Ako si predstavujete deň jubilea vodcu národa? Celá Moskva je ovešaná jeho portrétmi? Z ampliónov znie obľúbená hudba najvyššieho? Na počesť výročia politickí väzni dostávajú amnestiu?

Hoci Vladimír Putin 7. októbra oslavuje sedemdesiate narodeniny, v Rusku je to obyčajný pracovný deň so všednými starosťami: mobilizáciou, blbou náladou a víťazstvom na Ukrajine v nedohľadne.

Je až prekvapujúce, že jubileum vodcu národa, patriarchu nového ruského revanšizmu a zatiaľ štvornásobného prezidenta je Rusom trochu ľahostajné.

Titulné stránky ruských prokremeľských novín pána Kremľa neoslavujú. Oficiálne vládne noviny Rossijskaja gazeta na titulke Putinovo jubileum nespomínajú. Bez tejto informácie je aj úvodná strana denníkov Izvestija a Kommersant.

Sklamali aj Putinove obľúbené noviny Komsomolskaja pravda. O narodeninách vodcu upozorňujú decentným pútakom vľavo hore. Hlavnou témou je mobilizácia, ktorá stále straší Rusov.

Konkurenčný Moskovskij komsomolec sa začína titulkom „Západ pochopil, who is Mr. Putin“ a umiestnil pod ním snímku napätého ruského vodcu hľadiaceho na akéhosi upraveného cára.

Bezplatný denník Metro prezentuje Putina bez fotky a ako skvelého rečníka, ktorý vie rozprávať vtipy.

Akoby ani večný Putin narodeniny nemal. Kedysi boli Putinove narodeniny prinajmenšom oslava ruskej vlasteneckej kreativity.

Pred dvanástimi rokmi ruskému prezidentovi študentky fakulty žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity nafotili pikantný kalendár. Mimochodom, autorka kalendára Kristina Potupčiková teraz robí Kremľu kampane na sociálnych sieťach.

A na predchádzajúce okrúhle jubileum Putin dostal pravekú vodu z jazera ležiaceho hlboko pod ľadom Antarktídy. Novinárom to oznámil tlačový hovorca pána Kremľa Dmitrij Peskov. Či si Putin dal frťana, neuviedol.

V roku 2015 populárny raper a teraz aj spolumajiteľ ruského Starbucksu Timati zložil k vodcovým narodeninám pieseň Putin je môj najlepší priateľ. „Môj biely vládca! Kto nie je s nami, nech vypadne. Tieto dievčatá si o to hovoria, ber, ktorá sa ti zapáči,“ spieva sa v prvej slohe. Či je skladba založená na nejakej osobnej skúsenosti z kremeľských večierkov, nie je známe.

Niekoľko mesiacov pred vojnou, tou prvou na východe Ukrajiny, v roku 2013 Vladimirovi Putinovi k narodeninám na ostrove Bali zaspievali Happy Birthday to You lídri krajín Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva. A vtedajší prezident Indonézie Susilo Bambang Yudhoyono mu zahral na gitare.

Tento rok sa na Putinove narodeniny uskutoční neformálne stretnutie vrcholných predstaviteľov exsovietskych republík Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade. Možno Putinovi zaspievajú nejakú častušku. A bieloruský vodca Alexander Lukašenko napríklad staršiemu bratovi z Kremľa zahrá na harmonike. Prípadne na nervy.

Sotva bude mať však Putin tak veselo ako na Bali. To boli zlaté časy.

Pohľad na Putina sa zmenil

Je pozoruhodné, ako sa vnímanie Putina ruskou spoločnosťou za dvadsaťdva rokov vlády nad Ruskom zmenilo. Na začiatku tisícročia, keď ako šéf ruskej tajnej služby FSB mieril do prezidentského kresla ako nástupcu Borisa Jeľcina, bol považovaný azda za poslednú nádej.

Rusi sa rozlúčili s tragickými 90. rokmi plnými ozbrojených konfliktov, bombových útokov, sociálnych a ekonomických otrasov a do nového milénia vstúpili s nádejou na žiarivé zajtrajšky. Putin bol prísľub iného, ​​lepšieho života.

„Rusko zasiahla šialená vlna lásky k Putinovi. Musím sa priznať, že dokonca mne sa o Putinovi snívalo v snoch. Možno na Lubjanke majú nejaké prísne tajné prístroje, ktoré vysielajú Putinovu projekciu ľuďom do hláv. Snívalo sa o ňom ženám, snívalo sa o ňom generálom. Okolo mňa desiatky ľudí hovorili, že sa im snívalo o Putinovi. Ľudia túžili po nádeji. Po záchrane. A jej zosobnením bol práve Putin,“ opísal mi vtedajšiu atmosféru v Rusku vojenský expert Vladislav Šurygin.

Putin tej doby je supergeroj. Má neuveriteľnú charizmu. Bojuje proti všetkému zlému a za dobro. Topí teroristov v toalete – v prenesenom zmysle slova. Zavádza poriadok – poslal do väzenia najbohatšieho Rusa Michaila Chodorkovského. A Rusi mu to baštili.

Je to ruský Bob Saint-Clair. Macho, ktorý polonahý zachraňuje ženy pred ohňom, a pritom dáva na obdiv svoje telo.

„Vyskočil som na balkón, plamene vyšľahli. Nahý človek, omotaný do prestieradla, lezie dole, vietor dvíha látku a okolo na návrší stoja ľudia a mlčky s veľkým záujmom všetko sledujú,“ opisuje Putin v ranom životopise pikantnú scénu záchrany svojej asistentky počas požiaru na dači.

To je predsa geniálne! Ako by sa Rusi do takého Putina mohli na začiatku tisícročia nezamilovať?

Putin je letec, šofér, potápač, hokejista, vodca vtákov, lovec tigrov a čundrák v nehostinnej sibírskej prírode. Ťažko povedať, aká z jeho štylizácií je úprimná. Všetky a žiadna z nich.

Jediný pravý prejav Putinových emócií som osobne videl v marci 2012 pod kremeľskými hradbami. Napriek nevídaným protestom proti Putinovmu návratu do prezidentského kresla, ktoré Ruskom otriasali niekoľko mesiacov, opozícia ruský mocenský systém neporazila. V predrevolučnej atmosfére, aspoň tak sa to v Moskve vnímalo, Putin v prezidentských voľbách získal bezmála 64 percent hlasov.

Na pódiu v centre Moskvy privítala Putina jeho obľúbená chlapčenská skupina Ljube. A on tu pred desiatkami tisíc špeciálne privezenými zamestnancami štátnych podnikov a svojimi stúpencami stál a do očí sa mu nahrnuli slzy. Určite veril, že jeho ľud ho miluje. Že si milióny želajú, aby naďalej viedol krajinu. Že on je zosobnená vôľa Ruska.

Putinovi nemožno uprieť jedno: je geniálny hypnotizér. To, že si autosugesciou vštepil, že iba on môže obnoviť ruské impérium a len on môže brániť krajinu pred vonkajšou hrozbou, je typické pre väčšinu autokratických vodcov. To, že o tom presvedčil Rusov, je fascinujúce. Po dvadsiatich dvoch rokoch vlády mu to stále veria.

Úspechy a neúspechy

Pýtal som sa dvoch opozične naladených Rusov, ako vnímajú úspechy a neúspechy Vladimira Putina. Sergej Borisovič mi neodpovedal. Konstantin Eduardovič mi napísal ako odpoveď sovietsku anekdotu. Čo vlastne sedí k atmosfére panujúcej v Rusku.

Bez okolkov mi odpovedal Dmitrij Jegorčenkov, riaditeľ Ústavu strategických výskumov a prognóz Ruskej univerzity družby národov. Ten má k Putinovi vzťah otvorene kladný.

„V dávnych textoch sa často píše, že meč sa hodnotí až po bitke. Rovnakým spôsobom sa dá pristupovať k Vladimirovi Putinovi. Na hodnotenie je skoro. Avšak osobne mu prajem v deň jeho výročia všetko najlepšie, veľa úspechov, zdravia a istoty.

Čo sa týka pozitív, ktorými Putin bezpochyby disponuje a vďaka ktorým sa zapísal do ruských dejín, tak pokiaľ odhliadneme od emócií, možno konštatovať, že sa Vladimirovi Putinovi podarilo počas vlády niekoľko dôležitých vecí.

Po prvé, podarilo sa mu zastaviť územný rozpad Ruskej federácie, ku ktorému mohlo za istých okolností dôjsť. Zastavil to, čo sa nazýva geopolitickou dekompozíciou. Názorným príkladom takejto dekompozície môže byť aktuálna situácia na Ukrajine.

Putinovi sa tiež podarilo vyladiť štátny aparát a riešiť modernizáciu krajiny.

Putinovi sa vo výsledku podarilo konsolidovať ruskú spoločnosť. Ruská spoločnosť sa stala nezávislejšou od globálnych procesov kontrolovaných kolektívnym Západom, ktorý funguje pod diktátom USA.

Nakoľko je táto spoločnosť konsolidovaná a efektívna, vidíme počas posledných udalostí. Iba zanedbateľná časť ruskej spoločnosti sa hlási k alternatívnym postojom voči ruskej vláde. Ohromná väčšina ruských občanov podporuje kroky Vladimira Putina aj celého ruského štátneho aparátu.

Čo sa týka negatívnych stránok Putinovej vlády, tak podľa môjho subjektívneho názoru Vladimir Vladimirovič nevenoval intenzívnu pozornosť otázkam obnovy historickej spravodlivosti a boju s falzifikáciou dejín ruského štátu. Mám na mysli nadmerný negativizmus v prístupe k vlastným dejinám v prospech politickým a ideologickým tendenciám.

Ale tento nedostatok sa postupne odstraňuje. Ruská spoločnosť dnes prechádza ozdravujúcim procesom vo vzťahu k vlastnej minulosti a predkom,“ myslí si Jegorčenkov.

Súčasný šéf Štátnej dumy Vjačeslav Volodin pred rokmi vyhlásil: „Ak je tu Putin, je tu Rusko. Ak tu nie je Putin, nie je tu žiadne Rusko.“ Zreje to ako víno.

Putin už nie je nádejou. Rusi s ním už nespájajú šťastnú budúcnosť. Je symbolom minulosti. Po dvadsiatich dvoch rokoch pri moci, v deň svojich sedemdesiatych narodenín sa Putin stal Ruskom. Izolovaným. Akceptovaným, ale málo milovaným svojimi najbližšími susedmi. Na horizonte nežiaria svetlé zajtrajšky, ale jadrový hríb.