Hovoriť deťom aj o holokauste?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hovoriť deťom aj o holokauste?

Máme s deťmi hovoriť o citlivých témach, ako je vojna, extrémizmus či dokonca holokaust? A ak áno, ako to máme robiť?

Voľby na Slovensku ukázali, že mladí ľudia neváhajú dať svoj hlas extrémistom, a to dokonca v dedinách, ktoré nacisti vyhladili a hrôzu vojny tam dodnes pripomínajú pamätníky.

Do nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung prišla otázka od pohoršenej mamičky desaťročného chlapca, ktorý dostal v škole za úlohu pripraviť si tému o holokauste ako referát. Zhrozená mamička sa pýta odborníkov, či je normálne v takomto veku s deťmi riešiť dospelácke témy.

V novinách sa rozprúdila zaujímavá debata.

Ako doma hovoríme o zle

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že s deťmi sa od určitého veku dá hovoriť aj o vážnych témach bez toho, aby im ostala trauma či strach. S našou päťročnou a sedemročnou dcérkou sme si už prešli mnohými otázkami a pri niektorých témach dávame impulzy aj my rodičia. Tým, že sme rok žili v susedstve so sýrskou rodinou, nemohli sme sa vyhnúť téme imigrantov, vojny a dokonca aj praktík ISIS.

Keď za vami dieťa v predškolskom veku príde s otázkou „Mami, Joseph sa nemôže vrátiť domov, lebo mu ISIS odreže hlavu – čo to znamená?“ Samozrejme, primeranou formou sme vysvetlili celú situáciu v Sýrii a prečo sú tam kresťania mimoriadne ohrození.

V inom čase pri rozprávaní o mojom detstve sa naša prvorodená mudrlantka spýtala, čo sme my robili na hodinách náboženstva a na stretkách. A tak som jej musela vysvetľovať, že keď som bola v jej veku, náboženstvo sa nemohlo učiť na školách, lebo vládli komunisti. A že na stretká sme chodili len tajne, lebo boli zakázané, a náboženstvo nás domov chodila učiť rehoľná sestra v civile, ktorá predstierala, že prišla na návštevu. Nasledovalo nefalšované zhrozenie a bola to možnosť v jednoduchosti vysvetliť, čo je to žiť v neslobode.

„Mami, Joseph sa nemôže vrátiť domov, lebo mu ISIS odreže hlavu – čo to znamená?“ Zdieľať

Od komunistov sme sa dostali k nenávisti, ktorá drieme v ľudských srdciach a ktorá sa zobudila napríklad u fašistov, ktorí zabili mnoho ľudí iba preto, že mali iné náboženstvo či farbu pleti. Bola to príležitosť porozprávať aj o koncentračnom tábore na hrdinskom príbehu svätého Maximiliána Kolbeho či Nicolasa Wintona, ktorý zachránil mnoho detí pred smrťou v táboroch. Z rozprávania im tak nezostala trauma, ale silné ľudské príbehy odvahy postaviť sa zlu. Aj keď to zlo sme, samozrejme, neobišli.

Manžel zase deťom porozprával o trápení svojej českej babky, ktorá žila ako príslušníčka menšiny v ustašovskom Chorvátsku.

Z našej skúsenosti vieme, že malé deti nasávajú všetko okolo seba, rozhovor primeranou formou je preto dôležitý aj pre vytváranie rodinnej a duchovnej pamäti.

Čo na to odborníci na rodinu?

Vráťme sa k spomínanému listu mamičky do Süddeutsche Zeitung. Je primerané, že desaťročný chlapec má pripraviť referát o holokauste?

Kirsten Boie je spisovateľka a autorka viac ako stovky kníh pre deti a mládež. Na otázku ustráchanej mamičky odpovedá, že témam, ktoré sa týkajú hrôz vojny, sa v dnešnom svete nedá vyhnúť kvôli vplyvu médií.

Na to musí reagovať aj škola, aby nenechala deti osamotené v spleti informácií bez kontextu. Autorka tvrdí, že „fakty i hrozné čísla deti vo všeobecnosti spracovávajú oveľa ľahšie ako literárny text alebo film, ktorý sa ich viac dotkne, lebo osudy ľudí sú tak emocionálne bližšie. Ale ak máte pocit, že to vaše dieťa emocionálne nezvláda, pohovorte si s učiteľom o vhodnej forme.“

Jesper Juul, dánsky rodinný poradca a autor mnohých bestsellerov na tému výchova detí (nedávno sme ho predstavili na tomto mieste) s obavami mamičky chlapca zásadne nesúhlasí. „Väčšina učiteľov v Dánsku by s vami nesúhlasila a ja nesúhlasím tiež. V tomto veku sa dánske deti učia všetky možné nelichotivé fakty, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou. Zanecháva to na nich silný dojem a presne to je tá podstatná vec.“

V októbri minulého roka navštívila Slovensko kanadská spisovateľka Kathy Kacer, rodáčka z Toronta. Jej rodičia prežili holokaust, ona o tom napísala knižku pre deti. Jej knihy sú už preložené aj do slovenčiny. Cestuje po svete a otvorene deťom hovorí, čo jej rodina prežila.

V rozhovore pre denník SME hovorí, ako k nej boli rodičia od mala otvorení: „Boli veľkí rozprávači. Nepamätám si, žeby som niekedy v živote nedostala od nich odpoveď na akúkoľvek svoju otázku. Dokázali o dejinách rozprávať predo mnou tak, aby to nebolo príliš strašidelné. To, ako sa so mnou rodičia rozprávali, je pre mňa príkladom, ako písať jemnejšie a opatrnejšie s ohľadom na detského čitateľa. Deti musia niekde začať, neskôr ich prirodzená zvedavosť aj tak dovedie k snahe dozvedieť sa viac.“

Jesper Juul: V tomto veku sa dánske deti učia všetky možné nelichotivé fakty, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou. Zanecháva to na nich silný dojem a presne to je tá podstatná vec. Zdieľať

V Nemecku či Rakúsku sa dá zohnať množstvo literatúry pre deti, ktorá pomáha rodičom lepšie uchopiť tieto zložité témy. Aj internet ponúka pre nemecky hovoriacich rodičov i učiteľov zaujímavé podnety. V slovenčine toho veľa nie je, najmä chýbajú knihy, ktoré by radili, ako v tejto veci pristupovať k menším školákom. Aj preto často záleží na kreativite rodičov, ako sa k týmto témam postavia.

Nemecká autorka obrázkovej knihy pre deti o holokauste Judith S. Kestenberg si od tematizovania sľubuje, že deti dokážu počuté od rodičov dobre spracovať, že spoznajú, že aj dospelí robia chyby a že je dôležité za chyby niesť zodpovednosť, a nie hľadať iných vinníkov. Okrem toho sa deti učia, že dospelých je možné vidieť kriticky.

V Nemecku podľa prieskumov v prvých ročníkoch základných škôl toho ešte o svojej histórii veľa nevedia. Väčšina z nich však vedela, kto bol Adolf Hitler alebo Anna Franková, vedeli tiež, kto sú židia a čo je koncentračný tábor.

Samozrejme, v Nemecku má špeciálny význam, aby sa s takýmito vecami oboznamovali už menší žiaci. Ale ktovie, ako by podobný prieskum dopadol u našich piatakov či šiestakov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo