Kto by šéfoval úradníckej vláde

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto by šéfoval úradníckej vláde

A koľko by taká vláda trvala.

Na Slovensku skúsenosť s úradníckou vládou nemáme, politici jej takú šancu nedali. Viac sa o nej hovorí až v terajšej patovej situácii. Nejde však o žiadnu veľkú exotiku, napríklad v Česku takú skúsenosť majú, dokonca dvojnásobnú (niektorí za úradnícke považujú až tri české vlády). Ak by sme sa držali českého vzoru, tak úradnícku vládu politici vydržia znášať maximálne pol roka až rok, potom nasledujú predčasné voľby.

V prvom prípade naši susedia nominovali za predsedu úradníckej vlády rešpektovaného šéfa Českej národnej banky, v druhom prípade rešpektovaného šéfa Štatistického úradu. Ako by to dopadlo u nás, ak by sme šli podľa tohto vzoru?

Začnime odľahčene

Ak by sme opakovali, prišiel by prvý na rad Jozef Makúch, už šesť rokov guvernér NBS. Za tie roky sa mu v centrálnej banke podaril malý zázrak: Napriek tomu, že na Slovensku už nemáme vlastnú menu, NBS má dnes viac zamestnancov ako za čias koruny. Máme tiež výrazne viac úradníkov v centrálnej banke ako susedné Rakúsko.

Preto si dovolíme odľahčene zatipovať, že Makúcha by na post premiéra pretláčal najmä Robert Kaliňák. Ten totiž zaviedol reformu verejnej správy Eso, ktorá mala znížiť počet zamestnancov vo verejnej správe. No ich počet po reforme vzrástol.

Druhá v poradí by podľa českého vzoru mala byť šéfka Štatistického úradu Ľudmila Benkovičová. Tá je vo funkcii už deväť rokov. Jej výhoda by bola, že by dokázala zachovať vládnu kontinuitu a občania by boli ušetrení skokových zmien. Máme čerstvý dôkaz: Štatistický úrad mal počas posledných volieb nový systém za dvadsať miliónov eur, no sčítavanie hlasov vôbec nešlo rýchlejšie. Teda žiadna šokujúca zmena, ale kontinuita.

Tri kritériá

Povedzme, že by si politici z týchto dvoch horúcich tipov nevybrali. Kto by mohli byť ďalší kandidáti? Museli by splniť tieto tri kritériá:

- museli by sa tváriť ako odborníci,

- museli by byť zadobre s politikmi,

- nemohli by mať ambíciu založiť si vlastnú stranu či vstúpiť do politiky.

Tretí bod je veľmi dôležitý. Vláda odborníkov by sa totiž voličom mohla zapáčiť, úradnícky premiér by preto mohol prepadnúť pokušeniu vstúpiť do politiky – a to by sa politikom nepáčilo, čiže by ho tam ani nenavrhli. Preto do úvahy prichádza len niekto politicky asexuálny. Alebo lenivý.

Než prejdeme k serióznym návrhom, doprajme si ešte jednu úsmevnú predstavu: Vo svete sa často stáva, že kandidátom na šéfa úradníckej vlády je niekto z akademického a vedeckého prostredia. Ak by sme hľadali človeka, ktorý je z tohto prostredia premiérovi najbližšie, tak na prvom mieste je ekonóm SAV Peter Staněk, jeho dlhodobý poradca. No hoci Staněk spĺňa všetky uvedené kritériá, hrozí tu jedno veľké riziko: pod jeho vedením by mohla padnúť ešte aj vláda úradníkov a to už by bolo trochu trápne.

A teraz vážnejšie

Po úsmevných nomináciách prejdime na vážnejšie: Jedným z tých, kto by mohol byť na čele úradníckej vlády, je napríklad bývalý šéf centrálnej banky Ivan Šramko. Momentálne je predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vznikla v čase pádu Radičovej vlády, a to ústavným zákonom. To znamená, že za jej vznik hlasovali všetci – od Fica cez Bugára po Sulíka. Cieľom RRZ je vydávať hodnotenia o hospodárení vlády. Väčšina kritických údajov a prepočtov, ktoré sa citujú pri hodnotení rozpočtu vlády, pochádza z tejto dielne.

Fico to, samozrejme, nepočúval rád, no Šramka by zrejme odobril. Samotný Šramko totiž pôsobí ako „chápajúci kritik“. Na rozdiel od výkonných ľudí v RRZ, ktorí to berú principiálnejšie, Šramko vystupuje taktickejšie.

Smer má voči Šramkovi jednu veľkú podlžnosť. Práve Šramko bol šéfom NBS, keď sme prechádzali z koruny na euro. V tom čase pár špekulantov zarobilo na finančnom trhu vďaka tomu, že vopred vedeli, aký bude konverzný kurz, čo bola prísne utajovaná informácia. (Medzi podozrivými bola napríklad J&T banka). NBS síce za Šramka rozbehla vyšetrovanie, to však viedlo do stratena. Hoci stopy boli.

Pri Šramkovi by si politici tiež mohli byť naisto aj v tom, že by mu ani nenapadlo využiť výslnie na vlastnú politickú kariéru. Je to úradnícky typ, hrať divadlo pred voličmi je  mimo jeho ambícií a – narovinu povedané – pôsobí príliš ležérne na to, aby robil niečo, čo naozaj nemusí.

Diplomatická linka a Borec

Ak by sa išlo po diplomatickej linke, priechodný pre všetkých by bol napríklad Ján Kubiš, ktorý tri roky pôsobil ako minister zahraničných vecí v prvej Ficovej vláde. Odvtedy pôsobí na rozličných funkciách v OSN a hovorí sa, že chce kandidovať na šéfa tejto organizácie, keďže teraz má na tento post nárok Stredná a Východná Európa a musí to byť kompromis medzi Rusmi, Poliakmi, Čechmi, Maďarmi a Balkánom. Ak by svoju kandidatúru videl čo i len trochu reálne, dočasná slovenská vláda by ho zrejme nezaujala.

Doteraz to vyzeralo, ako keby úradnícka vláda musela mať na čele za každú cenu niekoho mimo politiky, ale to nie je nutné. Ak by malo dôjsť ku kompromisu medzi Smerom a SaS, tak z politikov by bol vhodným kandidátom Tomáš Borec, minister spravodlivosti. Že má blízko k Ficovi, to sa vie. No pozitívne je mu naklonený aj Richard Sulík.

Podľa jeho spolupracovníkov sa dá dokonca hovoriť o úctivom a náklonnom vzťahu. Borec dostal z justície Štefana Harabina či  dokončil rekodifikáciu civilného práva, na čom sa robilo od nežnej revolúcie. Taktiež pozná vládne a legislatívne procesy a nerobil by procesné excesy, ktoré by všetko zamotávali.

Z úradníckej bábková

Pri úradníckej vláde treba otvorene povedať dve veci: Nemožno vkladať veľké nádeje do toho, že úradnícka vláda by niečím výrazne pohla. Nemala by mandát ani na reformy, ani na vlastnú zahraničnú politiku, ani na nič.

Nemožno ani veriť, že by úradnícka vláda bola dlhodobým riešením a v pokoji riešila svoju „úradníčinu“. Veľmi rýchlo by čelila vplyvu politikov a záujmových skupín a netrvalo by dlho, kým by sa z úradníckej stala bábková. To už je potom lepšie, aby tá zodpovednosť bola priamo na politikoch a nemohli sa vyhovárať na „úradníkov“.

Jej trvanie by zrejme nepresiahlo jeden rok a jej úlohou by bolo len svietiť a kúriť. Pravda, vo vypätej atmosfére by tých pár mesiacov nemuselo pôsobiť zle.

Foto – Profimedia.sk

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo