Budú slovenskí biskupi voliť SMER?

Smrť Jána Pavla II. sa SMER i KSS pokúsili nechutne využiť na vytĺkanie politického kapitálu. „Dávame do pozornosti predovšetkým neuveriteľný vzťah pápeža k obyčajným ľuďom a sociálnym podmienkam, v ktorých žijú,“ povedal Fico pár dní po pápežovej smrti. Spolu s kolegom Ševcom sa z pápeža pokúsili urobiť človeka na svoj obraz.

Rovnako nemiestne obaja páni zareagovali na nedávne vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) k sociálno – ekonomickej situácii. Toto vyhlásenie je podľa Fica „jedným z najzávažnejších potvrdení neúspechu politiky vlády riadenej kresťanskými politikmi Mikulášom Dzurindom, Pavlom Hrušovským a Bélom Bugárom“ (Téma dňa, TA3, 12.11.2005). Svojimi slovami v ďalších médiách takmer urobil z biskupov presvedčených ľavičiarov, ktorí sa bijú o to, kto z nich bude môcť pózovať s Ficom na predvolebných bilboardoch SMER-u. Ako dobrý veriaci otcom biskupom zároveň synovsky pripomenul, že „je absolútnou povinnosťou Katolíckej cirkvi upozorňovať, že sa tu dejú veci, ktoré sú v príkrom rozpore so sociálnou náukou Katolíckej cirkvi“ (Správy a komentáre, Dvojka, 12.11.2005).

Ak by Fico poznal sociálnu náuku Cirkvi, určite by sa ňou neoháňal, pretože tá svedčí práve proti jeho socialistickým úletom. Ján Pavol II. vo svojej sociálnej encyklike Centesimus annus jasne odsudzuje Ficom ospevovaný štát blahobytu, „ktorý priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie štátneho aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov“. Zosnulý pápež zároveň podporuje voľný trh, ktorý sa zdá byť „najúčinnejším nástrojom na investovanie prostriedkov a na najlepšie uspokojovanie potrieb“, no nezabúda pripomenúť, že kapitalizmus v sebe skrýva úskalia, ktorým sa treba vyhnúť tým, že človek nebude zabúdať na nadradenosť ducha nad hmotou a na potrebu solidarity. Pretože „svojou prácou sa človek neangažuje len za seba, ale aj za druhých a s druhými“. Zdôraznenie solidarity však nie je odsúdením, ale posilneným správneho chápania kapitalizmu.

V rovnakom duchu sa nesú aj nedávne slová biskupov: „Princíp solidarity, ktorý hlása aj skúsenosťou preverená sociálna náuka Cirkvi, vnímame ako optimálne riešenie medzi extrémnymi modelmi sociálneho štátu alebo neľútostného pragmatického kapitalizmu.“

Fico by mal teda zvážiť svoje slová, pretože nemiestnymi názormi neposilňuje svoju agendu, ale potvrdzuje neznalosť problematiky a tým pletie na seba bič.

Imrich Gazda
Publikované v týždenníku Zrno 48/2005.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo