Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
30. október 2022

Výchovná poradňa

Prečo je dôležité, aby deti poznali rodostrom svojej rodiny

Na Dušičky častejšie ako inokedy privedieme svoje deti k hrobom ich starých či prastarých rodičov. Prečo je dôležité, aby deti poznali korene, z ktorých pochádzajú?

Prečo je dôležité, aby deti poznali rodostrom svojej rodiny

Ilustračné foto: TASR/Oliver Ondráš

Prichádza sviatok, ktorý je spojený so spoločnými rodinnými návštevami cintorínov a spomínaním na najbližších zosnulých. Prečo je dôležité, aby deti poznali rodostrom svojej rodiny a aby sme sa s nimi rozprávali o blízkych, ktorí už nie sú medzi nami? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Univerzita Pardubice, je otcom piatich detí

Som presvedčený o tom, že na to, aby sme mohli prejavovať skutočné emócie radosti, potrebujeme prežívať aj emócie zadumanosti a tichej meditácie.

Ako vychovávateľ detí s problémovým správaním som si vždy s nimi v čase Pamiatky zosnulých, práve v období takzvaného socializmu, naplánoval večernú návštevu Martinského cintorína. Prítmie zmiešané s hmlou, hroby, cesta k hlavnému krížu, zapálenie vlastnej sviece, to všetko vytváralo atmosféru zvláštnej blízkosti. A občas na náhrobku dokonca aj známe meno. Teda spojenie s realitou.

Moji „pubertiaci“, azda tým, že boli v „polepšovni“ a mimo svojej rodiny, to prežívali oveľa intenzívnejšie ako naše vlastné deti. Po návrate z cintorína v prítmí sme sa rozprávali o tom, kto na koho a prečo si zo zomrelých blízkych spomína.

Rozprávali sme sa o tom, aké dôležité je vedieť, ku komu patríme a kto patrí skutočne k nám, kde sú naše korene. „Pátrali sme“ po už zomrelých predkoch, zamýšľali sa nad zmyslom života a smrťou i otvorenou otázkou, čo po nej... Keď som sa večer vracal z práce domov, mal som pocit, že po tomto stretnutí som sa trocha „polepšil“ i ja.

Inzercia

Helloween je pre mňa len o povrchnom šantení. Neberme deťom „Dušičky“. Nevzdávajme sa ich. Berieme im tak možnosť zažívať hlbokú emóciu spojenia s realitou života, ale aj tichú radosť z toho, že vedia, ku komu patria. Myslime na to, že to nie je len sviatok o „mŕtvych“, ale aj o nás.

Katarína Winterová, sociálna pedagogička, rodičovská koučka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov, je mama štyroch detí

Tak ako sa ľudský život začína, tak sa aj končí. Smrť v sebe nesie mnoho emócií, a hoci je to nezvratný a prirodzený stav, je náročné ho plne prijať a uchopiť. O to ťažšie sa nám s deťmi môže rozprávať o smrti a o našich mŕtvych predkoch (najmä tých najbližších ako rodičia či starí rodičia).

Ale deti sú prirodzene zvedavé a budú sa pýtať, hľadať odpovede a budú pozorne sledovať naše emócie. Nevyhýbajme sa úprimným rozhovorom o smrti a o našich blízkych. Sme totiž ich potomkami, sme deťmi svojich rodičov. Nesieme v sebe kúsok ich pohľadu na svet, na vzťahy, máme ich lásku a mnoho zvykov a tradícií, ktoré ako spomienku uchovávame.

Príbehy o ich živote sú v skutočnosti skúsenosti, ktoré odovzdávame svojim deťom. A tie môžu inšpirovať, potešiť alebo povzbudiť. Bolestivý a smutný rozhovor o smrti blízkych má aj terapeutický účinok pre nás samotných. Keď v smútku, v nostalgii hovoríme o dobre, láske a vďačnosti, ktoré sme dostali od našich rodičov, starých rodičov a blízkych.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.