Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
16. november 2022

Pohľad z Moskvy

Ruská opozícia chce odstrániť Putina, no symbolom nádeje pre Rusov zatiaľ nie je

Na čo narážajú v Rusku sny o likvidácii Putina, nová ústava a nádej na lepšie zajtrajšky.

Ruská opozícia chce odstrániť Putina, no symbolom nádeje pre Rusov zatiaľ nie je

Garri Kasparov a Iľja Ponomariov. Foto - Flickr.com

Vieme, kto príde v Bielorusku k moci, až padne režim Alexandra Lukašenka? Ak budeme brať do úvahy, že sa vlády nad krajinou chopia predstavitelia demokratického tábora, nie nejakí Lukašenkovi pohrobkovia, najväčšiu šancu má Sviatlana Cichanovská, prípadne jej manžel Siarhej, ktorého po uväznení v prezidentských voľbách v auguste 2020 úspešne zastúpila.

A ako to je v Rusku? Ruská opozícia v krajine Vladimira Putina bola represívnymi orgánmi rozdrvená ešte pred vojnou proti Ukrajine. Eliminácia ruskej opozície vyvrcholila uväznením jej predáka Alexeja Navaľného vo februári minulého roka. Vo väzení by mal predbežne stráviť bezmála tri roky. Ruský režim však vykazuje snahu udržať Navaľného za mrežami čo najdlhšie.

A tí ďalší významní ruskí opozičníci? Po tom, čo Kremeľ delegoval boj s antisystémovou opozíciou represívnym orgánom, odporcovia vládneho režimu začali čeliť mimoriadnemu tlaku. Hru mačky s myšou, ktorá sa prejavovala napríklad tým, že opozícii bolo kvôli domnelej pluralite umožnené zúčastniť sa na politickej súťaži, nahradilo tvrdé obmedzovanie opozičnej aktivity.

O osude Navaľného som sa zmienil. Poprední ľudia z jeho tímu, ako napríklad Ľubov Soboľová alebo Leonid Volkov, museli Rusko opustiť. Podobnú cestu zvolili desiatky, možno stovky aktívnych ruských opozičných aktivistov.

Navaľného Fond boja s korupciou bol označený za extrémistickú organizáciu. Ďalšie významné mimovládne organizácie dostali tú istú značku alebo obdobnú – sú označené za zahraničných agentov. To sa týka napríklad jednej z najstarších ľudskoprávnych organizácií, vplyvnej neziskovej organizácie Memorial.

Na prenasledovanie „nevhodných“ politikov sa využívali aj covidové obmedzenia alebo promptne zavedený zákon o takzvanej diskreditácii ruskej armády. Navaľného súputník Iľja Jašin od leta čaká vo väzbe na trest za svoj postoj k zločinom v ukrajinskej Buči. Hrozí mu až 15 rokov väzenia.

Čo spraví nová vláda, ak príde k moci

Z Ruska fakticky zmizli nezávislé médiá. Zostala len prokremeľská propaganda a sociálne siete s obmedzeným prístupom.

To, prirodzene, neznamená, že v Rusku zostávajú výlučne prorežimne naladení ľudia. Cez víkend som bol v dedine nejakých sto kilometrov od Moskvy. Neznámy odvážlivec tam priamo na sochu Lenina na Ulici Sovietskej armády zavesil plagát: „Preč s vojnou! Zaveste cára! V. I. Lenin.“ Je to však skôr výkrik do tmy než tendencia.

O to aktívnejšie chce bojovať s režimom Vladimira Putina ruská opozícia v zahraničí.

Medzi 4. a 7. novembrom sa v paláci Poľskej akadémie vied v dedine Jablonna severne od Varšavy zišli predstavitelia ruskej politickej emigrácie. Lepšie povedané, jej ľavicovo orientovaná časť okolo bývalého poslanca ruskej Štátnej dumy Iľju Ponomariova.

Spolu s ním sa na podujatí zúčastnil jeho bývalý kolega z poslaneckého klubu Spravodlivé Rusko Gennadij Gudkov, niekdajší advokát Pussy Riot Mark Fejgin, právnička a skoršia členka ruskej komunistickej strany Jelena Lukianovová či niektorí ruskí protikremeľskí zastupitelia.

Cieľom zhromaždenia, ktoré sa zhodou okolností uskutočnilo medzi ruským štátnym sviatkom oslavujúcim vyhnanie poľských interventov z Moskvy a výročím boľševickej revolúcie, bolo ponúknuť Rusku a medzinárodnému spoločenstvu alternatívu budúceho vývoja krajiny. Ruska demokratického, bezpečného pre svojich susedov a možno aj rozdrobeného.

Ruskí opozičníci čas nestrácali a schválili si nielen dokument, ktorý má byť budúcou ruskou ústavou, ale zároveň cestovnú mapu, ako bude postupovať nová vláda, keď príde v Rusku k moci.

Ľudia okolo Ponomariova plánujú rozpustiť všetky orgány putinovského režimu, oslobodiť politických väzňov, postaviť vojnových zločincov pred medzinárodný tribunál, ale napríklad aj poskytnúť národom Ruskej federácie právo na sebaurčenie.

Najväčšiu kontroverziu medzi účastníkmi vyvolal návrh zákona o lustrácii. Dokument predpokladá preveriť poslancov Štátnej dumy posledných dvoch funkčných období, teda tých, ktorí v dolnej komore ruského parlamentu zasadajú od roku 2016. A tiež ich kolegov senátormi či príslušníkmi všetkých silových a represívnych orgánov.

Previerke by v postputinovskom demokratickom Rusku mali čeliť aj všetci tí, ktorí verejne podporovali ruskú vojnu proti Ukrajine. Tieto osoby by mali byť nielen zbavené aktívneho i pasívneho volebného práva, rovnako by im malo byť zakázané pôsobiť v štátnej sfére.

Lustrácii by sa, naopak, mala vyhnúť osoba, ktorá odovzdá Vladimira Putina medzinárodnému tribunálu alebo ho odprevadí zo sveta. Mnohí delegáti posledný bod považovali za nezákonný.

Zjazd vo vyhlásení vyzval „západných spojencov z protiputinovskej koalície“, aby prestali Vladimira Putina vnímať ako zástupcu Rusov. „Je to podvodník, bandita, vrah a fašista. Takí ľudia nemajú národnosť. Dávno si uzurpoval moc terorom a sprisahaním a ďalej nemôže byť považovaný za legitímnu hlavu Ruskej federácie,“ domnievajú sa predstavitelia ruskej opozície.

Naopak, o svojej legitimite účastníci zjazdu nepochybujú. Svoje právo zastupovať Rusov opierajú o svoj niekdajší poslanecký a zastupiteľský mandát. Ponomariov pôsobil v Štátnej dume medzi rokmi 2007 až 2014, Gudkov od začiatku tisícročia do roku 2012, Fejgin medzi rokmi 1994 až 1995.

Pričom v Zjazde ľudových poslancov – ako ruská opozícia svoju akciu nazvala – nemožno nevidieť nielen politické ambície, ale aj istý historický presah. Zjazd odkazuje na režimom povolené demokratizačné hnutie na sklonku Sovietskeho zväzu. Išlo o akýsi zárodok tolerovaného parlamentarizmu v ére perestrojky.

Na vtedajšom Zjazde ľudových poslancov odštartoval politickú kariéru disident, laureát Nobelovej ceny mieru Andrej Sacharov, ľudskoprávna aktivistka Galina Starovojtová, ale aj prvý starosta Petrohradu Anatolij Sobčak, vďaka ktorému sa do politiky dostal Vladimir Putin.

V máji 1990 bol na Zjazde ľudových poslancov zvolený za predsedu Najvyššieho sovietu Ruska Boris Jeľcin a o niekoľko týždňov neskôr sa začal odpočet konca sovietskeho impéria.

Cestovná mapa, ako riadiť Rusko, by tu bola. Náznak kontinuity tiež. Rovnako symbolická legitimita. Z marketingového hľadiska to majú Ponomariov a jeho ľudia splnené na jednotku. Teraz už zostáva len maličkosť: prísť k moci v Rusku.

Inzercia

Kasparovovo fórum

V ruskom opozičnom tábore je tesno. Ani nie mesiac po Zjazde ľudových poslancov sa v litovskom Vilniuse uskutoční Protivojnová konferencia Fóra slobodného Ruska, ktorú vedie šachový veľmajster a Putinov odporca Garri Kasparov.

Na prelome novembra a decembra budú ruskí opozičníci ako spomínaný Kasparov, exposlanec Štátnej dumy a syn Gennadija Gudkova Dmitrij, niekdajší šéf opozičného hnutia Zväz pravicových síl Leonid Gozman, známy ruský ekonóm Vladislav Inozemcev a ďalší takisto premýšľať a hovoriť o páde Putinovho režimu a postputinovskom Rusku. 

A bezpochyby obe ruské opozičné organizácie budú medzi sebou súperiť v nekompromisnosti voči Kremľu.

Fórum slobodného Ruska založené v marci 2016 združuje väčšinu významných predstaviteľov ruskej opozície a posledných niekoľko rokov si držalo renomé nezmieriteľných protivníkov Vladimira Putina.

V decembri 2017 účastníci vytvorili takzvaný Putinov zoznam – rozsiahlu databázu osôb, ktoré „nesú zodpovednosť za vytvorenie a fungovanie systému uzurpácie moci a potláčania občianskych slobôd v Rusku“.

Po ruskom vpáde na Ukrajinu 24. februára Fórum vyzvalo na vytvorenie širokej medzinárodnej protiputinovskej koalície s čo najsilnejšími sankciami voči Kremľu vrátane tých proti ruskému energetickému sektoru. Zároveň členovia Fóra podporili zosilnenie prítomnosti Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe.

Kontroverziu vyvolala iniciatíva Fóra o vytvorení osobitného dokladu pre Rusov, ktorí nesúhlasia s Putinovou vojnou proti Ukrajine. Tento doklad by mal vlastníka ochrániť pred sankciami a reštrikciami v zahraničí.

Môžeme špekulovať, či išlo o ambiciózny pokus vytvoriť podmienky na emigráciu ruských oligarchov a tým aj oslabiť Putinov režim alebo paniku medzi ruskými opozičníkmi, ktorí sa obávali národnostnej diskriminácie na Západe.

Na báze Fóra vznikol koncom tohtoročného augusta Ruský protivojnový výbor. Jeho členmi sa stali predtým nezmieriteľní politickí konkurenti: Garri Kasparov, niekdajší najbohatší Rus a Putinov na slobode žijúci úhlavný nepriateľ Michail Chodorkovskij a Ľubov Soboľová od Navaľného.

O svoje záujmy sa hlásia aj aktivisti národov žijúcich v Ruskej federácii a túžiacich po nezávislosti. Tento rok v lete bola založená Liga slobodných národov združujúca hnutie Baškirov, Buriatov, ingrijských Fínov, Kalmykov, Tatárov a Mordvincov. Koncom júla Praha hostila Fórum slobodných národov Ruska, v ktorom sa Liga slobodných národov aktívne angažuje.

Čo ruskej opozícii chýba

Mimo týchto organizácií existuje široké spektrum opozičných hnutí emigrantov v ruských diaspórach v jednotlivých európskych krajinách.

Mohlo by sa zdať, že Ponomariovov Zjazd ľudových poslancov má pred svojimi opozičnými kolegami náskok: má projekt postputinovskej ústavy a prezentuje sa ako orgán založený na vôli ruských voličov, ktorí kedysi jeho predstaviteľom dali hlas v (tradične pre Rusko neférových) voľbách.

Zjazd však čelí hneď niekoľkým zásadným problémom. Ostatné opozičné organizácie ho neuznávajú a ťažko konkurenčný, nieto ešte teoreticky nadradenejší projekt uznajú.

Fórum slobodné Rusko na Zjazd nijako nereagovalo. Pravdepodobne pre napäté vzťahy medzi Ponomariovom a Kasparovom. Naopak, Liga slobodných národov sa voči Zjazdu vymedzila ešte pred jeho začatím. „Nepotrebujeme arbitrov z Moskvy – ani vládnych, ani opozičných. Sme za dialóg a kontakt iba s tými, ktorí verejne podporujú právo zotročených národov na vytvorenie nezávislých štátov,“ uvádza Liga.

Odmietavú pozíciu zastávajú aj niektoré ruské aktivistické zoskupenia v Poľsku. Vo svojom vyhlásení poukázali na to, že predstavitelia Zjazdu nie sú zvolenými predstaviteľmi ruského protivojnového a demokratického hnutia, pričom upozorňujú, že vplyvní predstavitelia ruskej opozície ako Ľubov Soboľová alebo niekdajší predseda opozičnej strany Demokratická voľba Vladimír Milov nikdy nedostali mandát od voličov preto, že im Kremeľ bránil zúčastniť sa na voľbách.

Zjazd ľudových poslancov zároveň čelí vnútornému pnutiu. Zastupiteľka z Voronežskej oblasti Nina Beľajevová, ktorá sa podieľala na vypracovaní zákona o lustrácii, obvinila Ponomariova, že dokument upravil podľa seba a vedenie Zjazdu jej znemožnilo sa na akcii zúčastniť. Po skončení akcie podala na Ponomariova za ohovárane trestné oznámenie. Záležitosť bude riešiť lotyšská polícia.

Problematické je aj schválenie postputinovskej ústavy a ďalších dokumentov Zjazdu. Na hlasovaní o kľúčových aktoch pre ruskú opozíciu – alebo aspoň by nimi mali byť – sa zúčastnil minimálny počet delegátov. O novej ústave rozhodovalo iba 24 zúčastnených z celkových 47.

Kľúčovým problémom je aj to, že Zjazd ľudových poslancov, ako v skutočnosti všetky zahraničné organizácie ruskej opozície, nemá žiadnu podstatnú podporu u obyvateľov Ruska.

Napriek tomu, že prieskumy verejnej mienky indikujú u Rusov isté protivojnové nálady (podľa ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Center 57 percent respondentov si praje začatie mierových rokovaní s Ukrajinou), ťažko ich možno spájať s aktivitami ruskej opozície alebo so sympatiami k nej.

Sny o likvidácii Putina, nová ústava a nádej na lepšie zajtrajšky – to všetko majú ruskí opozičníci v zahraničí pekne vymyslené. Problém zostáva v tom, aby si dokázali získať srdce a mysle prostých Rusov. Priamo tam v Rusku. Ruská politická emigrácia má plány, fóra a orgány, chýba jej symbol nádeje.

Pre Bielorusov je touto nádejou Sviatlana Cichanovská. Nie azda preto, že stopercentne príde v krajine k moci. Ukázala však, že Lukašenka sa dá poraziť. Desakralizovala diktátora tým pre neho najponižujúcejším spôsobom: demokratickým nástrojom zvaným voľby. Táto nádej Rusom chýba.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.