Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
24. október 2022

Nevedia trpieť a poskakujú

Prečo SaS nestúpajú percentá ani po opustení koalície

Liberáli Richarda Sulíka nedokážu zrozumiteľne komunikovať, akú opozičnú politiku vlastne robia.

Prečo SaS nestúpajú percentá ani po opustení koalície

Predseda SaS Richard Sulík. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ak sa predstavitelia strany Sloboda a solidarita nádejali, že ich odchod z vládnej koalície ocenia voliči raketovým nárastom preferencií, takmer po dvoch mesiacoch treba skonštatovať, že nič podobné sa zatiaľ nekoná.

Kým júnový Focus nameral liberálom Richarda Sulíka ešte 9,6 percenta, v septembri spadli na 8,2 percenta. O niečo lepšie vyzerajú čísla z agentúry AKO: Tá strane SaS namerala v auguste 13,1 percenta a o mesiac neskôr 12,9 percenta, teda približne rovnako. Iste, prípadné čísla za október môžu ešte korigovať tento obraz.

V každom prípade, je zvláštne, že sulíkovci nedokázali viac vyťažiť zo svojho odchodu z vládnej koalície. Veď podľa iného prieskumu si nadpolovičná väčšina občanov želá predčasné voľby. Nemali by svojou priazňou odmeniť toho, vďaka komu sú teraz pravdepodobnejšie?

Časťou vysvetlenia možno je, že ešte počas augusta, keď koaličná kríza vrcholila, väčšia časť voličov SaS nechcela, aby ich strana odchádzala z vládnej koalície. Napokon, politikov si volíme, aby sa medzi sebou dohodli, nie aby sa každú chvíľu utiekali k voličom pre nový mandát. Politika ako „umenie možného“ nie je len frázou.

Mikuláš Dzurinda o súčasnej politickej generácii vyhlásil, že jej predstavitelia „nevedia trpieť“. On by na mieste Richarda Sulíka zrejme zaťal zuby aj napriek konfliktom s Igorom Matovičom tak, ako sa mu to v rokoch 1998 až 2002 osvedčilo v širokej koalícii so Stranou demokratickej ľavice.

Mikuláš Dzurinda vtedy stoicky prehltol nejednu facku od SDĽ, ktorá by iného politika dohnala k hrdému ukončeniu vládnej spolupráce. No ukázalo sa, že prístup vtedajšieho premiéra mal zmysel. Keď v roku 2002 prišli voľby, voliči poslali SDĽ mimo parlamentu a Dzurinda dostal šancu viesť názorovo kompaktnejšiu stredopravú vládu.

Richard Sulík by možno trpel, keby jeho strana pokračovala v koaličnej spolupráci s OĽaNO Igora Matoviča, no vo voľbách by voliči takýto prístup ocenili viac. Takto to vyzerá zrejme aj pre mnohých voličov SaS ako útek od rozrobenej práce.

Zmätočné opozičné poskakovanie

Nepresvedčivý dojem budia liberáli aj po svojom odchode do opozície. Volič, ktorý nesleduje denné spravodajstvo príliš podrobne, môže mať problém identifikovať, akú hru práve sulíkovci hrajú: raz chcú byť konštruktívnou opozíciou, potom sú ochotní rokovať o predčasných voľbách so Smerom... a po minulotýždňovom hlasovaní o registrovaných partnerstvách nemá koalícia už vôbec rátať s ústretovosťou SaS.

Inzercia

Je to také opozičné poskakovanie. Naproti tomu, Martin Klus, ktorý vyhlásil za svoju politickú misiu zabrániť predčasným voľbám, reprezentuje pocity prinajmenšom časti voličov „sasky“. No aj jeho pozícia môže na verejnosť pôsobiť zmätočne. O čo tým liberálom vlastne ide? – môžu si občania klásť otázku, hľadajúc v konaní SaS nejakú konzistentnosť.

Richard Sulík navyše oznámil, že v budúcnosti vstúpi len do takej vlády, ktorá ako jednu z prvých vecí schváli registrované partnerstvá. Všetci komentátori to dešifrovali ako jasný signál v prospech budúcej vládnej koalície SaS s Hlasom Petra Pellegriniho a Progresívnym Slovenskom. Len v takejto konštelácii je totiž možné Sulíkovu podmienku splniť.

Ekonomicky liberálnych voličov strany SaS to stavia do zvláštnej pozície. Väčšine z nich registrované partnerstvá neprekážajú, lenže sulíkovcov volia hlavne kvôli ekonomike. No je jasné, že ak v koalícii s konzervatívnymi stranami museli saskári rezignovať na svoj kultúrno-spoločenský program (marihuana, odluka cirkví, registrované partnerstvá), v koalícii s ľavicovým Hlasom a PS sa budú musieť vzdať svojich ekonomických priorít, ako je napríklad nezvyšovanie daní.

Sulíkov ústretový signál smerom k prípadnej budúcej koalícii s Hlasom a PS zaráža o to viac, že v Nemecku, ktoré predseda SaS dobre pozná, momentálne líder liberálnej FDP Christian Lindner zápasí o profil svojej strany, nachádzajúcej sa v komplikovanej koalícii so sociálnymi demokratmi a Zelenými. O rok-dva môže byť Richard Sulík na Slovensku v podobnom nezávideniahodnom rozpoložení, v akom sa dnes nachádza Lindner v Nemecku.

A potom je tu ešte jeden moment: pre časť voličov Petra Pellegriniho môže byť taktiež predstava budúcej koalície s „excelovými sociálnymi netvormi“ zo SaS ťažko stráviteľná. Konfrontovaní s takouto perspektívou sa môžu radšej prikloniť k „osvedčenej voľbe“ – Smeru Roberta Fica a Ľuboša Blahu.

Namiesto koalície Hlasu, PS a SaS, s ktorou spája svoje nádeje aj časť mienkotvorcov, tak ľahko môžeme po predčasných voľbách dostať koalíciu Smeru, Republiky a spol.

Pri takýchto vyhliadkach nejeden pravicový volič radšej ocení snahu OĽaNO, Sme rodina a zvyšku Za ľudí previesť nejako Slovensko náročnou zimou – v kontraste k pohodlnej opozičnej existencii SaS.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.