Dobrý výsledok strany Hlas v komunálnych a župných voľbách akceleroval aj debatu, akým spôsobom by sa subjekty, ktoré sa v minulosti kriticky vymedzovali voči Smeru, mali postaviť k politickej spolupráci s Petrom Pellegrinim.

Do volieb síce ešte zostáva nejaký čas a podpora pre jednotlivé strany sa môže meniť. V každom prípade dnes všetko nasvedčuje tomu, že Hlas je politickou silou, ktorú pri zostavovaní ďalšej vlády nebude možné ignorovať.

Túto debatu vlastne otvoril už v lete Igor Matovič, keď začal verejne tvrdiť, že sa chystá nová liberálna koalícia Hlas, SaS, Progresívne Slovensko, ktorá sa chce po voľbách ujať moci.

Špekuláciám týmto smerom pomohol aj Richard Sulík, keď nedávno zadefinoval, že SaS vstúpi len do takej vlády, ktorá sa zaviaže k prijatiu registrovaných partnerstiev. Navyše tak musí urobiť veľmi rýchlo, už na prvej alebo druhej schôdzi nového parlamentu.

Ak bude Sulík na tejto podmienke trvať a zároveň chcieť vládnuť, tak takýto scenár sa bude dať najľahšie uskutočniť práve v konštelácii so stranami Hlas a PS.

Vo vytváraní mediálneho predpolia pre Pellegriniho rehabilitáciu sa angažuje novozvolený banskobystrický župan Ondrej Lunter a možnosť spoločného vládnutia Hlasu so SaS a progresívcami sa čoraz viac stáva témou aj pre liberálnych komentátorov.

Nie je vôbec ťažké si predstaviť, že zakrátko prestane byť uvažovanie o takomto modeli povolebnej spolupráce tabu aj pre špičky SaS a PS.

Petra Pellegriniho musí takýto posun v debate tešiť. Je to niečo úplné iné, ako odpovedať na nepríjemné otázky o korupčných kauzách z časov smeráckych vlád. Stačí sa mu usmievať, múdro opakovať vetu o voličoch, ktorí na konci dňa rozhodnú, a sledovať, ako koaličný potenciál Hlasu utešene rastie.

Ponúkanú vstupenku do liberálnych salónov môže po voľbách roztrhať samotný Peter Pellegrini. Zdieľať

Napriek tomu sa na vládnutie Hlasu so SaS a PS zďaleka nedá pozerať ako na hotovú vec, prirodzený scenár, ktorý nastane, ak ho volebné výsledky matematicky umožnia. A to ani za predpokladu, že by s takýmto variantom boli stotožnené ako SaS a PS, tak mediálni mienkotvorcovia.

Ponúkanú vstupenku do liberálnych salónov môže totiž po voľbách roztrhať samotný Peter Pellegrini a nasmerovať Hlas k spoločnému vládnutiu s Robertom Ficom. Ak na to nebudú mať väčšinu, môžu sa snažiť získať do takejto zostavy ešte niekoho tretieho. Napríklad Borisa Kollára. Čo vôbec neznie až tak nepredstaviteľne.

Na takýto krok by mal šéf Hlasu niekoľko dobrých dôvodov.

Prvým je skúsenosť s vládnym účinkovaním SaS. Sulíkova strana bola doteraz v dvoch vládach a v obidvoch prípadoch to nedopadlo dobre. Vláda Ivety Radičovej sa pre neústupnosť SaS v téme eurovalu predčasne skončila a kabinet Eduarda Hegera zase pre odchod liberálov z koalície prišiel o väčšinu v parlamente. Richarda Sulíka a jeho kolegov rozhodne nesprevádza povesť spoľahlivých koaličných partnerov. Aj na PS sa v Hlase budú pozerať ako na riskantného a nevyspytateľného partnera do vlády.

Tiež platí, že voliči Hlasu majú oveľa bližšie k voličom Smeru ako k podporovateľom Sulíka či progresívcov. Podľa letného prieskumu agentúry Ipsos by bol Smer druhou voľbou pre polovicu priaznivcov Hlasu. Zatiaľ čo voliči SaS a PS o možnosti, že by dali svoj hlas Pellegrinimu, ani neuvažujú.

Podobne to platí aj pre hodnotové otázky. Napríklad v názore na registrované partnerstvá sa voliči Hlasu oveľa viac podobajú priaznivcom Smeru ako prívržencom SaS a PS.

Potom je tu ešte tretí dôvod. Podozrenia z korupcie nie sú problém len ľudí spojených s dnešným Smerom, ale vznášajú sa aj nad niektorými činovníkmi Hlasu. Z korupcie bol obvinený exminister Peter Žiga a podozrenia sa objavili aj voči samotnému Pellegrinimu. Tieto veci sa vyšetrujú a môžu sa nimi zaoberať súdy.

Peter Pellegrini vyšetrovanie káuz z éry vládnutia Smeru označuje za zneužívanie polície a prokuratúry na politické procesy. Náprava týchto „deformácií“ v polícii a justícii by sa mu určite najľahšie zjednávala práve vo vláde s Robertom Ficom.

Čo pre politické rozhodovanie šéfa Hlasu tiež nemusí byť úplne zanedbateľný argument.