Aktuálne 26. september 2022

Veľvyslanci EÚ budú hovoriť o nových sankciách voči Rusku

TASR
TASR

Rozhodnutie zvolať takéto stretnutie rýchlo a na úrovni veľvyslancov dokazuje, ako vážne vnímame súčasný vývoj v Rusku a na Ukrajine a náš záväzok koordinovať účinnú reakciu, povedal hovorca eurokomisie.

Rozhodnutie zvolať takéto stretnutie rýchlo a na úrovni veľvyslancov dokazuje, ako vážne vnímame súčasný vývoj v Rusku a na Ukrajine a náš záväzok koordinovať účinnú reakciu, povedal hovorca eurokomisie.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

TASR

Veľvyslanci členských krajín pri EÚ, zástupcovia Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť boli pozvaní na rokovanie o najnovšej situácii na Ukrajine a v Rusku. Na stretnutí sa má hovoriť aj o návrhu na zavedenie ôsmeho balíka sankcií voči Rusku za ďalšiu eskaláciu agresívnej vojny voči Ukrajine.

Píšu o tom agentúry Reuters a týždenník Politico, informuje spravodajca TASR. Pondelkové rokovanie tzv. pracovnej skupiny pre reakciu na krízy v Bruseli bolo zvolané na podnet českého predsedníctva v Rade EÚ.

Podľa agentúry Reuters veľvyslanci zastupujúci členské krajiny sa zvyčajne nezúčastňujú na zasadnutiach tejto skupiny, ktorú tvoria zástupcovia eurokomisie a diplomatického zboru EÚ.

Stretnutie za zatvorenými dverami sa malo začať okolo 10:00 miestneho času. V rokovacej agende sú aj najnovšie návrhy niektorých členských štátov na zavedenie v poradí už ôsmeho balíka sankcií voči Rusku.

Tieto konzultácie so zástupcami 27 členských štátov majú za cieľ stanoviť spoločné priority pred predložením návrhu nových sankčných opatrení voči Rusku.

"Rozhodnutie predsedníctva Rady EÚ zvolať takéto stretnutie rýchlo a na úrovni veľvyslancov dokazuje, ako vážne vnímame súčasný vývoj v Rusku a na Ukrajine a náš záväzok koordinovať účinnú reakciu," cituje Politico hovorcu eurokomisie.

Politico upozornil, že EÚ vníma čiastočnú mobilizáciu vyhlásenú Ruskom, konanie falošných referend na obsadených územiach Ukrajiny a vyhrážky použitím jadrových zbraní ako ďalšiu eskaláciu napätia zo strany Moskvy.

Pobaltské štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko – spolu s Poľskom a Írskom v tejto súvislosti vyzývajú na úplný zákaz dovozu plynu z Ruska. Požadujú tiež zákaz spolupráce s Ruskom v oblasti jadrovej energie, dovozu ruských diamantov a predaja nehnuteľností ruským občanom a spoločnostiam, ako aj vylúčenie Gazprombanky a ďalších troch ruských bánk z platobného systému SWIFT.

Politico však upozornil, že viaceré diplomatické zdroje z prostredia EÚ odmietli návrh, aby ďalší balík sankcií postihol aj ruský jadrový sektor. Väčšia zhoda údajne panuje ohľadne snáh eurokomisie zaviesť cenový strop na dovoz ropy z Ruska.
 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0