Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Spoločnosť
23. september 2022

Pohľad z Moskvy

Putin povoláva do zbrane, mobilizácii sa Rusko nebráni

Narazil som na názor, že vyhlásením mobilizácie Putin vojnu prehral. Obávam sa, že je to zbytočný optimizmus. Táto vojna bude ešte dlhá. Pre Ukrajincov, pre Rusov, ale, bohužiaľ, aj pre nás.

Putin povoláva do zbrane, mobilizácii sa Rusko nebráni

Ruskí branci sa zhromažďujú na štadióne, ktorý sa zmenil na zberné stredisko pre odvedencov. Foto: TASR/AP

„Zábava sa skončila. Bola vyhlásená mobilizácia. Ak sa niekto narodil ako muž, musí slúžiť vlasti,“ vyhlásil Igor Jasko, šéf vojenskej komisie v stredoruskom Kursku. A nariadil rezervistom zákaz opustiť oblasť.

Vyhlásenie lampasáka z oblastného mesta ležiaceho bezmála 100 kilometrov od hranice s Ukrajinou presnejšie opisuje situáciu v Rusku než Putinov prejav o čiastočnej mobilizácii 300-tisíc alebo milióna rezervistov.

Noví vojaci sú potrební pre neúspechy na ukrajinskom fronte. Rusko nemohlo poraziť Ukrajinu, tak si vymyslelo, že tam bojuje s celou Severoatlantickou alianciou. A povolalo do zbrane obyčajných Rusov.

Signál, že Rusko sa nemieni stiahnuť

„Čiastočná mobilizácia je spojená s hodnotením tej hrozby, pred ktorou stojíme. Na začiatku zvláštnej vojenskej operácie sa zdalo, že máme dostatok síl na riešenie úloh na Ukrajine. Pre bezprecedentný zásah Západu do konfliktu nebolo možné tieto úlohy vyriešiť. Všetky možnosti ukončiť zvláštnu vojenskú operáciu sa vyčerpali. Teraz sa jej formát mení. Stáva sa z nej rozsiahly vojenský konflikt, ktorý musíme vyhrať. A preto je potrebná mobilizácia,“ oznámil mi ruský vojenský expert Vladislav Šurygin.

„Čiastočná mobilizácia je krok vojenský aj politický. Je to signál o tom, že sa Rusko nemieni stiahnuť a referendá (o pripojení tzv. ľudových republík a okupovaných ukrajinských území k Rusku) tam budú zaistené. Ruská spoločnosť očakávala rozhodnejšie kroky a nebudú jej stačiť polovičaté opatrenia. Ľudia chápu, že odďaľovanie rozhodnutí Rusku tiež prináša straty, dáva nacionalistickým jednotkám na Ukrajine možnosť preskupiť a vyzbrojiť sa,“ vysvetľuje mi svoj pohľad na mobilizáciu Viktorija Fedosovová, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu strategických výskumov a prognóz Ruskej univerzity družby národov a členka vedenia mládežníckej organizácie Mladá garda Jednotného Ruska.

Podľa jej pohľadu proti Rusku, naopak, mobilizuje Západ. Mier môže nastať iba vtedy, ak sa západná podpora Ukrajiny skončí.

„Mobilizáciu na vojnu s Ruskom vyhlásila v Európskom parlamente Ursula von der Leyenová. Pričom sa nebránila ostrým výrazom. Putin skrátka pokračuje vo svojej logike – dáva Západu možnosť prísť k rozumu. Šance na to sú, bohužiaľ, malé, Západ sa zahnal do pasce verejných vyhlásení a nenávratných investícií do projektu pod názvom Ukrajina ako Antirusko. Na zachovanie mieru je nutné tento projekt ukončiť,“ dodáva Fedosovová.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu priznal, že za sedem mesiacov vojny proti Ukrajine prišla ruská armáda o 5 937 vojakov.

Pritom oficiálny počet padlých Rusov na Ukrajine nemusí zodpovedať skutočnosti. Podľa monitoringu správ o úmrtiach ruských vojakov zverejnených v médiách a na sociálnych sieťach ruskou redakciou BBC Rusko stratilo na ukrajinskom bojisku najmenej šesť a pol tisíca vojakov.

Protestovať je ruská ruleta

Rezervisti majú stáť na tisíc kilometrov dlhom fronte alebo budú strážiť Ruskom okupované územia na východe Ukrajiny. Tie, ktoré boli v tzv. referendách pripojené k Rusku.

Pre Moskovčanov zvyknutých na útulné kaviarne a elektrické kolobežky to bude bezpochyby šok. Sotva sa budú cítiť na Ukrajine ako osloboditelia. Keď budú mať šťastie a front sa nebude hýbať tak prudko ako počas nedávnej protiofenzívy na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti, budú prinajlepšom blúdiť s kalašnikovom cez rameno na zablatenom Donbase.

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Fond boja s korupciou väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného na prelome augusta a septembra, 48 percent respondentov sa vyjadrilo proti vtedy ešte hypotetickej mobilizácii. Takmer 30 percent Rusov mobilizáciu podporilo.

Bezmála päťdesiatpercentný odpor proti mobilizácii však nie je vidieť. Odráža sa len vo výsledkoch prieskumu. Je to čisto pasívny nesúhlas. Papierová záležitosť.

Protestovať proti mobilizácii sa odhodlalo po Putinovom prejave zhruba dvetisíc obyvateľov ruskej metropoly. Tí najodvážnejší. Protestovať v Rusku je teraz ruská ruleta. Po zatknutí hrozí demonštrantovi prinajmenšom desať dní za mrežami, prinajhoršom až pätnásť rokov väzenia za takzvanú diskreditáciu ruskej armády.

Podľa ruského webu OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy, niektorí zatknutí protestujúci v Moskve dostali priamo na služobni povolávacie rozkazy. „Obrana vlasti“ ako za trest.

Rozsah protivojnových protestov je zbytočné preceňovať. Dúfať, že mobilizácia zlomí väz Putinovmu režimu, by bolo iluzórne.

V roku 2014 a 2015 som v Moskve zažil obrovské protivojnové demonštrácie. Desaťtisíce Rusov protestovali proti zle skrývanej podpore Kremľa voči vzbúreným republikám na východe Ukrajiny. Všetci pritom vedeli, že Rusko separatistom dodáva nielen zbrane, ale útočí na ukrajinskú armádu spoza hraníc alebo priamo na Ukrajine.

Inzercia

Demokraticky naladení Rusi niekoľkokrát vyšli do ulíc. Vedľa ruskej trikolóry viali ukrajinské vlajky a… a nič. Ani početné protivojnové mítingy nepresvedčili majoritu ruskej spoločnosti, nieto ešte ruské vedenie, aby prestali konflikt na Ukrajine podporovať.

Súčasné protivojnové protesty nie sú niečím, s čím by si ruské represívne zložky neporadili. Ruská občianska spoločnosť je silne atomizovaná, chýba jej vodca a rešpektovaná organizácia. Opozične naladení Rusi si často vyberajú emigráciu.

O tom vypovedajú nielen vypredané letenky z Ruska do najbližších bezvízových destinácií, ale predovšetkým fronty na hraničných priechodoch bezmála po celej dĺžke ruskej hranice. Rusi mieria do Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Kazachstanu, dokonca aj do Mongolska. Do Európy menej, pretože s Ruskom susediace štáty Únie nie sú ochotné prijímať Rusov utekajúcich pred vojnou. Čo osobne považujem za chybu. Čím menej bude mať Putinova vojna vojakov, tým lepšie pre Ukrajinu a vo výsledku aj pre Európu.

Môj známy Goša utiekol pred vojnou z Ruska už druhýkrát. Najprv sa v marci vydal do Arménska, pretože sa mu zdalo, že po ruskom vpáde na Ukrajinu sa v krajine rapídne zhorší životná úroveň. A rovnako sa bál, že ho môžu povolať do armády.

Koncom augusta sa vrátil do Moskvy, myslel si, že najhoršie má za sebou. Dvadsiateho prvého septembra sa prebudil do novej reality. Ako rezervista raketových vojsk by mohol v najbližšom čase dostať povolávací rozkaz na Putinovu vojnu.

Zbalil sa a sedemdesiat kilometrov išiel pešo na chalupu. Bál sa, že keby išiel vlakom, mohol by ho zachytiť systém na rozpoznávanie tváre a okamžite by ho polícia chytila. Stopom potom absolvoval dvetisíc kilometrov, aby sa dostal do Kazachstanu.

Radšej by sa vzdala do zajatia

Gošova anabáza je skôr výnimkou. V mojom okolí väčšina mužov neslúžila v ruskej armáde. Uhrali to na zdravotné problémy. Skutočné alebo domnelé. Ruská armáda je pre strednú triedu z veľkomesta zbytočná pakáreň. A pre ľudí na východ od Moskvy, z depresívneho a ekonomicky neperspektívneho vidieka, služba v armáde bola šanca, ako si zarobiť normálne peniaze ničnerobením. Než Putin vyhlásil vojnu.

„Ako lekárka môžem byť mobilizovaná. Teoreticky by ma mohli povolať, pretože mám požadovanú vojenskú odbornosť. Ale pretože som matka samoživiteľka, tak ma mobilizovať nemôžu. Z rovnakého dôvodu som nešla proti vojne protestovať. Bojím sa, čo by sa mohlo stať s mojou dcérou. Dúfam, že čo najviac ľudí sa vyhne mobilizácii. Je lepšie emigrovať než zabíjať alebo sa nechať zabiť,“ povedala mi asi tridsaťročná Moskovčanka Vera.

Keby ju povolali, radšej by sa vzdala do ukrajinského zajatia. A to aj napriek tomu, že podľa nedávno schválenej novely zákona by jej za dezerciu alebo dobrovoľnú kapituláciu hrozil trest desiatich rokov za mrežami.

„Predovšetkým by mali narukovať utečenci z oblastí, ktoré naši chlapci oslobodili. Z Chersonu, zo Záporožia. Nech bojujú za svoje krajiny. Prečo to nerobia? Prečo sa nebránia? Prelievame za nich svoju krv a oni sedia u nás, kŕmime ich. Mali by sa mobilizovať ako prví,“ nešetrí kritikou Marija.

Dáma v dôchodkovom veku žije v meste nejakých stopäťdesiat kilometrov od ukrajinského Charkova, ktorý sa ruská armáda neúspešne snažila dobyť. Je pravá ruská patriotka. S Ukrajincami brániacimi sa ruskej agresii aj s tými, ktorí sa jej poddali, nemá súcit.

Táto vojna je nadlho

Vitalik, ktorý žije na juhozápade Ruska v Rostovskej oblasti, v susedstve samozvanej Doneckej ľudovej republiky, má jasno. V Moskve sa mobilizácie boja, on by na front išiel rád. Keby samozrejme dostal povolávací rozkaz. Dobrovoľne bojovať ísť nechce.

„Po tom, ako Putin vyhlásil mobilizáciu, začal som hľadať svoju vojenskú knižku. Slúžil som v sovietskej armáde pri železničnom vojsku, som špecialista na opravu vojenských vozidiel. A moja Táňa, manželka, má ako lekárka hodnosť kapitána,“ smeje sa 52-ročný muž do telefónu.

„U nás v práci nikto povolávací rozkaz nedostal. Pritom pracujú so mnou dvaja dôstojníci raketových vojsk, jeden chlap slúžil ako výsadkár v Čečensku. Zatiaľ o nich záujem nie je. Tá vojna s NATO je však na dlho. Myslím si, že sa na front ešte pozrieme,“ dodáva Vitalik.

Narazil som na názor, že vyhlásením mobilizácie Putin vojnu prehral. Obávam sa, že je to zbytočný optimizmus. Táto vojna bude ešte dlhá. Pre Ukrajincov, pre Rusov, ale, bohužiaľ, aj pre nás.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.