Poslanci okolo Tomáša Tarabu minulý týždeň dvakrát ukázali svoju dôležitosť. Po prvýkrát, keď vďaka ich hlasom zostal v kresle ministra financií sedieť Igor Matovič, a druhýkrát pri hlasovaní o navýšení tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur.

V tomto prípade sa tarabovci zachovali ako opozícia, vytiahli hlasovacie karty a prispeli k tomu, že parlament nebol uznášaniaschopný.

Minulotýždňové dianie v parlamente tak ukázalo, že hlasy, ktoré tu už videli hotovú novú vládnu koalíciu s tarabovcami, boli unáhlené.

Tomáš Taraba v tejto chvíli nepôsobí ako nový koaličný partner Igora Matoviča a Borisa Kollára. Skôr ako hráč, ktorý vie, že je jazýčkom na váhach, a užíva si to. Aj vďaka tomu, že nie je zatlačený do kúta tým, že by bol odkázaný len na jednu možnosť, ako ďalej prežiť v politike.

V situácii, keby vláda mala stabilnú väčšinu, by Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa boli bezvýznamní opoziční poslanci, ktorí by drali parlamentné lavice a odrátavali dni, ktoré im zostávajú do ich politického konca.

Ich strana Život má len minimálny výtlak a nezostávalo by im nič iné, len sa modliť za to, aby sa pred voľbami niekto väčší nad nimi zľutoval a ponúkol im nejaké miesto na kandidátke. Veľmi vyberať by si určite nemohli.

Usmialo sa však na nich šťastie a dnes to vyzerá tak, že bez ich podpory bude mať táto koalícia problém fungovať, ale zároveň sa bez ich hlasov nebude dať ani povaliť.

Z tejto konštelácie im vyplývajú dva scenáre ďalšieho politického prežitia. Buď spoja svoju politickú budúcnosť s Borisom Kollárom a so Sme rodina, alebo s Ficovým Smerom. Od toho, ktorú možnosť si Tomáš Taraba zvolí, závisí aj ďalšie fungovanie Hegerovej menšinovej koalície.

Ak tarabovci stavia na Kollára, budú sa musieť jednoznačnejšie pridať na koaličnú stranu a vláda tým získa v parlamente aký-taký komfort. Zdieľať

Ak tarabovci stavia na Borisa Kollára, budú sa musieť jednoznačnejšie pridať na koaličnú stranu a vláda tým získa v parlamente aký-taký komfort. Inak ju čaká brodenie bahnom, keď bude mať veľký problém pretláčať návrhy parlamentom.

Z tejto pozície sa Tomáš Taraba snaží vyťažiť čo najviac a zároveň demonštruje, že problém vládnutia s jeho skupinou spočíva v niečom úplne inom, ako je to, že sa do parlamentu dostali na kandidátke ĽSNS.

Poslanec Taraba predložil tento týždeň pomerne zásadné novely trestných kódexov. Niektoré z vecí, ktoré navrhuje, môžu síce dávať zmysel, ale snahou znižovať tresty za ekonomické trestné činy či za trestnú činnosť páchanú verejnými činiteľmi idú tieto návrhy proti tomu, čo sa v politike snaží stelesňovať OĽaNO.

Ak by tarabovci začali podmieňovať svoju podporu koalície priechodnosťou podobných návrhov, bolo by to pre Hegerovu zostavu zničujúce. Znamenalo by to ďalšie štiepenie klubu OĽaNO a zrejme aj stratu podpory poslancov, ako je Juraj Šeliga.

V skutočnosti sú takéto Tarabove iniciatívy pre Matovičovo hnutie oveľa toxickejšie ako obsahovo vyprázdnená nálepka, že vládne s fašistami.

Pretože naozajstný problém vládnutia s Tomášom Tarabom nie je v tom, že sa on a jeho dvaja kolegovia dostali do parlamentu na kandidátke Kotlebovej strany, ktorej vzápätí dali zbohom.

Spočíva v niečom inom. V tom, že tarabovci majú okrem scenára so Sme rodina v talóne záložný plán predvolebnej spolupráce s Robertom Ficom.

A tiež v tom, že ciele, ktoré v politike sleduje Tomáš Taraba, nie sú kompatibilné s protikorupčným étosom, ktorým svoju politickú existenciu zdôvodňuje OĽaNO.