Nezhynieme (Vladimír Roy)

Nezhynieme (Vladimír Roy)

Vladimír Roy. Foto: dikda.eu

Michal Chuda vybral tentoraz na nedeľu povolebnú báseň.

Vladimír Roy
Nezhynieme

Nie, nezhynieme! Svätý oheň horí,
bárs dusí jeho plamy drsná ruka!

Vajanský

Nie, nezhynieme! hoc nás sudba tiesní,
a často trpkosť myseľ, srdce kruší,
a neraz žiaľny tón znie v našej piesni,
kým pochybností hajno krúži v duši.
Hoc nie sme počtom veľkí, kolosálni
a nedávno len jarmo z väzov sňali,
však náš je Dunaj plavý, lunovalný,
naša i Tatra s žulovými valy.
Nie, nezhynieme! kým v nás vôľa planie
a počúvame vyšších vzletov zvanie.

Nie, nezhynieme! hoc je neraz clivo
v tom vlnobití svetového vrenia,
v ňom zmietaní sme vírom náruživo,
kým paripe čias nozdry mstou sa penia.
Nás drží vedno viera v mladosť rodu,
čo znova kráča hrdo cestou žitia,
bárs nechápe vše tú najnovšiu módu,
bo dušu jeho svojské žriedla sýtia,
a dúfa v prasilu, čo predkov jeho viedla,
že obstál v búrkach ako štíhla jedľa.

Nie, nezhynieme! hoc chleba len skrovno,
a i ten neraz slzou zarosený,
kráčajme smelo, odhodlane, rovno,
vždy nesúc v srdci poklad drahocenný,
že otcov našich útechou tiež býval,
že Boh je v pravde, láske nepremenný,
s ním nezmetie nás zloby divý príval,
a požehnané zase skvitnú lány,
hoc zavítal by niekdy i rok planý.

Nie nezhynieme, bo nechceme zhynúť,
žiť chceme, žiť a hoc i v borbe tvoriť,
sa k svojmu s láskou neoblomnou vinúť
a dušu v prameň krásy zase noriť.
Krkavcov hajno zmizlo v chmárach čiernych,
čo na mŕtvolách našich pásť sa malo,
stráž stojí múrom vôkol synov verných,
je pravdou to, čo driev sa snom len zdalo:
Nie, nezhynieme! život svieži prúdi
bleskami, nádej v omladnutej hrudi.

 

Tak mi to vyšlo, že báseň Vladimíra Roya (1885 – 1936) Nezhynieme publikujeme tesne po voľbách. Vybral som si ju už skôr, no zrazu som si uvedomil, že téma vlastenectva môže byť aktuálna, ba až veľmi potrebná práve v tomto čase. Zaiste, bude už po voľbách, nič to však nemení na jej aktuálnosti... Vybral som ju z knihy Vladimíra Roya Básne, vydalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1963, výber zostavil, štúdiu a poznámky napísal Ján Brezina. Ako zostavovateľ v poznámkach uvádza, báseň Nezhynieme autor napísal v máji 1935 a bola uverejnená v Kalendári roľníckych vzájomných pokladníc na rok 1936.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo