Kríž a sedem slov (Ján Frátrik)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kríž a sedem slov (Ján Frátrik)

Báseň na nedeľu. Michal Chuda vyberá tentoraz báseň, ktorá sa veľmi hodí do pôstneho obdobia.

Kríž a sedem slov

EPILÓG

 

Ach, večnovečné slovo: Dokonané je! Ktože tu

posunuje hranicu a priedel života a smrti?

Spod vlastných hriechov nevieme sa zdvihnúť.

Sme jedna nepriezorná noc,

čo z večnej tmy sa do očisty rúti.

Ak povieš Kristus – zasvieti ti Kalvária s krížom,

ak chceš ho nasledovať, miluj,

odpúšťaj a za ním choďže!

Ak budú hádzať kameňom – ty vracaj vždy len chlebom.

Ak pomstia sa ti, pomodli sa: Odpusťže im, Bože...

Tak ľahko je k tebe, Kriste. Ach, tá nepriezorná sebatrýzeň.

Ale my z lásky k tebe

samých seba premáhame.

Ó, tvoje telo samý bront a osuhlina

nášho pľutia! A my to všetko chceme

odmodliť sa v chráme...

Na každom kroku zapierame a hneď uznávame.

Čím viac ťa odstŕkame, tým sa väčšmi vnáraš do nás.

My nie sme hodní ani šepkať slová bohopocty,

lebo sme druhým protivní

a teba nechávame v sebe skonať...

Nechceme iba súcit, z modlitbovej knižky žmoliť

slová, ni poľutovať iba beznádejných, bezbranných

v ich ťažkej rane – kto s tebou dal sa, je už len

ako burič ponížených,

veď s tvojím krížom k svetským ťarchám sa iba primkýname.

Ó, Kriste, nechajže nás vybolestiť svoje

slabosti, veď život náš sťa Kalvária krvou bronie.

Nech obraz tvoj nám nevybledne na rúhavej ceste.

Ostaňže s nami. Večná cesta pre pokoj a pre svedomie.

Koho by z nás tu neobmäkčil krvi chuchvalec,

načo tu dokazovať božstvo – ty si dôkaz samý!

Len z módy naučili sme sa pochybovať voltairovsky,

nuž načo blúdiť a zas prísť,

jak Voltaire prišiel v Božie chrámy!

Darmo sa vzpína pokrok, technika a veda,

stupňové rakety jak babylonské tehly.

Obzri sa, človek, obzriže sa dolu –

čím vyššie stúpaš, tým viac bezdná hĺbka

sa ti rehlí.

Ktože by pomstu kriesil. Dohovárky aké.

Krvavé prítmie. Kalvária, aká bude ešte mnohá.

Storaké biedovisko, bezumie si hľadá príchyľ –

pretvárky márnotratných vždy sa ešte prídu

stúliť, Kriste, k tvojim nohám,

lebo sa chlebovina pokory tu ustavične drobí.

Nech akokoľvek, brat môj, prebáraš sa v bahne,

čo ako zurážal a zapredal si symbol kríža,

on, Kristus, vždy sa k tebe iba s láskou nahne

a vždy ťa okom stráži, nech si v akomkoľvek lete,

nech peruť pýchy priblíži ťa k Babylonu,

nech rozum vesmír s izotopmi podelí si,

nech astronauti preputujú medziplanetárnu zónu,

nech v ľudských rukách spieva rýchlosť kozmická,

nech človek raketou sa dotkne každej hviezdy –

len Láska spasí svet!

Živý je iba prameň vôd, len Boh. S ním na večnosť sa brieždi...

 

 

Básnik Ján Frátrik (1916 – 2000) písal svoju skladbu Kríž a sedem slov v rokoch 1954 – 1960, knižne však vyšla až v roku 1998 vo Vydavateľstve Nové mesto s ilustráciami Alexandra Bugana. Som rád, že ako editor som bol pri jej vydaní. Ide o pôsobivú básnickú reflexiu na známe Ježišove vyjadrenia na kríži, ako ich podávajú evanjeliá. „Poéma, v ktorej sa kalvárska dráma sústavne prestupuje s vnímaním všeobecnej ľudskej skutočnosti, vyznačuje sa bohatým vykreslením situácie a priliehavou patetickosťou. (...) Ale do prvého plánu, ponad rovinu obrazného básnického slova, dôrazne vystupuje jej poslanie byť svedectvom a vyznaním...,“ píše v doslove knižky Teofil Klas. Poéma obsahuje sedem častí, vybral som záverečnú časť Epilóg. Myslím, že je celkom namieste začítať sa práve v pôstnom čase do takýchto veršov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo