Prečo gazda nateraz dobačoval

Prečo gazda nateraz dobačoval

A prečo som sa tak zmýlil, keď som ho v januári pasoval za skokana volieb.

Pred dvomi mesiacmi som na tomto mieste zariskoval s odhadom, že Sieť Radoslava Procházku bude skokanom roka a svojím percentuálnym ziskom napodobní SDKÚ v jej najlepších časoch.

Nie skokan, ale rak

Samozrejme, v prípade Procházku sa mýlili mnohí, keďže ani najväčší skeptici si nevedeli predstaviť, že do parlamentu prelezie len o žalostné polpercento.

Môj odhad bol však natoľko zlý, že si žiada pokus o sebareflexiu.

Zlý odhad zisku Siete je bezprostredne zviazaný so zlým odhadom výsledku SaS a OĽaNO. Tipoval som, že stredo-pravý volič sa po výpadku z roku 2012 spamätá (čo sa aj stalo, len to necítiť v parlamente, keďže KDH tesne vypadlo) a z veľkej časti poputuje k Sieti z dôvodu, že ostatné strany majú obmedzený voličský potenciál. Pôvodný argument sa však naplnil len v prípade KDH a Mosta, kým výsledky SaS aj OĽaNO sa vysmiali mojej intuícii aj všetkým predvolebným prieskumom.

Naďalej si však myslím, že môj odhad Siete spred dvoch mesiacov nebol dôsledkom totálneho precenenia potenciálu Siete, ako skôr totálneho kolapsu strany krátko pred voľbami.

Silnou indíciou sú dáta z posledného predvolebného prieskumu Focusu. Iste, možno namietnuť, že argumentovať prieskumami agentúr, ktoré sa ukázali ako úplne chybné, je ešte pochabejšie než nápad so skokanom roka.

Čo sa vlastne stalo

Ale nie je to tak – práveže exit poll Focusu, ktorý sa pri jednotlivých stranách líšil od konečného výsledku len o zhruba jedno percento (v prípade KDH o jednu osudovú desatinku percenta), ukázal, že táto agentúra pracuje s reprezentatívnymi vzorkami až prekvapivo dobre.

Problém predvolebných prieskumov, ktoré sa dramaticky líšili od volebného výsledku, nebol v chybnej metodike Focusu, ale v tom, že rozhodnutia voličov boli veľmi nestále. Ani najlepšia prieskumná agentúra na svete sa nevie dostať do mysle respondenta a predvídať, či a ako zmení svoju aktuálnu preferenciu trebárs o týždeň, nieto o tri.

Jednoducho, zhruba tak presne, ako zmeral Focus v sobotu dokonané volebné rozhodnutia, meral predtým aktuálne preferencie.

Skúsme sa teda bližšie pozrieť na to, k akému neuveriteľnému preskupovaniu síl došlo v rámci stredopravého bloku v priebehu troch týždňov. Posledný zber dát pred moratóriom robil Focus medzi 6. a 14. februárom – strany Sieť, SaS, OĽaNO a KDH mali podľa tohto posledného zverejneného prieskumu spolu 32,6 percent hlasov.

To je v podstate rovnaký spoločný zisk, aký tieto štyri strany dosiahli v sobotných voľbách (33,6).

Na tieto štyri strany sa pokojne môžeme pozerať ako na jeden blok, ako to vyplýva aj z ďalších dát Focusu. Potenciálni voliči týchto strán sa totiž medzi sebou navzájom preskupovali vo viacerých skupenstvách: najslabšie prekrytie bolo prirodzene KDH a SaS, no Sieť sa bila o voličov so SaS, OĽaNO aj KDH. Mnohí, čo sa pred tromi týždňami mierne klonili k Sieti, pokladali za svoju druhú voľbu SaS či OĽaNO.

Išlo vlastne o hru s nulovým súčtom: Sieť mohla dosiahnuť výborný výsledok len na úkor týchto strán, Sulík a Matovič mohli spolu vyrásť len na úkor Procházku. 

Napokon, katastrofa KDH spočíva práve v tom, že tisíce voličov mu zobrala Sieť (čo je zjavné najmä na Orave v okrese Námestovo) a ešte v oveľa väčšej miere ho vysalo OĽaNO.

Takže keď Focus v prvej polovici februára nameral Sieti 14, KDH 7, OĽaNO 6,1 a SaS 5,5 percent, nebol to ani podfuk, ani babrácky prieskum, ale pomerne presná snímka aktuálnych nálad voličov, ktorí ešte zďaleka neboli pevne rozhodnutí.

Až následne sa do volieb udiali šokujúce presuny: od Siete putovali masy potenciálnych voličov k SaS a OĽaNO, v oveľa menšej miere – ale osudovo – odputovali od KDH.

Toto sú vcelku spoľahlivé dáta na to, aby sme pochopili kolaps Siete, ku ktorému postupne došlo v posledných dvoch týždňoch pred voľbami. Potvrdzujú to aj včerajšie dáta z exit pollu Focusu, podľa ktorých nabrala SaS zhruba polovicu svojich voličov doslova v záverečnom finiši.

Dôvody kolapsu

Vlastne sa dá povedať, že Procházkovi tentoraz nevyšla koncovka v rovnakej miere, v akej mu vyšla pri prezidentských voľbách v roku 2014. Vtedy mu agentúry merali okolo desať percent, až v poslednom týždni nastal zvrat a Procházka sa aj vďaka pôsobivým televíznym vystúpeniam vyviezol na vlne k 21 percentám.

Prvé vysvetlenie súčasného Procházkovho prepadu je teda zjavné: mdlé vystúpenia v troch televíznych diskusiách, ktoré kontrastovali s energiou, aká vyžarovala z Matoviča a Sulíka.

Po druhé, Procházka zjavne nezachytil ani protificovskú náladu, ktorá v stredo-pravom tábore gradovala s blížiacimi sa voľbami. Ťažko posúdiť, či by kolapsu Siete zabránilo, keby povedal Smeru matovičovsko-sulíkovské „jasné a bezpodmienečné nie za akýchkoľvek okolností“, alebo by postačovalo, keby si na Fica v diskusiách pripravil niekoľko cielených útokov, o ktorých by sa ďalší deň v krajine rozprávalo.

Čo stiahlo Procházku: mdlé vystúpenia v troch televíznych diskusiách, ktoré kontrastovali s energiou, aká vyžarovala z Matoviča a Sulíka. Zdieľať

Procházka si však Fica takmer nevšímal a na otázku, či pôjde Sieť so Smerom, použil asi tri varianty odpovedí.

A po tretie, keď prišla reč na konkrétne body programu, líder Siete hovoril najmä o vylúčení schránkových firiem a hmotnej zodpovednosti – čo sú milé témy, s ktorými každý súhlasí, ale nikoho nevzrušujú. Ani Smer v roku 2006 nevolili státisíce ľudí preto, že žiadal zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Skrátka, nádejný líder pravice bol v závere kampane pre potenciálnych voličov nečitateľný, nezaujímavý a vyčerpaný. Priamy opak toho, čo stelesňovali o prežitie bojujúci Sulík a Matovič.

Vitajme v novom svete

Pre nás komentátorov tak priniesli tieto voľby nové poučenie: v starom svete existovalo pár orientačných bodov, ktorých sa dalo vcelku spoľahlivo držať. Napríklad že KDH môže robiť štyri roky, čo chce, no napokon získa tých istých osem percent. Alebo že pravicový volič si pred Gorilou na SDKÚ rád zanadával, ale potom jej dal opäť aspoň tých 15 percent.

Dnes sú však obe tieto strany mimo parlamentu, naopak, s prehľadom sa doň dostali dve strany, ktoré bolo ešte začiatkom roku problém v prieskumoch vôbec zachytiť. A ďalšie dve strany, ktoré mali podľa tuctu prieskumov bojovať o vstup do parlamentu, získali dvojnásobok hlasov.

Vo svete protestu a oslabených väzieb ešte viete ako-tak odhadnúť, ako budú voliť ukotvení voliči nad 60 rokov, ale generácia do 35 až 40 rokov vie obrátiť všetko naruby (70 percent voličov Kotlebu tvorili voliči od 18 do 40 rokov).

To vôbec nie je len slovenský jav, niečo podobné práve sledujeme v amerických prezidentských primárkach.

Nedávno som čítal rozhovor s istým rakúskym expertom na verejnú mienku, podľa ktorého už predvolebné prieskumy nedávajú žiaden zmysel, keďže až 40 percent Rakúšanov sa rozhoduje v týždni pred voľbami. Rakúsko bolo pritom celé desaťročia krajinou dvoch silných politických identít (ľudovci verzus socialisti), to sa však rozplýva.

Robert Fico to dobre chápe. Tento víkend mu nanovo pripomenul, ako mu v tomto rútiacom sa starom svete Andrej Kiska prekazil jeho skvelú exit stratégiu.

Foto: TASR

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo