Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Literatúra Kultúra
04. október 2022

Román s názvom Zničiť

Toto si môže dovoliť len Houellebecq

V slovenčine vyšlo ďalšie dielo francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa, najznámejšieho píšuceho mizantropa.

Toto si môže dovoliť len Houellebecq

Michel Houellebecq. Foto: Flickr/ApolitikNow

Mizantrop je tak trochu nálepka, marketingová značka. V skutočnosti dobrý spisovateľ nemôže byť mizantrop.

Iste, Houellebecq je často cynický, temný, sarkastický aj obscénny, ale zároveň dokonalý znalec ľudskej osamelosti, strachu z ničoty a úpadku západnej spoločnosti, ako aj všetkých druhov úzkostí či depresií.

Jeho nový román má jednoduchý, a teda aj dosť znepokojujúci názov Zničiť.

Akoby to už Houellebecq s týmto svetom zabalil. Akoby videl iba jediné riešenie.

No napodiv, je to inak. Hoci sa v tom príbehu zničí všeličo, životy, vzťahy, zdravie, obchodné lode, nie je to depresívny román. Práve naopak.

Občas dokonca pripomína čosi ako červenú knižnicu, toľko je v tom nehy a lásky. Ale to bez urážky či posmechu.

Je ťažké písať o tejto knihe, lebo je to Houellebecq.

Mnohí ho odmietajú pre obscénne opisy sexu, okolo ktorého sa zvyčajne krúti život hlavných hrdinov, a iní ním zas opovrhujú pre jeho politické názory, teda nie je to žiadny slniečkar, vidí úpadok Západu a postupnú islamizáciu Francúzska. Sarkasticky ju vo svojom románe Podvolenie z roku 2015 privítal. Lebo tá prázdnota či nedvižnosť už bola neznesiteľná.

Jeho Podvolenie z roku sa odohráva v roku 2022, teda v čase francúzskych prezidentských volieb. V románe sa do druhého kola dostáva Marine Le Penová a Mohamed Ben Abbes zo strany Moslimské bratstvo. Mohamed zvíťazí a Francúzsko sa podvoľuje. Niekedy priam radostne.

Autor nás posunul tentoraz do rokov 2026 a 2027. Zdieľať

Dnes už vieme, že táto predpoveď autorovi zatiaľ nevyšla, zvíťazil opäť Macron.

Houellebecq nie je prognostik ani veštec, je to spisovateľ, ktorý sa môže voľne hrať so svojimi víziami a načrtávať mnohé scenáre.

Má umeleckú citlivosť, špecifické senzory, a tak dokáže odhaliť mnohé spodné prúdy v spoločnosti.

To dokazuje aj v novej knihe. Je tam terorizmus, ktorý otriasa globalizovaným svetom. Má rôzne podoby, napríklad obrovské lode križujúce oceány naložené čínskym tovarom sú zlikvidované veľmi sofistikovaným spôsobom. Nikto nevie prečo. Najlepšie mozgy tajných služieb lúštia čudné odkazy a nevedia, či sú za tým satanisti, metalisti, ekologickí radikáli, bojovníci proti globalizmu alebo ešte ďalšie skupiny, ktoré chcú meniť svet podľa svojich predstáv.

Experti sú skeptickí: hra sa iba začala. (Nepripomína to zničenie Nord Streamu 2? Bude možné zistiť, kto je za tým?)

Je to aj politický román, lebo hlavný hrdina pracuje v ministerskej kancelárii, vidí do zákulisia politiky. Sme práve v prezidentskej volebnej kampani alebo ešte aj tesne pred ňou.

Autor nás posunul tentoraz do rokov 2026 a 2027. A zase má nejaké vízie, podobne ako pred siedmimi rokmi s Podvolením. Ale tentoraz vôbec nie sú jeho politické predpovede sarkastické či desivé, skôr je to dosť patetické a na tohto spisovateľa aj vcelku nádejné.

Doterajší prezident v románe už tretíkrát kandidovať nemôže, tak sa hľadá provizórne riešenie, dočasná postava, kým sa zas bude môcť po piatich rokoch prezident vrátiť. Pripomína vám to Macrona?

Ale je tu ešte silnejšia konotácia. Jedným z dôležitých hrdinov knihy je politik Bruno Juge a Houellebecq vôbec neskrýva, že je to postava inšpirovaná reálnym politikom Brunom Le Maireom. S Houellebecqom ho spája priateľstvo aj láska k literatúre. Aj v skutočnosti, aj v románe je to minister financií a aj ten románový, aj skutočný Bruno čelil hrozbe, že ho teroristi popravia.

S Brunom Le Maireom viedol spisovateľ dlhé rozhovory o politike, ktoré ho zjavne ovplyvnili.

A v románe vykreslil priam ideálneho politika, ktorý zachráni krajinu.

V hospodárskej sfére „dosiahol skutočné úspechy“. Ako Houellebecq nadšene v románe píše: „... podarilo sa mu zmariť pokusy amerických a čínskych konkurentov, a keď sa prezident konečne vzdal naivných predstáv o ‚start-up nation‘, ktoré priniesli len niekoľko neistých a slabo platených pracovných miest, Bruno znovuobjavil pôvab riadenej ekonomiky na francúzsky spôsob a neváhal vyhlásiť s roztvorenými rukami v takmer kristovskom impulze (...) na obrovskom parížskom mítingu, ktorý uzavrel jeho kampaň: ‚Dnes večer som sem prišiel s posolstvom nádeje a umlčím prorokov skazy: pre Francúzsko sa dnes začína nových slávnych tridsať rokov hospodárskeho zázraku!‘“

Houellebecq prináša politickú víziu, ako zabrániť skaze, priniesť nádej a urobiť Francúzsko opäť veľké. Zdieľať

Až takto to je optimistické. Samozrejme, vízia vládou riadenej ekonomiky sa nám nemusí celkom páčiť, ale Houellebecq zjavne verí v silný štát a jeho riadiace schopnosti.

Románový politik Bruno má len zopár slabín. Voliči ho síce považujú za kompetentného, pracovitého, čestného, ale zaostáva v srdečnosti, empatii či blízkosti k ľuďom. No šikovná PR manažérka a nová milenka to dokážu rýchlo napraviť.


Francúzsky minister financií Bruno Le Maire prichádza na ministerský samit, september 2017. Foto: Wikipedia

U Houellebecqa je všetko akoby naopak. V roku 2015, keď sme si tu užívali ešte relatívne dobrý svet, písal temné sarkastické Podvolenie, kde islam už upadnutý Západ prijíma priam ako záchranu.

No a teraz, keď je tu kríza za krízou a všeličo je neisté a temné, akoby Houellebecq v tejto neistej dobe nechcel prinášať ďalšie temné tóny. A to knihu písal v čase, keď žiadna veľká vojna nelomcovala Európou.

Inzercia

Houellebecq teda prináša víziu, ako zabrániť skaze, čomu v našich životoch prikladať dôraz a ako urobiť Francúzsko opäť veľké.

Toto si asi trúfne len Houellebecq, pokojne a sebavedomo označí aj konkrétneho politika, ktorý bude v nasledujúcom období silná politická postava. A vďaka ktorému Francúzsko bude opäť veľmoc.

Skutočný politik Bruno, ktorý sa takto ocitol v románe svojho priateľa, sa cítil polichotený aj zaskočený, keď vlani pred Vianocami dostal takýto netradičný darček. Ani nevedel, ako na to pred novinármi reagovať. „Ocitnúť sa takýmto spôsobom v románe, ktorý je možno najväčším Michelovým románom...“

No Bruno Le Maire priznal, že Houellebecq ho svojou knihou dojal. „A prežívam to ako skutočný znak priateľstva, že v Zničiť nachádzam stopy niekoľkoročných spoločných diskusií.“ Toto by ustál máloktorý spisovateľ. Houellebecq sa tým netrápi. Prosto to takto napísal. S Brunom, takmer skutočným. Ber, alebo nechaj tak. Užijú si to iní.

Hlavný hrdina sa dostáva do tej fázy života, keď začína tušiť, čo je podstatné. Zdieľať

Politická linka je zvláštna a nie každého, najmä ak nie je Francúz, presvedčí. Predsa len tá sarkastická podoba Houellebecqa bola presvedčivejšia.

Ale politická línia nie je ani dominantná. Hlavný hrdina sa dostáva do tej fázy života, keď vníma, čo je podstatné. A kariéra to nie je.

Vážna choroba či smrť je tu často sa vyskytujúca, takže existenciálne otázky sú logické.

Zaujímavé je, ako je tu poňatá téma eutanázie – rodina sa proti istému druhu eutanázie, ktorá sa nenápadne vykonáva v štátnom domove sociálnej starostlivosti, postaví úplne radikálnym spôsobom. Aj človek, ktorý už hýbe iba viečkami, má právo na život.

Ale potom je tu iný príbeh: postava s ťažkou rakovinou, lekári ju nahovárajú na nové experimentálne liečby, drahé a neisté, a pacient do toho nejde. Pritom sa nedá povedať, že rezignuje na život. Až takýchto tém sa román Zničiť dotýka a v tejto línii je Houellebecq silný.

Samozrejme, hlavný hrdina je ako obvykle osamelý smutný muž, ktorý už akoby bol citovo úplne otupený. Je to stále citlivý človek, ale už funguje trochu ako stroj.

Pracuje ako vysoký ministerský úradník a je so svojou pozíciou spokojný. Jeho šéf Bruno je obdivuhodný a navyše je to priateľ.

Takže náš úradník už veľa od života neočakáva. Vie, že vďaka úradu si zachová vysoký životný štandard aj postavenie medzi vyššou a vplyvnou vrstvou, ktorá riadi štát.  

Býva stále v jednom byte s manželkou, lebo ten byt za to stojí, ale vzťah je klinicky mŕtvy. Darí sa im slušne sa v tom byte vyhýbať, nekomunikovať, dvaja cudzí ľudia bývajúci pod jednou strechou. Deti nemajú, takže o čo ide? Žiadna veľká dráma, normálny stabilizovaný život.

Ale toto manželstvo sa vyvíja prekvapivo. Cynizmus tam nie je. Skôr veľa nehy. Ale aj sexu, samozrejme.

Všetko v tejto rodine naštartuje mŕtvica, ktorú dostane otec hlavného hrdinu. Ministerský úradník sa ocitne v úplne nových situáciách. Zase sa musia prebrať k životu aj širšie rodinné vzťahy, treba sa vrátiť do rodičovského domu, riešiť, čo s otcom.

A vidí katastrofický vzťah svojho brata s ambicióznou novinárkou, ktorá je priam stelesnené zlo. Zdieľať

Prekvapí ho, ako dobre funguje vzťah jeho sestry (oddanej katolíčky) s manželom, aká je sestra láskavá a silná, hoci rodina je oveľa chudobnejšia. Vidí aj to, aký láskyplný vzťah má jeho otec vdovec so svojou druhou partnerkou. A vidí opäť príšerný vzťah svojho brata s ambicióznou novinárkou, ktorá je priam stelesnené zlo. Záchrana pred katastrofou prichádza neskoro.

Náš hrdina všetko vníma zrazu intenzívnejšie, citlivejšie a začne sa prirodzene meniť aj jeho život. Hoci navonok sa často akoby nič nedeje: len pozoruje s otcom, ktorý už nedokáže hovoriť, „nadprirodzene krásnu krajinu v lúčoch zapadajúceho slnka“. Alebo večeria pri stole so svojimi súrodencami v rodičovskom dome a sestra sa ukáže nielen ako skvelá kuchárka, ale aj opora rodiny.

A potom ten muž ide so svojou ženou do Bretónska, do domu jej otca. Nič veľké sa tam nedeje, muž sleduje more a svoju ženu v minišortkách.

Houellebecqov hrdina sa placho zaujíma aj o spirituálne veci. Zájde do kostola, zapáli sviečku a dáva tomu šancu. Nie je to vôbec nová línia u tohto autora.

Houellebecqa nemá zmysel príliš vysvetľovať. Je to úkaz, ktorý niekoho odpudzuje, niekoho fascinuje.

Ale je to veľká literatúra.

A to napriek tomu, že autor je skrz-naskrz čudák a pokojne si robí so svojím románom rôzne neprístojné veci, ktoré by spisovateľovi s menším talentom nikdy neprešli.

 

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.