o asi 20-30 %. V súčasnosti zrejme nie je dobré vychádzať metodologicky z organizačnej štruktúry, keďže minimálne od začiatku leta bola pechota využívaná nedoktrinálne,“ nazdáva sa.

Straty majú aj Ukrajinci

Najmä v úvodnej fáze vojny bol pomer strát Rusov a Ukrajincov najprospešenejší pre Ukrajincov. Do karát im hralo, že Rusi spočiatku neboli pripravení na odhodlaný odpor a odhodlanie Ukrajincov ich zaskočilo, taktické chyby protivníka aj fakt, že vojna obyčajne zvýhodňuje obrancu. Oproti tomu bolo leto s bojmi na Donbase náročné a aj úspešné protiofenzívy ako pri Chersone sú považované za nákladné, čo sa týka strát techniky aj životov.

Zelenského poradca Michailo Podoliak začiatkom júna pre BBC povedal, že ukrajinské straty dosahujú denne sto až dvesto padlých. Niektoré dni mohla byť situácia ešte horšia: „Strácali sme vtedy tristo vojakov denne,“ povedal o najhorúcejšej fáze v lete pre Postoj ukrajinský zdroj, ktorý spolupracuje s armádou.

Ukrajinské straty výrazne poklesli po dodávkach systémov HIMARS, vďaka ktorým dokázali zneškodniť ruské delostrelectvo a zasiahnuť ruské logistické centrá, mosty či sklady. Ukrajinci vtedy tvrdili, že ich počet padlých poklesol na asi tridsať denne. Pri hrubom odhade priemerného počtu sto až stopäťdesiat padlých denne by ukrajinský počet padlých dosahoval 27-tisíc, možno dokonca vyše 40-tisíc.

Na asi tridsať až tridsaťpäťtisíc padlých odhadol pre Postoj ruské straty ukrajinský novinár Denis začiatkom septembra. Ak by odvtedy ruské straty stúpali aritmeticky, dnes by sa pohybovali od v pomedzí 41- až 49-tisíc padlých. Podľa Denisa ukrajinské straty budú síce nižšie než tie ruské, no oficiálny pomer 1 : 5 považuje za nerealistický. „Skutočné straty niektorých ľudí po konci vojny asi prekvapia,“ myslí si.

Netypicky málo ranených

Jedným z faktorov vnášajúcim veľkú neistotu do všetkých odhadov je skutočnosť, že nepoznáme presný pomer padlých a ranených. Ten zvykne v konvenčných vojnách dosahovať pomer 1 : 3 v prospech ranených.

V posledných desaťročiach však západné armády dokázali zachrániť omnoho väčší počet ranených, čo bolo spôsobené nielen pokrokmi na poli medicíny, ale najmä skutočnosťou, že vojny ako Afganistan sa sústredili na boj proti zle vycvičeným protivníkom bojujúcimi prevažne ľahkými zbraňami. Odborníci preto varujú, že v prípade veľkej konvenčnej vojny proti rovnocennému súperovi sa na luxus rýchlej evakuácie každého raneného vrtuľníkmi nemôžeme spoľahnúť.

Bývalý izraelský vojak Tomáš Alner v polovici apríla v rozhovore pre Postoj povedal, že pomer padlých a ranených môže byť nižší, než je zvykom, a dosahovať dokonca len 1 : 2. Počet padlých na ruskej strane vtedy po siedmich týždňoch vojny odhadol na 15-tisíc vojakov.

To bolo približne 75 % počtov, ktoré hlásili Ukrajinci. Ak by dnes reálne ruské straty dosahovali tri štvrtiny ukrajinských tvrdení, išlo by o 64-tisíc padlých.

Aj podľa Riška môžu ruské straty presahovať 55-tisíc padlých: „Ten pomer KIA (padlí)/WIA (ranení) je v ruskej armáde oveľa viac naklonený v neprospech WIA, okrem iného nedostatkom zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí pre Postoj.

O tom, aké obrovské musia byť straty na oboch stranách, svedčia aj výroky rakúskeho analytika Franz-Stefana Gadyho z think-tanku IISS. Gady prednedávnom spolu s Kofmanom a skupinou ďalších odborníkov navštívil Ukrajinu a varuje: „Ak by došlo ku konvenčnému konfliktu vysokej intenzity medzi veľmocami, musíme počítať s významnými stratami na ľuďoch a materiáli. To musí byť zahrnuté aj do plánovania ozbrojených síl. V NATO asi stratíme naše najlepšie jednotky v priebehu prvých dní až týždňov.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.