Rusko po mobilizácii
Ľudia hľadajú spôsob, ako sa dostať z krajiny. Policajti zatýkali protestujúcich

Foto: TASR/AP
Mužom vo veku 18 až 65 rokov už letenky nepredajú. Dáta Googlu ukazujú nárast vyhľadávania návodu, ako si zlomiť ruku.
Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku. Oznámil to vo svojom prvom príhovore k národu od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu spresnil, že v Rusku bude mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl. „Bude povolaných 300-tisíc záložníkov,“ povedal Šojgu s tým, že ide len o zlomok ruských vojakov, ktorých je možné povolať.
Ruskom ovládané oblasti na východe a juhu Ukrajiny ohlásili plány na uskutočnenie referend o pripojení k Rusku. Kremeľ podporuje snahy o pričlenenie týchto oblastí – Luhanskej a Doneckej a čiastočne aj Chersonskej a Záporožskej – k Rusku.
Dianie sme sledovali online
22.08 Najmenej 1332 ľudí už zatkli v Rusku počas protestov. Vyplýva to zo správy nezávislého združenia OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných. (tasr)
20.28 Demonštrácia v Kazani:
19.47 Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa nenechá nikým „vydierať ani zastrašovať“. Vyhlásil to krátko pred začiatkom prejavu amerického prezidenta Joea Bidena na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
Na oslavách 1160. výročia štátnej suverenity Ruska Putin povedal, že jeho krajina sa „nevzdá svojej zvrchovanosti“ a nepodvolí sa ani zastrašovaniu či vydieraniu.
Šéf Kremľa zároveň pochválil ruskú armádu, ktorá podľa neho zachraňuje ľudí v Donbase na východe Ukrajiny. Moskva totiž tvrdí, že občania Ruska žijúci v tomto regióne sú prenasledovaní. Kyjev tieto obvinenia odmietol. (tasr)
19.38 Viac než 650 demonštrantov už zatkli v 30 mestách v Rusku na protestoch proti čiastočnej mobilizácii. TASR o tom informuje na základe správy nezávislého združenia OVD-Info, ktoré v Rusku monitoruje protivládne protesty a počet zadržaných.
Najviac zadržaných, minimálne 222, hlásilo OVD-Info k 19.30 h SELČ z Petrohradu, Moskvy (219) a Jekaterinurgu (40). Protesty sa konali aj v mestách Perm, Ufa, Čeľabinsk, Krasnojarsk, Voronež, Irkutsk a ďalších.
Moskovská prokuratúra v stredu upozornila, že účasť na protestoch a nepovolených „hromadných podujatiach“ je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až do 15 rokov.
Denník The Guardian píše, že ruské protivojnové hnutie Vesna vyzvalo na konanie demonštrácií v celom Rusku, ktoré sa mali začať o 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ).
OVD-info odhaduje, že od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine, ktorá trvá už takmer sedem mesiacov, bolo v Rusku zadržaných najmenej 16 437 ľudí. (tasr)
18.26 Stredajšie vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina opätovne potvrdili, že Rusko sa nesnaží mier chrániť, ale ho priamo ohrozuje. Uviedla to slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa v týchto dňoch zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.
„Putinovo vyhlásenie nemá so snahou dosiahnuť mier nič spoločné – naopak, situáciu, ktorú ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, ešte viac eskaluje,“ zdôraznila Čaputová.
Zároveň odsúdila snahy zmeniť hranice iných štátov v rozpore s medzinárodným pravom. „Hlasovania majú vyjadrovať slobodnú vôľu ľudu – a nie vôľu okupantov,“ doplnila Čaputová.
Referendá o pričlenení sa k Rusku v termíne od 23. do 27. septembra ohlásili v utorok predstavitelia proruských separatistických republík na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, ako aj Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Moskva tieto snahy separatistov podporuje. (tasr)
18.11 V celom Rusku zadržali desiatky ľudí za protest proti čiastočnej mobilizácii. Podľa OVD-Info bolo doteraz v celej krajine zadržaných najmenej 109 demonštrantov. V sibírskom meste Irkutsk bolo podľa miestnych aktivistov zadržaných najmenej 10 zo 60 demonštrantov, ktorí sa zhromaždili na centrálnom námestí, uvádzajú noviny Moscow Times. (the guardian)
17.33 Lotyšsko „nebude“ poskytovať útočisko Rusom utekajúcim zo svojej vlasti pred mobilizáciou. Informoval o tom webový portál britskej televízie Sky News s odvolaním sa na tweet lotyšského ministra zahraničných vecí Edgarsa Rinkévičsa.
Lotyšsko je členská krajina Európskej únie, ktorá má s Ruskom spoločné štátne hranice.
Lotyšský minister Rinkévičs na Twitteri napísal, že rozhodnutie neposkytovať útočisko padlo z obáv o bezpečnosť v jeho krajine, dodala tlačová agentúra Reuters. (tasr)
17.24 Protest v Jekaterinburgu:
17.19 Ruské aerolínie prestali predávať letenky ruským mužom vo veku 18 až 65 rokov, pokiaľ nepredložia dôkaz o súhlase s cestou od ministerstva obrany.
Všetky lety z Ruska do dostupných zahraničných destinácií boli v stredu vypredané. Lety z Moskvy do hlavných miest Gruzínska, Turecka a Arménska – ktoré nevyžadujú pre Rusov víza – na 21. september neboli dostupné v priebehu niekoľkých minút od Putinovho oznámenia. Informuje o tom portál airlive.net.
16.54 Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že Moskva povolá do služby približne jedno percento zo svojich zdrojov. „Máme obrovské mobilizačné zdroje tých, ktorí slúžili, majú bojové skúsenosti, vojenskú špecializáciu. Máme ich takmer 25 miliónov,“ vyhlásil minister podľa agentúry TASS. Podľa Reutersu alebo BBC má Rusko k dispozícii dva milióny rezervistov, Ukrajina ich má asi 900-tisíc. (čt24)
16.51 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z „nebezpečnej“ rétoriky po tom, čo šéf Kremľa pohrozil, že Moskva by mohla v súvislosti s vojnou na Ukrajine nasadiť jadrové zbrane.
„Je to nebezpečná a nerozvážna jadrová rétorika,“ povedal Stoltenberg na podujatí na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré organizovala agentúra Reuters. Stoltenberg poznamenal, že Putin sa takto vyhrážal už viackrát. „Veľmi dobre vie, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nie je možné v nej zvíťaziť a mala by pre Rusko bezprecedentné následky,“ uviedol šéf NATO.
Stoltenberg povedal, že NATO zatiaľ nezaznamenalo žiadne zmeny v ruskom jadrovom postoji, „ale veľmi pozorne to sledujeme a sme v strehu“. Uistil tiež, že Severoatlantická aliancia zabezpečí, aby „v Moskve nedošlo k nepochopeniu, čo sa týka toho, ako zareagujeme“. To bude závisieť od konkrétnej situácie a typu zbraní, ktoré by Rusko použilo, priblížil.
„Stredajší prejav prezidenta Putina demonštruje, že vojna neprebieha podľa plánu,“ uviedol šéf NATO s tým, že Putin sa „veľmi prepočítal“. Vyhlásená čiastočná mobilizácia podľa neho povedie k „eskalácii konfliktu a to bude znamenať viac utrpenia, viac obetí na životoch“. „Putin môže ukončiť túto vojnu stiahnutím svojich vojakov, zastavením invázie do inej krajiny,“ dodal.
Stoltenberg prisľúbil, že spojenci NATO budú Ukrajine naďalej poskytovať „bezprecedentnú podporu“. (tasr)

Povedal však, že ruskému prezidentovi nikto do hlavy nevidí a riziká sú stále prítomné. „Putin môže zajtra povedať: Okrem Ukrajiny chceme aj časť Poľska, inak použijeme jadrové zbrane.“
16.40 Za rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina mobilizovať státisíce záložníkov vidí nemecký kancelár Olaf Scholz vojenské zlyhania Ruska vo vojne proti Ukrajine. Uviedol to hovorca nemeckej vlády, ktorý Scholza citoval.
„To všetko možno vysvetliť len skutočnosťou, že útok Ruska na Ukrajinu nie je úspešný,“ povedal hovorca. Dodal, že ruská armáda bola nútená preskupiť svoje rady po tom, ako sa stiahla z Kyjeva, i po neúspešnom ťažení na východe Ukrajiny.
„Je to viditeľný znak toho, že Ukrajina veľmi efektívne bráni svoju vlastnú integritu a suverenitu, v neposlednom rade vďaka veľkej podpore mnohých krajín, najmä Nemecka,“ uviedol hovorca.
Scholz označil kroky Moskvy za „prejav zúfalstva“. Počas zasadnutia Valného zhromaždenia OS v New Yorku tiež trval na tom, že „Putin túto zločinnú vojnu (na Ukrajine) nemôže vyhrať“, pričom dodal, že nedávne nariadenia šéfa Kremľa celú situáciu len zhoršili.
Podľa nemeckého kancelára Putin „už od začiatku veľmi podcenil odhodlanie Ukrajiny brániť sa“, rovnako ako jednotu a rozhodnosť jej spojencov. Uviedol tiež, že „fingované referendá v štyroch Ruskom okupovaných oblastiach na Ukrajine nebudú nikdy akceptované“ a že na zámer Ruska ovládnuť územie svojho susedného štátu s použitím násilia „neexistuje žiadne ospravedlnenie“.
„Vo svete, v ktorom žijeme, musí vyhrať právo nad silou a sila nesmie byť nikdy mocnejšia než právo,“ upozornil Scholz. (tasr)
16.34 V meste Tomsk začala Putinova polícia zadržiavať ľudí, ktorí sa zhromaždili na námestí.
16.31 Dáta na serveri Google Trends ukazujú nárast vyhľadávania na Aviasales, čo je najobľúbenejší ruský web na nákup leteniek. Podľa údajov serveru sa v stredu vypredali priame lety z Moskvy do tureckého Istanbulu a arménskeho Jerevanu, teda destinácií, kam Rusi môžu cestovať bez víz. Dostupné neboli ani niektoré spoje s prestupmi, napríklad do gruzínskeho Tbilisi.
Dáta Googlu zároveň ukazujú nárast vyhľadávania návodu, ako si zlomiť ruku. (čt24)
16.11 Úrad moskovskej prokuratúry vyhlásil, že účasť na protestoch a nepovolených „hromadných podujatiach“ predstavuje trestný čin, ktorý môže viesť k „odňatiu slobody až do 15 rokov“.
Ako uvádza na svojom webe stanica BBC, toto upozornenie zverejnené v príspevku na platforme Telegram, je zjavným varovaním, aby sa ľudia nezúčastnili na demonštráciách zvolaných na stredu večer, ktorých cieľom je protest proti vyhláseniu čiastočnej mobilizácie do vojny na Ukrajine.
Denník The Guardian píše, že ruské protivojnové hnutie Vesna vyzvalo na konanie demonštrácií naprieč Ruskom, ktoré sa majú začať o 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ).
„Vyzývame (členov) ruskej armády – v útvaroch aj na frontovej línii –, aby sa odmietli zúčastňovať na ,špeciálnej operácii‘ alebo aby sa čo najskôr vzdali,“ píše sa vo vyhlásení hnutia Vesna.
„Nemusíte zomrieť pre Putina. V Rusku vás potrebujú tí, čo vás milujú. Pre úrady ste len potravou pre delá, kde budete zmárnení bez akéhokoľvek zmyslu a účelu,“ dodali organizátori protestov na svojej internetovej stránke.
Medzičasom sa už začalo niekoľko protestov na ruskom Ďalekom východe, píše BBC s tým, že v meste Irkutsk údajne už bolo zadržaných desať osôb.
Nezávislý ľudskoprávny mediálny projekt OVD-info odhaduje, že od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine, ktorá trvá už takmer sedem mesiacov, bolo v Rusku zadržaných 16 437 ľudí.
15.20 Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu je spolu so snahou o hlasovanie o anexii Ruskom okupovaných území prejavom jeho „zúfalstva“ z vojenských neúspechov Moskvy na Ukrajine.
Vyhlásil to v stredu hovorca Európskej únie Peter Stano, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.
„Je to len ďalší dôkaz toho, že Putin nemá záujem o mier, že má záujem o eskaláciu svojej agresívnej vojny. Aj toto je ďalší znak jeho zúfalstva z toho, ako sa vyvíja jeho agresia voči Ukrajine,“ povedal Stano.

Podľa ruského prezidenta Západ prekročil všetky medze „vo svojej agresii voči Rusku“ a USA sa uchýlili k „jadrovému vydieraniu“. Tvrdí, že nejde o bluf.
Dnes treba vedieť
Nobelovu cenu za chémiu získali traja molekulárni vedci
Nobelovu cenu za chémiu za rok 2016 získali Jean-Pierre Sauvage, James Fraser Stoddard a Bernard L. Feringa za "konštrukciu a syntézu molekulárnych strojov". Oznámila to dnes v Štokholme Kráľovská švédska akadémia.
Ministerstvo školstva bude v budúcom roku hospodáriť s vyšším rozpočtom
Ministerstvo školstva bude v budúcom roku hospodáriť s väčším balíkom peňazí než v tomto roku. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na rok 2017, ktorý dnes schválila vláda. Rezort školstva bude mať k dispozícii celkovo sumu približne 1,43 miliardy eur, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast približne o 207 miliónov eur (16,9 percenta). Prostriedky zo štátneho rozpočtu predstavujú 1,24 miliardy eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 191 miliónov eur.
Delegáciu na summite Európskej rady povedie premiér Fico
Slovenskú delegáciu na nadchádzajúcom summite Európskej rady, ktorý sa bude konať 20. a 21. októbra v Bruseli, povedie premiér Robert Fico. Hovoriť sa na ňom bude najmä o migrácii, obchodných vzťahoch EÚ a vonkajších vzťahoch. Účasť slovenskej delegácie dnes schválila vláda.
Štátny rozpočet na budúci rok počíta s deficitom 2 miliardy eur
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu by mal v budúcom roku dosiahnuť 2,017 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017, ktorý na dnešné rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Kabinet návrh s pripomienkou schválil. Celkové príjmy štátu očakáva rezort financií na úrovni 15,415 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 17,432 miliardy eur.
SBA: Podpis zmluvy o spolupráci medzi bankami a ministerstvami je pozitívny krok
Slovenská banková asociácia (SBA) podpísala Zmluvu o spolupráci medzi bankami a Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR a Ministerstvom hospodárstva (MH) SR. Klienti tak budú mať viac možností na financovanie svojich projektov.
Národné parlamenty majú v EÚ nezastupiteľné miesto, tvrdí Hochel
V Európskej únii (EÚ) majú národné parlamenty nezastupiteľné miesto, najmä v krajinách, kde je dlhodobo nízka účasť na voľbách do Európskeho parlamentu a kde sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. demokratickom deficite.
Vittek sa do konca sezóny upísal Debrecínu
Kariéra slovenského futbalistu Róberta Vitteka bude pokračovať v Maďarsku.
Indické úrady zadržali holuba s varovným listom adresovaným premiérovi Módímu
Indické úrady zadržiavajú holuba, ktorý priletel z Pakistanu do Indie s listom obsahujúcim varovania adresované indickému premiérovi Naréndrovi Módímu.
Izraelská pošta doručila k Múru nárekov priania adresované Bohu
Izraelská pošta doručila pred tzv. vysokými sviatkami k Múru nárekov v Jeruzaleme desiatky listov adresovaných Bohu.
Danko chce cez históriu priblížiť partnerom postoj Slovenska k utečencom
Predsedovia parlamentov členských krajín Európskej únie by mohli v Bratislave lepšie pochopiť postoj Slovenska k utečeneckej kríze a protiutečeneckú rétoriku predstaviteľov krajiny.