„Ako to máme všetko stíhať? Domácnosť a jej nekonečné úlohy zostávajú, poobedia sú zabité – deti, krúžky, úlohy a k tomu nám pribudne ďalší veľký balík – práca,“ začínam s kamarátkou na káve debatu o svojich obavách. V obývačke vládne nezvyčajné ticho. Všade je poriadok, nikto nás pri rozhovore neťahá za rukáv. Všetky deti sú v inštitúciách. S kamarátkou sme na tej istej lodi. Po ôsmich rokoch práce prevažne v domácnosti začíname pracovať viac mimo nej.

„Musia sa viac zapojiť muži,“ vidí jasné východisko kamoška. Vraj na nedávnej chate s kamarátmi to bola téma číslo jeden. Rodiny s malými deťmi viedli celý víkend konštruktívnu polemiku o tom, aký systém si doma vytvoriť, aby to doma fungovalo k spokojnosti všetkých členov.

Tisíc drobností bez konca

Domáce práce, to je v rodinách chúlostivá téma. Je to súbor tisíc drobností, ktoré sumárne vyžadujú kvantum času a nemajú konca. Ak ste typ, ktorý ženie uspokojenie z dobre vykonanej práce, pri malých deťoch si vďaka práci v domácnosti prejdete takým malým očistcom na zemi. Je to sedemhlavý drak, ktorému po odseknutí dorastie ďalšia hlava. Len čo dokončíte niektoré práce, ďalších iks treba robiť znova.

Aj keď sme dospelé, zrelé a vedomé potrebnej obety v rodine, každú z nás niekedy pochytí frustrácia či až zatrpknutosť. Deti konečne spia, pozbierali ste sily, aby ste nezaspali s nimi a prežili ešte nejaký pokojný čas, no po východe zo spálne sa na vás rúti sizyfovský balvan v podobe neumytých riadov, vypratej bielizne v práčke, nevynesených plastov v garáži a nepripravených desiat pre deti.

Že nejde o nafúknutú tému, svedčia rebríčky príčin partnerských konfliktov, kde sa domáce práce radia na prvé priečky popri správe financií, sexuálnom živote, výchove deti a pracovnom vyťažení. Najnovšie sa ako zdroj konfliktov objavuje aj množstvo času stráveného na mobile. 

Dedičstvo, ktoré nechceme

Mnohé z nás žien zdedili nešťastné nastavenie po mamách a babkách: chlap do kuchyne, k práčke a k vysávaču nepatrí. V našom detstve bolo nepredstaviteľné vidieť muža kočíkovať dieťa. Chlap má dostať teplé jedlo na stôl, žena po ňom uprace špinavý tanier zo stola a on si môže ísť zdriemnuť na gauč, veď má za sebou šichtu. Lenže to má aj žena, ktorá sa od rána nezastavila. A nezastaví sa ani do neskorého večera, keď pri televízore v sobotu večer žehlí. Aj vy ste jedine tak vídali „oddychovať“ svoju mamu? 

Úlohy v domácnosti boli zväčša rozdelené na „chlapské“ a „ženské“. Muži sa realizovali okolo domu, na záhrade a gazdovstve. Z detstva sa mi však vynárajú spomienky, že my ženy sme robili všetko, čo bolo treba vonku, no v dome nám ženám už muži nepomáhali. Kým oni mali v sobotu podvečer „fajront“, my ženy sme ešte umývali dlážky, piekli koláč a chystali spevy a kostol na nedeľnú omšu. Nám žiačkam navyše ostávali na nedeľu ešte domáce úlohy.

Skúste si spomenúť na častý príklad súvetia z našich školských čias: „Mama varí a otec číta noviny.“ Nie je na tom nič zlé, akurát nám tá veta tiež ukazuje realitu mnohých domácností – mamina práca bez konca a otec, ktorý porobí, ale stíha aj posedieť s novinami. Dnes by ich zrejme nahradil mobil.

Áno, sú muži, ktorých mamy viedli k domácim prácam, poznám aj mladíkov, ktorí umývajú okná, žehlia si košele, vysávajú opačnú stranu kobercov a utierajú batériu po každom umytí rúk (!). Ale aj v rodinách týchto „poriadkumilovníkov“ je veľký predpoklad, že sa po narodení dieťaťa stane väčšina domácich prác súčasťou ženinho domáceho úväzku. Dobrá správa je, že väčšina z nás mladých rodičov vykročila z vychodených chodníčkov starších generácií a mnohí muži rozumejú, že všetko nemôže ostať na pleciach ženy. 

Druhá šichta

V mnohých rodinách to vidíte voľným okom. Za pravdu nerovnomernému rozdeleniu domácich prác dávajú aj štúdie. Podľa článku v odbornom časopise Social Forces s názvom Nástup do druhej šichty pracujú americké ženy s malými deťmi zamestnané na plný úväzok o päť hodín viac týždenne než muži. 

Rozdelenie domácich prác sa napríklad v USA výrazne zmenilo po tom, ako ženy začali masívne pracovať, no stále nie je rovnomerné. Podľa výskumu, ktorý zverejnila tento rok texaská Rada pre súčasné rodiny, robia vydaté ženy o polovicu menej hodín domácich prác, než tomu bolo v roku 1965 (16 vs 32 hodín týždenne) a chlapi dvakrát toľko (5 vs 2,5 hodiny týždenne). V rodinách, kde sú obaja manželia zamestnaní, strávia ženy domácimi prácami 13,5 hodiny týždenne oproti mužom, ktorým to zaberie 9,5 hodiny.

Pre slovenské ženy bol plný pracovný úväzok bežný už v časoch komunizmu. Okrem toho na ich pleciach zostávala domácnosť, deti a neraz aj práca na poli či gazdovstve. Podľa výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied z roku 2019 vykonáva momentálne na Slovensku platenú prácu 78 percent matiek. V tomto výskume tiež vedci medzi respondentmi zisťovali, či je pre úspešné manželstvo a partnerstvo dôležité delenie domácich prác. Za veľmi dôležité to vtedy označilo 40 percent mužov a 48 percent žien. Neskorší výskum SAV počas pandémie však ukázal, že na Slovensku väčšia ťarcha spojená s domácimi prácami a starostlivosťou o deti pri vyučovaní z domu padla na plecia žien.

Chlapi potrebujú jasný pokyn

Čo teda môže pomôcť pri reorganizácii domácnosti? Na začiatok sa hodí rada expertov, ktorá môže bez námahy urobiť divy. Poďakujte svojej manželke za prácu, ktorú robí. Keď bude cítiť, že niekto vidí jej námahu, náš sedemhlavý drak ju nebude tak gniaviť. „Keď uznáte, že to, čo robí manželka doma, je skutočne práca, a poďakujete jej za to, určite to prinesie svoje ovocie,“ hovorí v článku magazínu The Atlantic sociológ z Ball State University Richard Petts. Rovnako dobre určite mužovi padne naše uznanie jeho práce a starostlivosti o rodinu. 

Polemika na chate mojej kamarátky z úvodu údajne vyústila do dvoch domácich úloh: ženy musia potreby domácnosti verbalizovať, muži chodiť doma viac s otvorenými očami. Mamy sú často sklamané, že muž nerobí to, čo treba, a čakajú, že mu to dôjde, no väčšinou nedôjde. Chlapi potrebujú jasný pokyn typu: „Vynes, prosím, smeti a priprav deťom desiatu.“

Trúfnem si doplniť, že lepšie nastavenie úloh v domácnosti sa začína v ženinej hlave a musí sa snúbiť s mužovou ochotou veci meniť. Žena potrebuje prijať, že nie je superwoman, ktorá všetko zvládne sama, a spolu s manželom vytvárať atmosféru, že domácnosť nie je jej, ale všetkých. Pokojne opravte svojich blízkych, keď sa vás spýtajú, kde „vám majú dať ten riad“ alebo „kde vám majú položiť tú bielizeň“. To nie je môj riad a moja bielizeň. Domácnosť tvoríme spolu a spolu sa o ňu musíme starať.

Pre mnohé mamy je tiež výzva strpieť to, že veci nebudú ostatnými členmi urobené tak dobre, ako keby to urobila sama. Keď však žena žije v nastavení, že to všetko je na jej pleciach, postupne ju to vedie do roly obete: „Idem sa tu pre vás zodrať…“

Sociologička Daniela Negraia z Oxfordskej univerzity je zástankyňou „tandemového“ delenia úloh. Hovorí, ako si s manželom stanovili deň víkendu na domáce práce. Po zhrnutí toho, čo všetko by chceli stihnúť, sa pustia do práce spolu v rovnakom čase a v rovnakom čase aj skončia. Údajne je to dobrá taktika v boji proti vzájomnému odcudzeniu. Spoločná práca sa môže premeniť na fajn teambuilding.

Pomôcť môžu zoznamy úloh na chladničke, farebné papieriky na umývadle a záchode s prosbou „Umy ma“, vyvesené tabuľky na vývoz odpadu či fixný deň na nákup či vysávanie s dohodou, kto ho zabezpečí.

Zapájať deti od mala

Hovorím o väčšom zapojení mužov, keďže debata je o rodinách s malými deťmi. Aj na tom sa však dá pracovať. 

Aj vy ste sa našli v pesničke mamy veveričky zo Spievankova, ktorá pre množstvo práce nestíha hrať na svojom milovanom saxofóne? „Kedysi som robievala všetko sama, myslela som si, že taká má byť mama, detičky som poslala von, nech sa hrajú, nevravela som im, nech mi pomáhajú.“

Internet je plný návodov, ako deti zapájať do domácich prác. Väčšina rodičov káže deťom upratať vlastnú izbu. Deti však žijú v celom byte či dome a sú súčasťou celej domácnosti. Z môjho pohľadu je veľkou vecou byť dôsledný v maličkostiach. Naučiť deti na režim, ktorý sa im dostane pod kožu a budú ho robiť automaticky: vstanem, odložím si pyžamo, v rámci možnosti usteliem posteľ. Po príchode zo školy si odložím topánky, vetrovku a tašku na miesto, vyložím desiatový box na linku. Po najedení si odnesiem tanier, dám ho rovno do umývačky. Pri prezliekaní si nerozhádžem veci po zemi, ale uložím pekne na kôpku, resp. do skrine alebo do koša na bielizeň. Tieto malé úkony každého člena domácnosti ušetria kopu práce a energie mame. Keď k tomu každému dieťaťu udelíme len drobnú úlohu v domácnosti navyše, je to služba pre všetkých. 

Osobne ma odrádza napríklad nechať deti vešať a skladať bielizeň, lebo mám pocit, že mi to narobí ešte viac práce. Kamarátky, ktoré k tomu deti vedú odmala, ma však povzbudzujú, že tréning robí majstra a už okolo desiatich rokov deti skladajú bielizeň rovnako dobre ako dospeláci.

Pokojná mama, pokojný domov

Vytváranie domova je asi najvzácnejšia práca a poslanie zároveň. Jeho prevádzka dá zabrať. Keď všetko neostane na pleciach jedného človeka, môže sa z domova stať oveľa pokojnejšie miesto. Asi si vieme všetci predstaviť, že nervózna mama utekajúca pred sedemhlavým drakom harmónii doma nepomáha. Naopak, tá, ktorá má priestor aj načerpať pri svojich záľubách, modlitbe či stretnutiach, vie odovzdať celej rodine oveľa viac.