Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
17. september 2022

Ponížený Putin

Veľmocenská dynamika sa posúva v neprospech Ruska

Stretnutie s lídrami ázijských štátov v uzbeckom Samarkande sa pre Vladimira Putina skončilo ponížením.

Veľmocenská dynamika sa posúva v neprospech Ruska

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching diskutujú na regionálnom samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v uzbeckom meste Samarkand v piatok 16. septembra 2022. FOTO: TASR/AP

Putin, ktorý ešte pred pár rokmi nechával na seba čakať aj tých najvýznamnejších svetových lídrov vrátane Angely Merkelovej, teraz sám trápne postával pred kamerou. Čakať ho nechali hneď štyria „partneri“ – okrem lídrov Indie a Číny Narendru Modiho a Si Ťin-pchinga aj prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev a Kirgizska Sadyr Žaparov.

Ruský prezident musel dokonca zniesť pokarhanie od indického premiéra Narendru Modiho, ktorý prvýkrát počas svojho úradovania ruského prezidenta pri stretnutí neobjal, ale ho napomenul, že „teraz nie je čas na vojnu“.

Aj Čína naznačila, že z ruskej invázie na Ukrajinu nie je nadšená, a sám Putin priznal, že Peking má „otázky a obavy“.

Šanghajská organizácia spolupráce vznikla v roku 2001 ako platforma pre ekonomickú, politickú a bezpečnostnú spoluprácu nezápadných štátov. Svoje ambície však nikdy nedokázala naplniť, keďže jej členmi je mnoho rivalov či dokonca otvorene znepriatelených štátov.

Členmi tohto zoskupenia sú okrem Ruska a Číny aj India, Pakistan a štyri z piatich postsovietskych štátov v Strednej Ázii (všetky okrem Turkménska). Štáty ako Mongolsko či Bielorusko sú pozorovateľmi, Turecko má status „dialógového partnera“.

Novým členom sa chce stať Irán, ktorý sa už predtým zúčastňoval na stretnutí ako pozorovateľ a tento rok podpísal memorandum o členstve.

Ak Rusko chcelo ukázať, že vôbec nie je izolované a podľa Mečiarovho hesla „ak nás nechcú na Západe, pôjdeme na Východ“ ho čaká žiarivá budúcnosť v Ázii, tak stretnutie v Samarkande musí byť pre moskovskú špičku smutným vytriezvením. Áno, Čína a India nebudú otvorene podporovať Západ – ale vidia, že Rusko je slabé, a nemajú zábrany to využiť.

Inzercia

To ukazuje aj ich nákup energetických surovín. Čína a India síce nakupujú ruskú ropu či uhlie, platia za ne však podstatne menej, než je cena na svetových trhoch, v prípade uhlia niekedy dokonca len polovicu ceny.

Rusko tak síce okamžite nezbankrotuje, ale ako aj ukazujú nové dáta ruského ministerstva financií, nedokáže v plnom rozsahu ťažiť z prémiových cien na svetových trhoch.

V prvých mesiacoch vojny sa zdalo, že Rusko ešte na vojne zarobí, ceny ropy aj plynu stúpali do nebotyčnej výšky a ruský rozpočet dokonca vykazoval prebytok. Už v júli však príjmy ruského rozpočtu z vývozu energií klesli pod hodnotu júla 2021. Príjmy z iných zdrojov už od marca klesli pod hodnoty marca 2021.

Prebytok, ktorý ruský rozpočet vykazoval ešte v apríli, sa vyparil a dnes už je ruský rozpočet vyše 1 500 miliárd rubľov (25 miliárd eur) v mínuse. Do decembra má manko stúpnuť na 4 000 miliárd rubľov.

Ruský politológ Ilija Matvejev preto tvrdí: „Neenergetické príjmy zaostávajú za predchádzajúcimi rokmi, dokonca aj za covidovým rokom 2020, keď HDP pokleslo o 3 percentá. Tohtoročná kríza musí byť oveľa horšia.“

Kremeľ sa však zatiaľ netvári, že je pripravený vojnu ukončiť. A Čína bude Rusov zatiaľ bez milosti žmýkať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.