Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
07. marec 2016

Kam išli neprerozdelené hlasy: Procházkovi a Kotlebovi

O ďalších prekvapeniach bláznivých volieb 2016. Kotleba ako kráľ krúžkov a koho volili bývalé bašty SDKÚ a KDH.
Kam išli neprerozdelené hlasy: Procházkovi a Kotlebovi

Výsledky týchto volieb vyrazili dych asi všetkým pozorovateľom a analytikom slovenskej politiky. Pozrime sa teraz na ďalšie zaujímavosti volieb, ktoré nie sú až také šokujúce ako samotné výsledky, ale ešte sa o nich príliš nehovorilo.

1. Tieto voľby sú malým triumfom Daniela Lipšica.

Z jeho NOVA sa síce prekrúžkoval do parlamentu len Gábor Grendel, on sám však získal na 14. mieste kandidátky takmer 84-tisíc krúžkov, čo znamená, že priamu podporu mu vyjadrilo 29 percent voličov OĽaNO.

Pre Lipšica, ktorý už pôsobil ako stroskotanec slovenskej politiky, je to očividné zadosťučinenie. A to aj vzhľadom na vzájomnú rivalitu s Radoslavom Procházkom, ktorý pôsobil na rozdiel od svojho bývalého spojenca oveľa perspektívnejšie. Lipšic však získal v absolútnych číslach o 16-tisíc viac krúžkov ako Procházka (samozrejme, aj vďaka faktu, že OĽaNO volilo dvojnásobne viac voličov než Sieť).

Otázne je, čo to znamená pre budúcnosť oboch ambicióznych politikov. Procházkova Sieť prepadla, ale voľby prežila, kým NOVA vyzerá ako zlyhaný projekt.

2. Marian Kotleba bral voličov relatívne rovnomerne zo všetkých kútov Slovenska.

To je ďalšie prekvapenie – prv bolo logické predpokladať, že ak sa Kotleba naozaj dostane do parlamentu, stane sa tak najmä vďaka výrazne nadpriemernej podpore v Banskobystrickom kraji. Ak si však bližšie pozrieme výsledky, porovnateľné percentuálne zisky ako vo svojom kraji mal aj v Prešovskom, Žilinskom kraji aj Trenčianskom kraji.

Niektoré regióny síce vyskočili (v Brezne 14, v Kežmarku 13,3 percenta), ale vzhľadom na celoslovenský výsledok nie tak výrazne, ako by sa čakalo. Nepríjemne prekvapil Dolný Kubín a okolie, kde získal Kotleba až 12,6 percenta. Fakt, že v kútoch Oravy (kde to šlo tradične dobre KDH) sa darilo Kotlebovi o niečo viac než na Kysuciach (volebná pevnosť Smeru a SNS), sa dá vysvetliť asi len tým, že potenciálnych kysuckých voličov Kotlebu ešte dokázala osloviť Dankova SNS.

3. Tradičné vidiecke bašty SDKÚ a KDH volia nadivoko a Kotlebu.

Keď ste sa v zlatých časoch Dzurindu opýtali modrých, kde sa okrem Bratislavy a Skalice cítia ako medzi svojimi, spontánne z nich vyšlo: Lendak!

Táto podtatranská obec na Spiši (s päťtisíc obyvateľmi), ktorá sa nedala za komunizmu združstevniť, sa stala po Novembri baštou štandardnej pravice. Keby tam prišiel Robert Fico na míting, miestni chlapi by ho možno hnali aj vidlami, kým takého Dzurindu by v miestnej krčme hostili do nemoty.

V roku 2006 tu získalo SDKÚ 56,5 percenta, KDH 26,2 (dokopy takmer 83 percent) a Smer, ktorý vtedy ovládol krajinu, nezískal v Lendaku ani 9 percent.

Ako volil Lendak teraz, v čase mŕtvej SDKÚ? KDH sa ešte zachovalo (34 percent), za ním však skončila ĽSNS (20 percent), Smer (15 percent). Zvyšky bývalých voličov SDKÚ sa zrejme ocitli v OľaNO (9 percent) a Sieti (6,5). Na miestnych ešte ako-tak zapôsobil aj Boris Kollár (5,8).

Presuňme sa na Oravu do Chlebníc s 1600 obyvateľmi. Túto dedinu milovali kádeháci, hovorili jej „svätá dedina“. Bodaj by aj nie – KDH tu malo v roku 2006 až 61 percent, potom začalo klesať, v minulých malo „len“ 47 percent a dotiahol sa Smer s takmer 37 percent.

Teraz KDH v Chlebniciach vyhralo s 25,8 percentami, hneď za ním však dopadol Kotleba (20 percent). Znamená to teda, že veľká časť voličov KDH z roku 2010 sa presunula ku Kotlebovi? Tu treba byť opatrný: zisk Kotlebu totiž presne zodpovedá poklesu Smeru (z 37 na 15 percent), navyše Sieť tu získala takmer 13 percent, OĽaNO si polepšilo z 5,5 na 9,5 percenta.

Výrazne tu narástla aj postslotovská SNS, z 1,5 na 8,5 percenta. V Chlebniciach to vyzerá tak, že pôvodní voliči KDH sa presúvali do Siete, OĽaNO a sčasti do SNS. Ale nejaké zblúdilé kádehácke ovce zrejme doputovali aj ku Kotlebovi.

4. Kráľom krúžkov sa stal Marian Kotleba.

Kotlebovi dalo svoj krúžok až 74,5 percent voličov ĽSNS (dostal vyše 156-tisíc krúžkov). Voliči žiadnej inej strany nevyjadrili svoje stotožnenie s lídrom kandidátky až v takejto miere. Ale to vlastne neprekvapuje - v strane, kde sa zdravia "Na stráž!" a svojho predsedu majú za "vodcu", by bol horší výsledok blamážou.

Inzercia

Neprekvapí ani druhé miesto, lídra rodiny Borisa Kollára krúžkovalo až 73 percent voličov, tretí bol Robert Fico (samozrejme, ten mal v absolútnych číslach najviac, vyše 500-tisíc krúžkami, získal teda 68 percent krúžkov voličov Smeru). Ako štvrtý nasleduje Béla Bugár (zakrúžkovalo ho 64 percent voličov Mostu). Spokojní môžu byť aj pravicoví skokani volieb Sulík a Matovič. Lídra slovenských liberálov krúžkovalo 57 percent voličov SaS, Igora Matoviča krúžkovalo 55 percent voličov OĽaNO (rovnako ako Danka voliči SNS). Keby však Matovič kandidoval nie z posledného, ale z prvého miesta, zrejme by dostal ešte značne viac krúžkov.

Pre Sulíka, ktorého liberálne prostredie aj niektorí zvnútra strany spochybňovali pre ostrú antiimigračnú rétoriku, to bude potvrdením, že je vyvoleným lídrom slovenských liberálov. Slniečkárske krídlo SaS môže zas cítiť potvrdenie svojej sily v tom, že Lucia Nicholsonová sa zo siedmeho miesta s prehľadom prekrúžkovala na druhé (krúžok jej dalo až 27 percent voličov SaS), no najhlasnejšieho zástupcu proutečeneckého krídla Martina Poliačika krúžkovalo na ôsmom mieste 14 percent voličov. Čo je slušný podiel, ale málo na to, aby Sulík videl dôvod výraznejšie korigovať svoj tón.  

Z parlamentných strán skončil v krúžkovacej súťaži najhoršie líder Siete. Radoslav Procházka dostal krúžok len od 46 percent voličov svojej strany. Ešte horšie dopadol Ján Figeľ, ktorému dalo svoj krúžok len 38,5 percenta voličov KDH.

5. Maďarskí voliči sa odkláňajú od Mostu-Híd.

Béla Bugár má problém, ktorý najlepšie ilustrujú volebné výsledky v Trnavskom a Nitrianskom kraji.

Najskôr teda veľké čísla – v Trnavskom kraji padol Most oproti minulým voľbám z 15 na 11,6 percenta hlasov, kým SMK tu zostala kdesi medzi 11 a 11,5 percentami. Keďže za Most hlasovali na zmiešaných územiach aj Slováci, je zrejmé, že SMK má už v maďarskej komunite prevahu. SMK má však tiež problém, pretože z úbytku Mostu nijako neprofituje.

Podobný trend potvrdzujú dáta z Nitrianskeho kraja, kde Most klesol z 15 na 12,5 percenta, SMK klesla zhruba o percento (na 12,2).

Celkový trend dobre vidieť v mestách s jasnou prevahou Maďarov. V roku 2010 aj 2012 vyhral Most v Štúrove so ziskom okolo 40 percent, teraz tu klesol tesne pod 30 percent. SMK ho tu síce prvýkrát porazila, keď získala 35 percent, to bol však rovnaký zisk ako naposledy, takže z 10-percentného poklesu Bugárovej strany nič nemala (zdá sa preto, že časť štúrovských Maďarov už nevolila Most, ale slovenské strany). To isté platí aj pre Komárno – Most tu v priebehu šiestich rokov padol z 34 na 24 percent, v Dunajskej Strede padol v rovnakom období zo 48 percent na 33 percent.

Most tak v sobotu nad šiestimi percentami podržali slovenskí voliči, ale aj tých je oveľa menej, než si Béla Bugár želal.

6. Neprerozdelené hlasy pripadli Sieti a Kotlebovi.

Pôvodne sme na tomto mieste písali, že prepadnuté hlasy strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, sa prepočítali v prospech Siete a ĽSNS, a tie si tak polepšili o jeden poslanecký mandát. Ako nás upozornil Ondrej Sukeľ, v skutočnosti delenie v rámci takzvaného druhého skrutínia prebieha inak, súčet hlasov všetkých parlamentných strán sa podelí číslom 151, takto sa získa republikové volebné číslo, ktorým sa podelia hlasy jednotlivých strán a výsledok sa zaokrúhli nadol. Zvyšok po delení je základom na prideľovanie v "druhom skrutíniu". Prípadné zvyšné mandáty sa pridelia stranám, ktoré majú ten zvyšok najvyšší v poradí podľa veľkosti toho zvyšku. Tentoraz z toho profitovali Sieť a ĽSNS, ktorý si týmto prepočítaním prilepšili o jeden mandát.

Ale asi nie sme jediní, ktorí sme systém prerozdeľovania hlasov v druhom skrutíniu nepochopili. Matematik Vladimír Burjan sa miestami dosť expresívne vysmial z textu zákona, ktorý to upravuje.   

 

 

Foto: TASR, Jakub Kotian

Inzercia

Inzercia

Odporúčame