Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová mala vo svojom dnešnom prejave o stave Únie predstaviť viacero zásadných opatrení, ktoré by sa mali pokúsiť stabilizovať situáciu s cenami energií.

Niekoľko návrhov síce zaznelo, no aj v pasáži venovanej energetike išlo viac o politický ako prísne vecný prejav. Koniec-koncov, prednášala ho vrcholná politička, de facto v pozícii premiérky vlády EÚ a tak by sme sa naň mali aj pozerať. S odstupom a kriticky. Slová o víziách a vzletných plánoch totiž od politikov počúvame najmä vtedy, keď sú pri plánovaní reálnych krokov bezradní.

Ale poďme aspoň k tej troche konkrétnosti, ktorá zaznela.

Predsedníčka Komisie najprv oznámila, že v súčasnosti sú európske zásobníky plynu naplnené na 84 percent, čo sa podarilo aj rozložením dodávateľských sietí, okrem iných do krajín ako Nórsko, USA či Alžírsko. A kým v minulom roku až 40 percent spotreby plynu v EÚ pochádzalo z ruských dodávok, v tomto roku to má byť už len 9 percent.

Kľúčovými opatreniami na zvládnutie energetickej krízy a relatívne stabilný prechod nadchádzajúcou zimou sú zníženie spotreby a prerozdelenie zisku energetických spoločností, ktoré elektrinu vyrábajú s nákladmi, ktoré sú hlboko pod súčasnými trhovými cenami.

Spotreba by mala klesnúť minimálne o 5 percent v čase špičky. Ursula von der Leyenová spomenula anekdotický príklad zamestnancov talianskej fabriky na výrobu keramiky, ktorí si posunuli pracovný čas, aby využili lacnejšiu tarifu elektriny. Týmto príkladom by sa mohli podľa von der Leyenovej inšpirovať aj iné podniky a priemyselné odvetvia.

Zo zastropovania cien elektriny vyrábanej z nízkonákladových zdrojov (hovorí sa o úrovni 200 eur za MWh) by chcela EÚ získať 140 miliárd eur. Tieto peniaze by sa následne mali prerozdeliť ako pomoc domácnostiam a ohrozeným sektorom priemyslu.

Či pôjde o centrálne riadený vyberací a prerozdeľovací mechanizmus z úrovne EÚ alebo ho budú mať v réžii jednotlivé členské štáty, zatiaľ jasné nie je.

Mimoriadnymi odvodmi či daňami by mali prispieť aj veľké ropné, uhoľné a plynárenské spoločnosti, ktoré takisto profitujú z vysokých cien energií. Ursula von der Leyenová priznala, že na konkrétnej podobe opatrení Komisia stále pracuje, no má ísť o opatrenia „dočasné a núdzové“.

Súčasťou má byť aj osobitný prístup k tzv. spoľahlivým dodávateľom. Predsedníčka Komisie oznámila, že spoločná pracovná skupina EÚ a Nórska už začala s prípravou novej podoby zmluvných vzťahov.

Vo vzťahu k plynu bol v poslednom období veľkým terčom kritiky referenčný plynový trh v Amsterdame, ktorému chýbali základné regulačné rámce bežných komoditných trhov, napríklad zastavenie obchodovania pri prílišnom výkyve cien. Plánom EÚ je stanoviť „reprezentatívnejšiu referenčnú hodnotu“.

Podpora bude smerovať aj k obchodníkom s energiami, ktorí majú pri veľkých výkyvoch cien problémy s likviditou a so skladaním finančných záruk na dohodnuté objednávky. Prednosť pri obchodovaní už nemajú mať stabilné zdroje elektriny, ktoré zabezpečujú existenciu prenosovej siete. Zvýhodnenie by malo podľa von der Leyenovej smerovať k nízkonákladovým obnoviteľným zdrojom.

Od toho si Európska komisia sľubuje vyriešenie hádam najpálčivejšieho problému súčasného cenového vývoja – previazanie ceny plynu a ceny elektriny –, keďže plyn je tým hlavným zdrojom, ktorým dokážeme operatívne a rýchlo vyrovnávať výkyvy v prenosovej sieti, ktoré sú primárne spôsobené nepredvídateľnosťou dodávok energie zo slnka a vetra.

Predsedníčka síce hlavnú vinu za šialený vývoj cien energií pripisuje Rusku a jeho agresii voči Ukrajine, zabúda však, že ceny začali rásť už na konci minulého leta, keď z dovtedajšieho priemeru okolo 60 eur na začiatku septembra vybehli nad 100 eur za MWh a už pod túto hranicu neklesli.

Je pochopiteľné, že von der Leyenová ako súčasť nemeckého politického ekosystému nepriznáva kľúčovú vinu za súčasné energetické problémy Nemecku.

Bolo to totiž práve Nemecko so svojou závislosťou od plynu, ktoré spustilo energetickú krízu. Spolu s mizivým naplnením zásobníkov plynu v Európe, ktorých časť dokonca Nemecko predalo priamo do správy ruského Gazpromu.

Strop na plyn

Nezazneli slová o zastropovaní cien plynu. Ani ruského, ani žiadneho iného. Takýto postup totiž odmietla na piatkovom summite energetických ministrov drvivá väčšina krajín. Jednak z neho plynulo riziko, že Rusko úplne zastaví aj ten cícerok, ktorý do Európy ešte púšťa. No na druhej strane by cenový strop na plyn znamenal, že by si svoje dodávky mohli rozmyslieť aj iné zdrojové krajiny.

Nie je to totiž tak dávno, keď mala Európa problém s tým, že nemá dosť plynu. Zásobníky boli trestuhodne poloprázdne a globálny prúd dodávok skvapalneného plynu smeroval skôr do juhovýchodnej Ázie, kde zaň boli ochotní platiť oveľa viac ako v EÚ.

S rastom ceny komodity sa európsky trh stal opäť zaujímavým. Plyn do Európy chcú dnes predávať všetci. Problémom dnes nie je nedostatok plynu, ale jeho vysoká cena. Cenový strop by síce krátkodobo jeho cenu znížil, no vzápätí by sa znížili aj dodávky, čo by cenu hnalo späť hore.

Viac moci Európskej únii

Na pozadí energetickej krízy možno v dnešnom prejave Ursuly von der Leyenovej nájsť aj snahu presadiť zmeny, ktoré povedú k väčším právomociam Bruselu a centrálnych inštitúcií EÚ.

Ešte v kontexte energií to môžeme vybadať v návrhu na zriadenie novej Európskej vodíkovej banky, ktorá má distribuovať zdroje na rozvoj vodíkových technológií a infraštruktúry.

Vodík je zaiste zaujímavý, pomerne lacný a dostupný zdroj energie. EÚ však chce opäť ako v prípade iných odvetví rozvinúť širokú sieť dotácií a podpôr, ktoré majú údajne zabezpečiť etablovanie novej technológie predtým, ako to dokáže vo voľnej súťaži. Na úvod majú do vodíkových dotácií smerovať tri miliardy eur.

EÚ pritom už má skúsenosti s dotáciami v poľnohospodárstve, v biomase, v solárnej energii, ktoré sa v mnohých krajinách stali predmetom špekulácií a ohyzdných systémov organizovanej korupcie. U nás to dokladá napríklad kauza Dobytkár, v susednej Českej republike sa takýto ekosystém vyvinul okolo dotácií na solárnu energiu.

Pritom vodík by sa dokázal presadiť aj sám, ak by mu nestála v ceste iná regulácia – povinný prechod na elektromobilitu a zákaz spaľovacích motorov uvádzaných na trh od roku 2035. Masívne dotácie do elektromobility tak vytvorili potrebu ďalších dotácií pre vodík, aby mal vôbec šancu.

Snahu o väčšiu centralizáciu vidieť aj na návrhoch jednotných daňových pravidiel pre malé a stredné podniky, samozrejme, obalených predsavzatiami o obnove európskej ekonomiky, jednotnom systéme odborného vzdelávania či v tzv. Fonde európskej solidarity.

Ten by mal zabezpečovať spoločný nákup surovín potrebných pre nový priemysel – lítia a vzácnych zemín. Keďže veľkú časť svetovej ťažby a spracovania kontroluje Čína, EÚ musí mať podľa von der Leyenovej snahu neupadnúť do ďalšej jednostrannej závislosti, ako sa to stalo v prípade plynu a Ruska.

EÚ preto už vyjednáva rámcové zmluvy s inými dôležitými krajinami v tomto segmente. Na ratifikáciu čakajú dohody podpísané s Čile, Mexikom a Novým Zélandom, rokuje sa s Austráliou a Indiou. Súčasťou opatrení má byť aj špeciálna legislatíva týkajúca sa tzv. kritických surovín.

Nielen dodávky surovín, ale aj spracovanie má byť v réžii centrálnych orgánov. Práve uvedený Fond európskej solidarity má byť tým hlavným investorom, ktorý bude po celej Európe vytvárať fabriky na výrobu čipov, batérií a ďalších potrebných komponentov.

Európska únia tak namiesto deklarovaného voľného pohybu tovarov a služieb začne čoraz viac pripomínať centrálne riadené „trhové“ hospodárstvo. Mimochodom, presne tak funguje Čína, kde vláda investuje do rôznych segmentov, zakladá kvázi konkurenčné spoločnosti, ktoré však v konečnom dôsledku musia napĺňať plány schválené centrálnou vládou, resp. Komunistickou stranou Číny.

Poľsko, Maďarsko, zmena zmlúv

Ursula von der Leyenová sa však vo svojom prejave nevenovala len ekonomike.

Pomoc, podpora a investície by totiž mali smerovať len do krajín, ktoré dodržiavajú pravidlá o zásadách právneho štátu – podľa výkladu Európskej komisie.

Nepriamo tak von der Leyenová narážala na tých neposlušných – primárne Poľsko a Maďarsko.

„Povinnosťou a najvznešenejšou úlohou mojej Komisie je chrániť právny štát. Preto by som vás rada ubezpečila, že budeme naďalej trvať na nezávislosti súdnictva. Zároveň budeme chrániť rozpočet prostredníctvom mechanizmu podmienenosti,“ povedala predsedníčka Komisia.

Zároveň chce Komisia bojovať s dezinformáciami, ktoré považuje spolu s korupciou za najvážnejšie ohrozenie demokracie. Úsilie má podľa von der Leyenovej smerovať aj voči zahraničným agentom, ktorí sa snažia mediálne ovplyvňovať verejnú mienku voči demokratickým inštitúciám.

V tomto kontexte vyznieva paradoxne kritika Poľska za mediálny zákon, ktorý zakázal vlastníctvo médií subjektom mimo Európskej únie. Hoci kritici hovoria, že zákon je namierený voči americkým vysielacím spoločnostiam, v realite to bráni vlastniť médiá aj ruským subjektom.

Ursula von der Leyenová sa dotkla aj záverov Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré si centrálne inštitúcie vyložili ako túžbu občanov po tom, aby EÚ mala viac právomocí.

„Ich ambície by sme mali vložiť do samotnej podstaty našej činnosti. Miestom, kde sa to dá uskutočniť, sú naše zakladajúce zmluvy,“ argumentovala.

Nepriamo narážala aj na zmenu v pravidle konsenzuálneho rozhodovania, a teda práva veta pre všetky členské krajiny, keď vyzvala na zlepšenie fungovania a rozhodovania v EÚ.

„A keďže to s tým pevnejším zjednotením naozaj myslíme vážne, musíme to myslieť vážne aj s reformou. Tak ako si to želá tento parlament, aj ja som presvedčená, že nastal čas na európsky konvent,“ uzavrela svoj prejav o stave Únie Ursula von der Leyenová.

Digitálny dohľad

A aby toho nebolo málo, z prostredia Európskej komisie dnes unikol dokument, ktorý má legislatívne zriadiť tzv. digitálne dvojča európskej prenosovej sústavy elektrickej energie. A keďže každá snaha o koncentráciu moci býva zabalená do na prvý pohľad prospešného opatrenia, ani v tomto prípade to nie je inak.

Digitálne dvojča má v reálnom čase zobrazovať stav prenosovej sústavy, vznikajúce výkyvy a riziká. A to nielen vo veľkých uzloch, ale od úrovne meračov spotreby v domácnostiach. Podobný systém by mal existovať aj vo všetkých elektroautomobiloch.

Uvažuje sa dokonca o systéme nepriamej platby za emisné povolenky pri využívaní elektroniky a výpočtovej techniky, keďže tieto vyžadujú vysoké energetické náklady na chladenie.

Návrh takýchto masívnych informačných systémov sa však stretol s kritikou. Čím väčší systém totiž je, tým viac slabých miest v ňom dokážu prípadný kybernetickí útočníci nájsť, čo by mohlo viesť k opačnému efektu, ako je zámer – teda k totálnemu blackoutu.

Iné riziko však hrozí na poli slobody a ľudských práv.

Štátna moc, v tomto prípade koncentrovaná v Bruseli, tak bude v každom okamihu vedieť nielen to, koľko elektriny spotrebúvate, ale v prípade áut aj to, kde sa práve nachádzate. A v prípade nedostatku energie, čo vôbec nie je nereálny scenár, môžu orgány rozhodnúť, že vás vypnú. Lebo budete mať nadpriemernú spotrebu alebo budete veľa cestovať, alebo porušíte iné predpisy a zákony.

Hádam to do budúcna vyznie ako neopodstatnené strašenie, ale vždy ide o alternatívu, ktorej pokušenie moci nemusí odolať.