Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
02. november 2022

Na čom záleží

O rovnosti hovorme tak, aby nás to posúvalo k sebe, nie od seba

Rozbiehame nový newsletter o vzťahoch, rodine a živote. 

O rovnosti hovorme tak, aby nás to posúvalo k sebe, nie od seba

Foto: Flickr/mrhayta

V poslednom období som mala viacero zaujímavých rozhovorov s ľuďmi vo svojom okolí o spoločenských rolách muža a ženy. 

Pre konzervatívne prostredie je to citlivá téma, keďže udržanie tradície a rešpekt k biologickým danostiam pohlaví je jednou z hlavných a vďakabohu ešte stále dôležitých tém u nás. 

Na druhej strane sme generáciou, ktorej rodičia vyrástli a pracovali v čase komunizmu za takmer plnej zamestnanosti žien, takže sme až na výnimky videli oboch naplno pracujúcich rodičov. Problém spravodlivého delenia úloh našich rodičov bol v tom, že socializmom vynucovaná rovnosť sa často končila pred prahom domácnosti. 

Panelákové rodiny, kde muž stratil svoju niekdajšiu rolu starostlivosti o statok, fungovali často na princípe, že na ženu si po práci na plný úväzok počkala doma ešte šichta upratovania, varenia a starostlivosti o deti, zatiaľ čo muž si vypýtal zaslúžený oddych po práci a nerušené sledovanie večerných správ. 

Generácia Husákových detí videla doma model, kde otec sedel za vrchom stola a počas obeda sa už nemal dôvod postaviť, lebo žena a prípadne väčšie deti sa postarali o všetko ostatné. Ženy nefrflali, hoci sa už na príjme rodiny podieľali v plnej miere, rolu v domácnosti si zastali ešte tak, ako to zažili u svojich mám, a systém ako-tak fungoval. 

Dnes sa debaty o postavení mužov a žien posunuli niekam inam. Rovnosť dnešného typu, ktorá je dnes vládami podporovanou agendou, popri rovnosti pracovných príležitostí, ktorá je už samozrejmosťou, vytvára spoločenský tlak na to, ako to máme mať zorganizované s deťmi a doma. 

Do istej miery je to téma spoločenskej debaty, lebo aj štát vytvára podmienky, v ktorých si rodiny nastavujú svoje fungovanie. Predškolská starostlivosť o deti, nastavenie rodičovskej dovolenky či finančná podpora rodín s deťmi s tým úzko súvisia. 

Na druhej strane je tu oveľa podstatnejšia kultúrna diskusia, ktorá reflektuje, kam sa naše roly muža a ženy skutočne posunuli a ako to ovplyvňuje naše rodiny. 

Keď čítam texty kolegýň, novinárok, ktoré sa otvorene až aktivisticky hlásia k feminizmu, mám pocit, že akcenty, ktoré mužov a ženy stavajú proti sebe, majú stále v popredí. Ide z toho hnev a komplexy, a to i v dobe, v ktorej ich už dávno netreba mať. Tento hnev nie je dobrým radcom a smeruje nás tam, kde samy byť nechceme. Na bojové pole.

Téma roly muža a ženy v spoločnosti je pritom veľmi dôležitá, rovnako aj to, akú má mať v rodinách konkrétnu praktickú podobu.

Vidím to na tom, ako mnohé manželstvá riešia vážne problémy už po pár rokoch od svadby, lebo si na začiatku vzťahu neodkomunikovali, ako to budú mať zorganizované, keď prídu deti. 

Ako v rozhovore pre Postoj hovorí párový terapeut Zoltán Mátyus, môže ísť o rozbušku v nejednom vzťahu. „Žijeme v transformačnom čase, keď je dobré si na začiatku vzťahu updatovať, aký systém fungovania je pre nás dobrý, aký systém rovnoprávnosti je v našej rodine vítaný. Niekedy sa vyberieme s mainstreamom a nakoniec zistíme, že nám to viac berie, ako dáva,“ tvrdí Mátyus. 

Hovoriť o rovnosti tak, aby nás to posúvalo viac k sebe než od seba, by malo byť cieľom. Mužom sa dnes zásadne prepisuje ich spoločenská rola a majú čo robiť, aby sa s tým v psychickom zdraví vyrovnali.

My ženy sme nabrali nové sebavedomie, máme dojem, že sme tri kroky pred mužmi a je čas, aby sa oni začali doťahovať na naše vzťahové a výkonnostné štandardy aj doma. Vidím okolo seba páry, ktoré sú na bojovom poli, vytvárame klanové skupiny, ktoré na seba spoza rohu frflú. Otrávili sme si to, čo nás malo tešiť.

Pozorujem to na tom, že keď sa ide muž ženiť, aké poznámky si vyslúži od svojich starších skúsenejších ženatých spolupútnikov. Hovoria o strate slobody, o konci života v radosti, o začiatku éry neustálej kontroly a starostí.

Možno si ženy za to môžu samy, možno je to však len volanie o pomoc. Nikto by nemal byť tri kroky popredu, krajšie by bolo na seba počkať, aby sme šli ďalej v slobode a v radosti.  

Inzercia

Oplatí sa prečítať

Téme rozdelenia konkrétnych úloh v rodinách sa venovala aj kolegyňa Mária Melicherová, ktorá píše, že už aj zdanlivo banálna záležitosť ako upratovanie je v súčasnosti zdrojom nemalých problémov v mnohých rodinách.

„Že nejde o nafúknutú tému, svedčia rebríčky príčin partnerských konfliktov, kde sa domáce práce radia na prvé priečky popri správe financií, sexuálnom živote, výchove detí a pracovnom vyťažení. Najnovšie sa ako zdroj konfliktov objavuje aj množstvo času stráveného na mobile,“ píše Mária vo svojej rubrike Zo života mamy.

Výborný profil kanadského lekára Gabora Matého napísala Alena Potocká, ktorá upozorňuje, že aj keď sa Maté svojimi názormi radí skôr medzi ľavicových intelektuálov, napriek tomu po rokoch práce prichádza k poznaniu, ktoré je skôr typické pre konzervatívne prostredie. A to je, že najdôležitejšie obdobie vo vývoji dieťaťa sú jeho prvé tri roky života.

Maté sám so smútkom priznáva, že u svojich detí toto obdobie zmeškal. Lekár tvrdí, že súčasné deti sú podľa neho traumatizované aj tým, že na ne rodičia nemajú čas. „Keď hovoríme o vývinových potrebách dieťaťa, príroda si žiada, aby zostalo s matkou aspoň do jedného roka života. Oddelenie od matky do tohto veku môže u dieťaťa vyústiť do traumy,“ upozorňuje lekár. 

 


Oplatí sa vidieť

Na Netflixe sa medzi najsledovanejšími seriálmi drží tieto dni séria From Scratch. Prvý diel sa začína ako lacná romantika bez hlbšieho odkazu, ale ak sa prehryziete prvým dielom, tie ďalšie sa rozvinú do milého príbehu lásky dvoch veľmi rozdielnych ľudí, mladej Afroameričanky a sicílskeho kuchára, ktorí sa učia mať sa radi napriek svojim odlišnostiam. Sympatické je, že príbeh sa svadbou nekončí, ale začína a to, čo prichádza potom, je život so všetkými jeho komplikáciami a vzťahmi so širšou rodinou. Nechýba dráma, ktorá však zanechá nádej, nie pocit prázdnoty. Ak máte chuť na príbeh, ktorý vo vás zanechá pocit, že ísť spolu je radosť a nie boj, tak vás to poteší. 

Oplatí sa sledovať

Urobili sme rozhovor s Nikoletou Šimonovou, ako riešiť jedlo tak, aby nám z toho nepreplo. Nikoleta je aktívna na Instagrame a oplatí sa ju sledovať, ak sa prostredníctvom pár klikov chcete dozvedieť, ako si upraviť stravu s ohľadom na svoje zdravie. 

Tomáš Mikulovský učí matematiku a geografiu na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne, ale poznajú ho už žiaci z celého Slovenska. Je to vďaka jeho vzdelávaciemu youtubovému kanálu MaTYkár, na ktorom sa snaží deťom vysvetliť to, čo nestihli pochopiť na hodinách, či pomôcť im v príprave na prijímačky. Na Postoji sme s ním urobili rozhovor, ktorý sa držal dlho ako najčítanejší text týždňa. 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.