O novodobej fóbii zo sacharidov tvrdí, že „žijeme v spoločnosti, ktorá je plná sacharidov, a nemôžeme žiť v konštantnom strachu z toho, že si nemôžeme dať ani kúsok z croissantu, lebo priberieme. Pokiaľ máme takéto zmýšľanie, tak treba skúmať, kde je problém“.

S Nikoletou Šimonovou sme prebrali aj to, ako zastaviť emočné jedenie, prečo jesť na raňajky fermentovanú kašu alebo ako sa podarilo schudnúť speváčke Kataríne Koščovej.  

Absolvovala odbor výživa ľudí na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde si robí aj doktorát. Zloženie jedla a jeho konzumáciu rieši populárnym spôsobom na sociálnych sieťach, odvoláva sa na overené zdroje a vedecké poznatky. Nielen ženy sa podľa nej učia, čo majú mať na tanieri, aby zhodili kilá či aby si udržali zdravý životný štýl. 

Známou úspešnou story, ako sa niekomu podarilo schudnúť, hoci mal roky problém s váhou, je príbeh speváčky Kataríny Koščovej, ktorá sa za posledné obdobie zmenila na nepoznanie. Keď sa jej na Instagrame pýtali, ako sa jej to podarilo, odpovedala, že je potrebné k stravovaniu pristupovať vedecky a informovať sa u odborníkov, pričom označila aj vás. Čo je za úspechom jej boja s nadváhou? 

Rozumný prirodzený prístup a v začiatkoch pravdepodobne aj počítanie kalórií. Vďaka rozumnému zloženiu stravy, kde nevynechala nič potrebné, si zachovala stále lásku k jedlu, vie si naďalej vychutnávať jedlo, nič nemá v kategórii zakázané alebo zlé. Katka si dá zo všetkého trošku. Pokiaľ viem, nikto ju pri chudnutí nesprevádzal, sama si naštudovala dôveryhodné zdroje a mala úspech.

Takže ak niekto nemá prostriedky na kouča, je možné, že aj človek, ktorý roky bojuje s kilami navyše, to zvládne bez sprevádzania, len samoštúdiom? 

Dá sa to, ak si nájdeme dobrý zdroj informácií. Netreba mať vyšperkované kritické myslenie, aby človek vedel rozlíšiť, čo je extrém, ktorý bude viesť akurát k tomu, že sa zacyklíme v bludnom kruhu chudnutia a priberania. Lebo keď si niečo hoci aj na čas zakážeme a keď nebudeme mať dobre nastavenú myseľ a príde nám vonkajší spúšťač, nezastavíme prejedacie myšlienky a neudržíme sa. 

Základ je nenechať sa nalákať marketingom na rôzne chudnúce prípravky a na diéty, pri ktorých si máte niečo kúpiť, aby ste boli úspešní. 

Pre tieto firmy sme len chodiace peňaženky. Sme zvyknutí, že keď si objednáme niečo z e-shopu, príde nám to o dva dni. Myslíme si, že takéto výsledky na počkanie sú reálne aj pri úprave hmotnosti. Ale prístup k telesnej váhe je oveľa komplexnejší. 

Každý pozná príbehy chudnutia, ktoré sú na začiatku aj úspešné, ale po nejakom čase sa ľudia vracajú k pôvodnej váhe. Pri Kataríne Koščovej sa nejedna žena pýta, ako dokázala zmeniť svoj dlhoročný boj s váhou, a zdá sa, že sa jej dokonca darí aj udržať si ju.

Pri Katke vnímam aj možnú závisť časti žien, ktoré si myslia, že schudla až príliš. Je to aj tým, že mnoho ľudí má za sebou to, že skúšali schudnúť veľkými reštrikciami a po skončení diéty všetko pribrali späť. Rozdelili si v hlave jedlo na dobré a zlé a pri prvej oslave alebo na Vianoce zlyhali a všetko sa im to nabalilo. 

Preto tvrdím, že je potrebné mať balans vo všetkom. Je dobré siahnuť po motivačnej literatúre niekoho, kto tomu rozumie. Dnes už máme aj kvalitné instagramové profily odborníčok, ktoré to učia, ale pozor, na druhej strane sú tam veľmi nebezpečné profily, ktoré nabádajú na extrémizmus v stravovaní. 

Jedna vec sú produkty na chudnutie a potom sú známe aj diéty, ktoré sú zadarmo a každý si vie ich princípy vygoogliť na pár klikov. Hovorím o štýloch, ktoré vylúčia zo stravy jednu zložku potravín, ako napríklad keto diéty, delená strava, veľmi moderné nízkosacharidové stravovanie alebo pred rokmi známa Atkinsonova diéta.

Mnohé z týchto diét naozaj fungujú. Nie je to vôbec prekvapivé, je to všetko na základe energetickej bilancie, teda ľudia pri nich reálne prijímajú menej energie, ako reálne využije ich telo. 

Tie diéty, ktoré vylučujú sacharidy, fungujú aj tak, že telo pri nich prirodzene stráca hmotnosť rýchlo, ale najmä z vody v tele. Tým, že sacharidy na seba pútajú vodu, keď ich vylúčime, časti vody sa prirodzene zbavíme. Môže to byť veľmi klamlivé. 

Moja zásada je, že čokoľvek, čo nie je pre človeka udržateľné z dlhodobého hľadiska, nie je súce ani len skúšania. Človek si len naruší metabolizmus. Ženám sa potom znižuje svalová hmota, narúša sa hormonálny systém. Plus zabrať dostane aj psychika.

Psychika v akom zmysle?

Ak mám v hlave to, že niečo nemôžem, riešim striktné pokyny, do toho mám deti, prácu, povinnosti, to je taký neskutočný stres, že to môže viesť až k zdravotným problémom alebo k poruche príjmu potravy. 

Je bežné, že sa môže vyvinúť až ortorexia, čo je chorobné počítanie kalórií, chorobné kontrolovanie toho, čo sme zjedli a koľko sme toho zjedli. 

Nemôžu byť tieto reštrikčné diéty použité ako prvotná motivácia? Že najprv rýchlo zažijeme viditeľné zmeny a potom prejdeme na udržiavací režim vyváženou stravou, ktorá rešpektuje pomer príjmu a výdaja energie? 

Absolútne nie. Motivácia prichádza na základe úplne iných podnetov ako len vyskúšať nejakú keto diétu. Chápem, že ľudia bažia po výsledkoch, ale rozumnejšie sa mi vidí pristúpiť k tomu inak. 

Ako?

Pre psychiku je lepšie ísť štýlom, že do jedálnička niečo naopak zaradzujem a nie že z neho niečo vyhadzujem. Napríklad zaradiť viacej zeleniny, ktorá nám zabezpečí objem, čím budeme mať v žalúdku mechanicky menej miesta, zaradiť viac bielkovín, ktoré majú výrazný sýtiaci efekt.

Zaradiť viac prechádzok a fyzickej aktivity. Lebo len čo je mozog nastavený, že musí niečo ubrať, ide o negatívnu informáciu. Lepšie myseľ prijíma a adaptuje sa, keď niečo do života dodávame.  

Prvotný úspech pri prísnych diétach môže byť skôr negatívny na psychiku. Chvíľu sa tešíme, že to funguje, ale potom nemáme dosť energie, telo začne púšťať svaly a nie tuk, nám sa to zdá ako úspech, ale reálne strácame vodu a množstvo svaloviny. Naše telo spľasne, ale nie z toho, čo chceme. 

My chceme, naopak, strácať tuk a budovať svaly. Je to mýtus, že pri chudnutí sa nedajú budovať svaly. Len musíme mať rozumný kalorický deficit, dostatok živín, dostatočný spánok, silový tréning.

Zrejme pri jednorozmernej diéte sa ľahšie dostaví aj následná žravá fáza. 

To sa stáva takmer u všetkých ľudí, ktorí dlhšie držia jednu z týchto reštriktívnych diét a ochudobňujú telo o energiu a živiny. V nejakom momente tie sacharidy začnú chýbať, strava sa stane nudnou a dôsledok je žravka, pri ktorej sa človek na všetko vykašle a kompenzuje si deficit, ktorý telo zažilo. Je to pud vyhľadávača potravy. Ide o objektívny fenomén, ktorý nasleduje po odriekaní. 

Čo je potom reálny čas, keď človek môže čakať výsledky, aby sa mu telo nevypomstilo?

Chudnúť by sme mali v rýchlosti jedno až tri percentá telesnej hmotnosti za týždeň. Teda 100-kilogramový človek by mal chudnúť v priemere jeden kilogram za týždeň. Nie je to veľa ani málo, ale je to čas, aby sa telo a myseľ vedeli prispôsobiť a potom nemusela prísť už spomínaná žravka. 

Spomínate myseľ. Je to teda celé o psychike? 

Býva to tak. Na začiatku má človek odhodlanie, všetko plní na sto percent, ide behať, kúpi si tenisky. Lenže zrazu sa pozrie ráno von z okna, prší, fúka a celá motivácia je v háji. Zmena návykov trvá 18 až 256 dní podľa charakteru návyku, ak je to niečo úplne nové, tak aj viac ako dva mesiace. Tento čas jednoducho musíme vydržať. 

Zvyky nás neskôr podržia. Ak je človek zvyknutý hýbať sa a vidí, že vonku prší, napadne mu pustiť si doma pilates video z Youtubu a pohyb nevynechá. 

Foto: Adam Rábara

Mnohé ženy majú fóbiu zo sacharidov, lebo keď raz s nimi začnú, už sa nevedia zastaviť. Tak ich radšej úplne vylúčia, aby mali chuť na sladké a pečivo pod kontrolou. 

Nie je to cesta. Systém „čo oči nevidia, to srdce nebolí“ je v tomto prípade hlúposť. Žijeme v spoločnosti, ktorá je plná sacharidov, a nemôžeme žiť v konštantnom strachu z toho, že si nemôžeme dať ani kúsok z croissantu, lebo priberieme. Pokiaľ máme takéto zmýšľanie, tak treba skúmať, kde je problém. 

Kde môže byť problém?

Možno má žena skúsenosť, že chuť na sladké alebo všeobecne na sacharidy prichádza, keď má veľký stres. S tým treba pracovať. Samozrejme, výživa má mať aj emocionálny aspekt, nie sme stroje. 

Ja radím nevzdať sa sladkého a sacharidov, ale správne ich načasovať a sledovať si množstvo. Ak mám chuť na cheesecake, je to v poriadku, ale dám si ho po obede, aby mi to nezvýšilo príliš glykémiu medzi jedlami. Sladkým nenahrádzam nikdy hlavné jedlo. 

Ak mám chuť na niečo sladké, môžem si dať aj horalku, ale ak mám sedavejší deň, odporúčam dať si len polovicu, aby som si strážila príjem a výdaj. A nezabudnúť dať si ju napríklad po spomínanom obede alebo aj ako desiatu s bielym jogurtom na zasýtenie. Pri sladkostiach existujú aj alternatívy ako niektoré proteínové tyčinky s lepším zložením, tie občas neuškodia. 

Je lepšie zaraďovať niečo malé sladšie a menej kalorické každý jeden deň, ako sa toho zo dňa na deň vzdať a potom v prvej mentálne slabšej chvíli akékoľvek snaženie vzdať.

Neodporúčala by som to niečo malé sladké zjesť po večeri. Tam skúsme pokušeniu odolať. Viem, že je to ťažké, vtedy sa nám žiada sa odmeniť, ale tam zapnime vôľu. 

Ďalším problémom žien býva, že často si obmedzia aj množstvo bielkovín v strave, lebo sa napríklad boja mäsa. Dajú si len šalát a v tom nejaké oriešky a nevykryjú dostatok základných nutrientov. To sa tiež prenesie do zvýšenej chute na sladké. Ak si nestrážime bielkoviny v strave, kompenzujeme si to často neskôr sladkým.  

Teda emočné jedenie a chuť na sladké vieme vykryť správnym vedecky podloženým zložením stravy?

Presne. Plus veľký problém v potlačení emočného jedenia je nedostatok spánku a jeho slabá kvalita. Mamičky malých detí to poznajú.

Mať spánkový režim ovplyvňuje aj to, ako budem jesť ďalší deň. Ak sme unavení, jeme impulzívne. Máme tendenciu viac zobkať drobnosti a ani si neuvedomujeme, koľko toho zjeme. 

Potom pracujúci ľudia sú celkovo pracovne vyťažení, nestíhajú poriadne jedlo, prídu večer domov, uvoľnia sa a dobiehajú v jedle to, čo cez deň zameškali. Majú pocit, že polovicu dňa som nič nejedol, teraz večer môžem. Ale tak to nefunguje. Chrononutrícia, teda časovanie jedla, nie je výmysel.

A načasovanie jedál neodporuje teórii o kalorickom výdaji? Nie je jedno, či stanovený vhodný počet kalórií zjeme v dvoch jedlách alebo v troch či piatich?

Je dokázané, že v prvej polovici dňa je lepšia oxidácia živín, naše telo môže lepšie využívať aj energiu, v druhej polovici už to nie je také efektívne. Podvečer sa nám už telo pripravuje na spánok, večer sa nám zvyšuje melatonín, spánkový hormón a nerobíme už veľa fyzickej aktivity. 

Foto: Adam Rábara

Poďme na to konkrétne. Ako si má nastaviť človek jedlo počas dňa, ak má problém s emočným jedením?

Ak sa pripravíme, tak robíme prevenciu pred prípadným pádom. A príprava sa začína už raňajkami. Som zástancom pravidelnej stravy najmä u žien. Mať raňajky, obed a večeru. 

Zobudíme sa o šiestej, siedmej ráno, o dve hodiny si môžeme dať raňajky. A posledné jedlo si dajme okolo siedmej večer. Žiadne trendy, prerušované hladovanie typu 16 : 8 robiť nemusíme. 

Čo sú správne vyvážené raňajky, aby nás počas dňa nechytil vlčí hlad a chuť na sladké? 

Vždy myslieť na to, či obsahujú bielkoviny, tuky aj sacharidy. Mojím ideálnym jedlom je kaša z ovsených vločiek. Môžeme si vločky zaliať vodou a potom ako zdroj bielkovín pridať jogurt, skyr, tvaroh alebo cottage cheese, ako zdroj tuku si tam môžeme dať oriešky, semienka a orechové maslo. S orechmi opatrne, lebo vieme, že majú veľa energie na malý objem. Môžeme si to aj osladiť medom, ale stačí pol malej lyžičky medu.

Vyšší level vločiek je fermentovaná kaša.

To je váš veľký hit, ktorý inšpiroval nemálo ľudí. Čo si máme pod tým predstaviť?

Už naši predkovia fermentovali hocičo od obilnín, strukovín, zeleniny. Ja som spojila prijemné s užitočným. Chcela som u klientov podporiť diverzitu mikrobiómu. Fermentované vločky majú veľké množstvo benefitov a mnoho ľudí si ich už osvojilo do svojej rutiny. 

Ako sa robia? 

Vločky si večer pred spaním zalejeme kefírom alebo akýmkoľvek fermentovaným bielym mliečnym nesladeným výrobkom. Môže to byť biely jogurt alebo acidko. Zamiešame si ich, zakryjeme v miske tanierikom a necháme v miske malú lyžičku, aby mala kaša prístup vzduchu. Na kuchynskej linke kašu necháme pri izbovej teplote fermentovať maximálne osem hodín.

Probiotiká z kefíru sú živé mikroorganizmy, ktoré keď sa dostanú do styku so sacharidmi vo vločkách, tak ich kvasia. Produkty tohto kvasenia sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, takzvané postbiotiká, a tie sú veľmi vhodné pre naše trávenie. 

Ako zistíme, či nám kaša fermentuje? 

Tak, že je mierne nakyslá, na pohľad má vláčnu mierne bublinkovú konzistenciu. Odporúčam preto čas odležania najviac osem hodín, aby tam nenastal vyšší stupeň kvasenia, ktorý by nám mohol podráždiť črevá. Dôležité je, aby sme večer do misky nepridali nič iné ako vločky a kefír. Keby tam bolo niečo sladké alebo ovocie či orechy, tak by tam kvasinky urobili ohňostroj a mali by sme tráviace ťažkosti. Potom ráno tam už môžeme domiešať, čo chceme – semienka, oriešky, ovocie, škoricu…

Ale pozor, nie každý je zvyknutý na fermentované výrobky. Treba na ne ísť pomaly, aby si zvyklo naše trávenie. Takáto kaša je veľmi bohatá na živé kultúry. Na začiatku odporúčam začínať domiešavaním dvoch lyžičiek fermentovanej kaše do nefermentovanej. Organizmus si tak časom zvykne aj na plnú dávku fermentovanej kaše.

Vločky sú dosť kalorické, aké množstvo je o. k., aby sme to neprehnali? 

Keď mužom robím stravovací plán, odporúčam aj 80-100 gramov vločiek a 250 ml kefíru. Čiže plnú hrsť vločiek a hrnček kefíru. 

Žena, ktorá je na redukcii váhy a stráži si kalórie, si môže dať 60 gramov vločiek a 150 mililitrov kefíru a do toho, čo jej chutí. Množstvo sa odvíja od toho, ako sme si nastavili denný príjem kalórií. 

Ako má byť nastavený príjem kalórií v jednotlivých jedlách?

Relatívne rovnomerne medzi raňajky a obed a trošku menej na večeru. Teda silné raňajky a obed a trochu menšiu večeru. Aby sme išli spať s pocitom, že sa už aj tešíme na raňajky. Vtedy budeme mať aj dobrý spánok. Ale pozor, nemáme byť večer vyhladovaní.   

Raňajky sme si prešli, čo máme mať na tanieri na obed a na večeru? 

Naše telo nevie oklamať pocit sýtosti. Pokiaľ si na obed dáme zdravšiu light verziu, ako napríklad šalát, kuracie prsia na vode, tak o chvíľu už začneme riešiť, čo by sme si ešte dali. 

Nie sme dobrí v odhadovaní kalórií, tak aj na malých snackoch ich vieme zjesť veľa. Teda ak aj máme ľahký obed a k tomu prirátame pár snackov, to je, akoby sme boli na burgri s hranolkami. 

Na obed si dajme bielkoviny, vlákninu, tuky aj sacharidy. Dajme si pokojne aj hermelín, tam máme aj tuky, aj bielkoviny, k tomu miešaný šalát a trošku varených zemiakov. Odporúčam varené zemiaky, lebo pečené znamená vo väčšine reštaurácií, že sú fritované v oleji. 

Teda ak chce niekto schudnúť, tak malé množstvo varených zemiakov je lepšie ako ryža?

Závisí to od toho, na čo má človek chuť. To neznamená, že nikdy nemôžeme ryžu. Možno keď si dáme ryžu, myslieť na to, aby sme v jedle nemali priveľa tuku. Ale to platí aj o zemiakoch, nedávať si na ne zbytočne veľa masla.

Odporúčam preferovať sacharidy, ktoré sú celozrnné, napríklad celozrnné cestoviny, natural ryža, sladké zemiaky a pseudoobilniny ako pohánka, quinoa, pšeno.

Tuky sú dôležité, dávajú jedlu chuť, ale je potrebné s nimi nepreháňať. Do šalátu nám stačí pár kvapiek oleja, nie celá polievková lyžica, rovnako zbytočné kalórie sa skrývajú aj v dresingoch. 

Foto: Adam Rábara

Platí ešte to, že ľudia majú fóbiu z tukov, alebo sa tento trend už mení? 

Mení sa to. Dnes už tuky dostali zelenú, naopak, oveľa väčšia moderná fóbia je zo sacharidov, čo je tiež na škodu. Lowcarb je všade. 

Netreba však zabúdať, že vláknina, ktorú naše črevá veľmi potrebujú, je prítomná najmä v celozrnných výrobkoch a v strukovinách. Vláknina v ovocí a zelenine je dôležitá, ale nenahradí tú z celozrnných výrobkov a zo strukovín. 

Naše telo potrebuje tuky pre pocit sýtosti, ale aj pre správnu hormonálnu funkciu. Ženy môžu pokojne prijať v strave 0,8 g tuku na kilogram telesnej hmotnosti. 

Čo máme mať na tanieri z bielkovín? 

Mäso hovädzie či kuracie, ryby, mliečne výrobky. Ak chceme chudnúť, tak ideálne nie príliš tučné. Ak nestíhame, pokojne občas využime aj tuniakovú konzervu vo vlastnej šťave a cestoviny.

Tie sú predsa postrachom každého človeka, ktorý chce zhodiť kilá.

Ak by boli cestoviny bez bielkovín, o chvíľu sme po ich zjedení hladní. Keď si predstavíme tanier, tak si tam dajme pokojne celozrnné alebo strukovinové cestoviny, ktoré nás viac zasýtia a majú viac vlákniny, potom tam dajme bielkovinu ako mäso, tofu, vajíčko. Nezabudnúť však aj na zdravý tuk z oleja alebo orechov či semienok. Stále je to o kombinatorike. Nikdy nezabudnime žiadnu z týchto zložiek a náš pocit večného hladu sa vyrieši. 

Čo večera?

Platí staré známe: raňajkuj ako kráľ, obeduj ako mešťan a večeraj ako poddaný. Samozrejme, večer sa nemáme týrať, ale večera by mala byť v porovnaní s ostatnými jedlami dňa chudobnejšia. Ale opäť nevynechať bielkoviny, tuky ani sacharidy. 

Na večeru odporúčam sacharidy aj vo forme strukovín. Pre rýchlu večeru sú teraz moderné takzvané parboiled (predvarené) zmesi obilnín, strukovín, ktoré nájdete často medzi konzervami v obchodných reťazcoch. Takéto predvarené zmesi šupnete na 90 sekúnd do mikrovlnky a už si dochystáte iba zdroj bielkoviny a tuku. Mikrovlnky sa inak nemusíme báť, nie je dokázaná žiadna spojitosť medzi vznikom napríklad rakoviny a používaním mikrovlnky. 

Rovnako v zimnom období je super aj tanier dobrej polievky, napríklad hŕstkovej. 

Foto: Adam Rábara

Medzi jedlami radšej nejesť nič, aby sme si ušetrili kalórie na výdatnejšie hlavné jedlá?

Môžeme si to rozložiť aj na viac jedál, ale striehnuť si potom kalorický príjem. Ak už niečo pomedzi jedlá, tak niečo, čo je v kombinácii s bielkovinou. Desiata, ktorú ja často odporúčam, je kúsok syra s mrkvou alebo jablkom. Je to zaujímavá súhra chutí a zaženie to vlčí hlad. Stačí 30-percentný eidam vo veľkosti nášho palca a k tomu polovičku jablka. To si môžeme pripraviť v škatuľke do práce a je to prvá pomoc v kabelke, keď už nevieme vydržať. 

Skúsme si tú večernú odmenu vykompenzovať niečím iným, na čo sa tešíme. Napríklad krátkou prechádzkou s partnerom pred večerou. 

Večery sú však dlhé, ak si chceme pozrieť nejaký film, je náročné odolať. 

Môj tip pre takéto filmové večery je pečený cícer, ktorý nám nahradí vysokoenergetické oriešky alebo čipsy. Uvarený cícer dáme na plech, polejeme kvapkami olivového oleja, posypeme korením, cesnakom a bylinkami, posolíme a máme chrumkavú náhradu. Alebo nakrájanú zeleninu. To neznamená, že toho zjem celú misku. Stačí hrsť. 

Ak nebudeme jedlo do seba hádzať, ale začneme k nemu pristupovať uvedomelo a každé jedno sústo si uvedomíme, zmeníme prístup k jedlu. Ak to naučíme aj svoje deti a blízkych, raz z toho budú veľmi profitovať. Jedenie je aktivita, ktorá si vyžaduje naše plné vedomie a pozornosť. Týmto spôsobom zjeme menej, budeme si to oveľa viac vážiť a budeme si oduševnenejšie vyberať kombinácie.

Nehrozí, že sa týmto neustálym premýšľaním o jedle staneme jeho otrokmi a chytí nás istá posadnutosť, ktorú ste spomínali v úvode?

Ono časom sa vám tento štýl stravovania dostane pod kožu a veľa úkonov už robíte zautomatizovane. Ja som sa dostala do bodu, keď sa už stravujem intuitívne. Moja intuícia mi už povie, na čo mám chuť, ale aplikujem aj vedomosť o skladbe potravy. 

Teda mám v hlave kontrolku – bielkoviny, tuky, sacharidy. Musím mať pestrý tanier, aby mi to prinieslo spokojnosť. 

Zo začiatku, aby sme nabrali skúsenosti, môže byť vhodné si to, čo cez deň jeme, prepočítať v aplikácii Kalorické tabuľky alebo My fitness pal. Ak chceme vedieť, akú energetickú hodnotu má jedlo, ktoré mám pred sebou, sú to dobré pomôcky. Tak napríklad zistím, že namiesto parmezánu je lepšie si dať mozzarellu. Musíme sa niečo naučiť, aby sme to vedeli aplikovať. 

Istá fáza bude, či sa nám to páči alebo nie, o plánovaní, o číslach a skladbe jedla. 

Ale treba si dať pozor, len čísla kalórií nikdy nie sú zárukou úspechu. Po prvé, v týchto tabuľkách sú tie parametre prednastavené dosť prísne. Ak si tam zadáme, že chceme schudnúť, tak nám to navrhne veľmi nízke kalórie na deň. Teda je dobré sa poradiť s odborníkom a ručne si tam nastaviť svoje ciele. Opäť, ak si kalorický príjem nastavíme príliš prísne, nevydržíme to dlho a telo si tú energiu naspäť vypýta. Cieľom má byť, aby sme zvládli časom vyvážený jedálniček bez počítania. 

Ak začnem priberať, tak si urobím skúšku správnosti dvakrát do mesiaca, prepočítam si náhodné kalórie, aby som pochopil, kde robím chybu. Niekedy sú problémom veľké taniere, ktoré sa nám zdajú prázdne, tak máme sklon si pribrať viac jedla.

Ľudia s nadváhou boj s kilami vzdávajú aj pre pocit, že celý život ich už čaká len bezútešné obmedzovanie sa na nízkokalorické jedlá a strach z jedla. Dávate im nádej, že takto bezútešne to nemusí vyzerať?

Môžem ich uistiť, že sa vôbec nemusí všetko točiť okolo počítania a jedlo nemusí byť životnou prioritou. Chcem, aby ľudia žili vyvážený život a jedlo si naďalej užívali. Ale chcem, aby vedeli kriticky vyhodnotiť to, že chcem byť zdravý, chcem si udržiavať zdravú hmotnosť a čo by som preto mal robiť. Nechcem, aby sa ľudia cítili ako v klietke, z ktorej niet úniku. 

A povedzme si to z druhej strany. Na 70 až 80 percent má na kvalitu nášho zdravia vplyv naša výživa. Takto sa nám aj niektoré ochorenia, na ktoré môžeme mať predispozíciu, nemusia prejaviť. Ak chceme mať po päťdesiatke lepšiu kvalitu života, tak sa to oplatí riešiť už teraz.