Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Spoločnosť
23. november 2022

Vojnový emigrant o situácii v Rusku

Vrátim sa, až Putin zmizne

Rozprával som sa s Moskovčanom, ktorý utiekol pred mobilizáciou do Kazachstanu. Stále dúfa, že sa do Ruska bude môcť vrátiť.

Vrátim sa, až Putin zmizne

Ruský občan utekajúci z krajiny po vyhlásení mobilizácie. Foto: TASR/AP

Nie je to tak dávno, iba dva mesiace, čo Rusi začali hromadne utekať z krajiny. Vladimir Putin vyhlásil takzvanú čiastočnú mobilizáciu obyčajných občanov do armády. Mala zmazať jeho neúspech na ukrajinskom fronte. Alebo prinajmenšom zastaviť ukrajinské oslobodzovanie vlastného územia, na ktoré si Kremeľ začal nárokovať.

Putinov režim sa zrejme spoliehal, že všemocnou propagandou omámený ľud s nadšeným „Urá“ na perách pôjde fasovať flinty a dá Ukrajincom, čo sa patrí. Takzvaná čiastočná mobilizácia mala zatiaľ efekt opačný.

Bezpochyby, väčšia časť mobilizovaných Rusov prevzala bielu bumážku s modrou pečiatkou a do armády vstúpila. Nemalá časť z nich potom ľutovala. Kremeľ mobilizáciu vyhlásil, ale nemal a stále nemá výzbroj a výstroj pre svojich občanov. Na internete sa občas objavia videá s nespokojnými vojakmi alebo ich príbuznými, ktorí sa sťažujú na rôzne nedostatky.

Tieto videá príliš nevypovedajú o skutočnom stave mobilizovanej armády. Oveľa lepšie tento stav ilustrujú oficiálne webové stránky ruských miest či regiónov. Prakticky na každej nájdete informácie o zbierke, o humanitárnej pomoci pre vojakov.

„Žiaci všetkých mestských škôl sa zúčastnili na akcii Moje teplo vojakovi. Deti zhromaždili teplé veci – ponožky, rukavice, palčiaky, spacie vaky – pre vojakov, ktorí bránia česť našej krajiny v zóne zvláštnej vojenskej operácie.

‚Myslím si, že to je dôležité, pretože naši vojaci každý deň bojujú za mier na zemi. Myslím, že je dôležité, aby vedeli, že ich vždy podporíme, že na nich myslíme, že všetko u nich bude v poriadku, aby na to nikdy nezabudli,‘ hovorí žiačka Strednej školy číslo 10 v meste Surgut Kristina Gubarovová.“

To je oficiálna správa zo Sibíri.

Bohužiaľ, my sa tu môžeme pozastaviť nad tým, že ruský vojak má nedostatok ponožiek. Rusom, zvlášť tým najmenším, veriacim v to, že ruský vojak na Ukrajine bojuje za mier, taká myšlienka napadne len výnimočne. Im ťažko dôjde, že o ponožky by sa mal starať štát, ktorý svojich vlastných občanov vmanipuloval do vojny proti cudzej krajine.

Preto sa nemožno čudovať stovkám tisícom Rusov, ktorí len čo počuli, že Vladimir Putin povoláva obyčajných ľudí do zbrane, rozhodli sa z krajiny utiecť. Asi predpokladali, ako celá tá čiastočná mobilizácia dopadne.

Podľa odhadov ruského nezávislého webu Bumaga v tomto roku opustilo krajinu najmenej 700-tisíc Rusov. Najsilnejšia vlna emigrácie sa zdvihla po vyhlásení takzvanej čiastočnej mobilizácie. Od konca septembra do začiatku novembra pravdepodobne z Ruska utieklo až 300-tisíc Rusov obávajúcich sa, že budú musieť ísť strieľať alebo sa nechať zabiť na ukrajinskom fronte.

Zostaňme ešte pri tejto štatistike. Podľa Bumagy do Gruzínska utieklo bezmála 113-tisíc Rusov, pričom hranicu tejto malej ani nie štvormiliónovej kaukazskej republiky prekročil viac ako jeden milión Rusov. V susednom Arménsku našlo azyl 42-tisíc Rusov. V ďalekom stredoázijskom Kirgizsku sa nachádza 30-tisíc Rusov a v Kazachstane 92-tisíc občanov krajiny Vladimira Putina.

Kto z Ruska utiekol? Predovšetkým išlo o mužov vo veku od 20 do 35 rokov, prevažne predstaviteľov strednej triedy a obyvateľov metropol.

Emigrant Vadim

Jedným z týchto typických ruských emigrantov je aj Vadim. Aj keď on sa za emigranta nerád označuje. Stále dúfa, že bude mať možnosť vrátiť sa späť do Ruska. Spojil som sa s ním, aby som sa dozvedel, ako vníma viac ako dva mesiace vo vojnovom exile v Kazachstane.

„Zatiaľ sa cítim ako na služobnej ceste. Na dlhej služobnej ceste,“ hovorí tak trochu odovzdane Vadim. A asi mu pomáha takto vnímať situáciu, do ktorej sa nechtiac dostal. Je to stále ten lepší variant. Na výber by mal už iba vojnu.

„V armáde som slúžil ako starší seržant, veliteľ evakuačnej čaty. Preto bolo pre mňa nebezpečné nachádzať sa v Rusku. Tušil som, že by som bol mobilizovaný. Ale vlastne brali každého. Režimu bolo jedno, či človek má titul PhD., je zamestnanec akadémie vied, podnikateľ alebo ťažko chorý človek – každý dostal povolávací rozkaz,“ opisuje Moskovčan mobilizáciu.

Ako Vadim hovorí, povolávací rozkaz neprevzal. V deň, keď Vladimir Putin a potom aj ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásili takzvanú čiastočnú mobilizáciu, si zbalil najnutnejšie veci a po tridsiatich piatich hodinách stál na rusko-kazašskej hranici s pásom v ruke.

Podľa jeho slov sa po začatí vojny proti Ukrajine atmosféra v Rusku výrazne zmenila. „Keď sa koncom februára začala vojna, na okraj spoločnosti sa dostali občania, ktorí nesúhlasili a nesúhlasia s Putinovou politikou a jeho vojnou. Z autokratického režimu sa stal režim totalitný, kde je nielen nesúhlas nezákonný, ale režim navyše začal požadovať, aby ho občania začali brániť. „A kto ho brániť nebude, tak je vlastizradca a nepriateľ ľudu. Nechcel som byť toho súčasťou,“ vysvetľuje Vadim.

Inzercia

Pritom sa domnieva, že bude horšie. Pre neúspechy ruskej armády na ukrajinskom fronte, kde stráca skôr anektované územie, ako je metropola juhovýchodu Ukrajiny Cherson, čoskoro môže dôjsť k ďalšej mobilizácii.

„Väčšina Rusov nesprávne hodnotí situáciu, mnohí sa stali obeťou štátnej propagandy a dobrovoľne sa nechali mobilizovať. Moji priatelia, ktorí zostali v Rusku a sú proti vojne a Putinovu režimu, sa zatiaľ vojne vyhýbali tým, že nepreberali povolávacie rozkazy. Doteraz pre to problém nemali. Obávam sa, že sa to môže zmeniť. Pretože Vladimirovi Vladimirovičovi sa ako manažérovi darí veľmi zle. Nie je schopný vybudovať funkčný systém. To sa týka aj armády. Ruské ozbrojené sily sú chimérou. Je to zničená a rozkradnutá organizácia. A tie ‚úspechy‘ ruskej armády, ktoré teraz vidíme, nie sú žiadne prekvapenia, je to adekvátny stav, v ktorom ruská armáda je. Žiť v Rusku pre niekoho, kto má vojenskú knižku, nie je rozumné,“ dodáva Moskovčan.

Bezmála dva mesiace Vadim pozoruje dianie v Rusku spoza hranice susedného štátu. V Kazachstane sa adaptoval. Zatiaľ mu celá situácia pripadá ako návrat do roku 2020, keď pracoval z domu v dôsledku covidovej izolácie. Teraz je v nútenej vojnovej izolácii od režimu vlastnej krajiny.

„Nemám dôvod sa sťažovať. Najskôr som žil v Uralsku. To je zhruba tristotisícové mesto na severozápade Kazachstanu neďaleko hranice s Ruskom. Strávil som tam niekoľko dní. Býval som v moteli pre kamionistov.

Potom som odišiel do hlavného mesta Astana. Páči sa mi tu. Je to moderné mesto s dobre fungujúcou infraštruktúrou. Potom čo do Kazachstanu začali odchádzať Rusi, tu prudko začali rásť ceny na prenájom bytov. Do tej katastrofy (vojny, pozn. autora) bolo možné solídny byt nájsť za 160-tisíc tengov mesačne (cca 335 eur), teraz ceny vyrástli štvornásobne.

To je asi jediná a tá najťažšia vec, ktorá ma v Kazachstane trápi. Inak Kazaši hovoria dobre po rusky, často medzi sebou. Preto sa tu nepovažujem za emigranta. Ja aj ďalší Rusi sa normálne integrujeme. Ľudia sú tu priateľskí. Za mesiac a pol som počul niečo negatívne o nás len raz. Jedna ženská na mňa nedávno kričala, aby sme čo najskôr odišli preč,“ delí sa o svoje dojmy.

Ostáva len dúfať

Vadim však nechce zostať v Kazachstane navždy. Stále krajinu, ktorá mu poskytla útočisko pred vojnou, vníma ako dočasnú prestupnú stanicu. Rád by sa vrátil späť do Ruska, ale iba pod podmienkou, že Putin padne.

„Aby som sa mohol bezpečne vrátiť späť do Ruska, tak Putin nesmie byť prezidentom. Na slobodu musia vyjsť Alexej Navaľnyj a Iľja Jašin, Andrej Pivovarov, Vladimir Kara-Murza a ďalší lídri opozície a politickí väzni. A do Ruska sa bude môcť vrátiť Michail Chodorkovskij. To by totiž znamenalo, že sa k moci v Rusku dostalo liberálne hnutie. V takom prípade sa nielen budem môcť vrátiť späť, ale budem chcieť byť doma čo najskôr. Pretože každý aktívny občan bude potrebný na budovanie nového Ruska.

Ak Putin zostane pri moci, tak nás čaká tvrdá diktatúra a vojna s celým svetom. Je jasné, že by som sa za týchto podmienok do Ruska nevrátil. Rovnako ako keby Putin prišiel o moc a nahradil ho Prigožin (Jevgenij Prigožin, ruský podnikateľ a zakladateľ žoldnierskej armády Vagnerova skupina, pozn. autora) alebo Patrušev (Nikolaj Patrušev, bývalý šéf tajnej služby FSB a súčasný generálny tajomník ruskej bezpečnostnej rady, pozn. autora). Znamenalo by to, že diktatúra len zmenila CEO,“ vysvetľuje pred vojnou utečený Moskovčan.

Ako dlho bude čakať na pád Putinovho režimu? V tom má Rus jasno.

„Ak budú vyhliadky také, že v priebehu polroka alebo maximálne roka príde v Rusku k moci demokratický režim, tak je pre mňa jednoduchšie zostať v Kazachstane. A potom sa okamžite vrátim späť do Ruska. Ak ani po roku sa situácia v Rusku nezmení, tak asi Kazachstan opustím a skúsim nájsť nový domov v Európe. Najradšej by som do Veľkej Británie,“ sníva Vadim.

Nedávno som na Postoji písal o problémoch ruskej zahraničnej opozície. A ako vidíte, sú identické so situáciou, v ktorej sa nachádza Vadim.

Ruskí opozičníci aj Vadim, ktorý je do istej miery aj v opozícii, si želajú zmenu v Rusku. Ale možnosti, ako ju uskutočniť v krajine, vymenili za svoju slobodu a bezpečnosť.

Nezostáva im preto nič iné než dúfať, že sa Rusi v Surgute alebo kdekoľvek inde pri balení ďalších ponožiek pre vojakov prebudia z letargie a vojnových ilúzií. A povedia Putinovi nie.

Sotva k tomu však v blízkom čase dôjde. Ak vôbec.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.